wz
 

 

 


 

 

 

 

 

 

Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250.
Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1080x1024 pixelov
[Späť | Obnoviť | Dopredu]

Krásne veľkonočné pozdravy

od netových tvoriliek

prijaté v e-mailoch

 Vzhľadom k obmedzenej kapacite veľkosti obsahu webu som musela obrázky prekonvertovať na nižšiu kapacitu bajtov a zväčša do JPG.

 “Svätý alebo Pašiový týždeň je obdobie, keď si kresťania pripomínajú posledný týždeň Ježišovho života na zemi. Aj napriek tomu, že sa hovorí týždeň, ide o 9 dní s týmito prívlastkami: Kvetná nedeľa, Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá, presnejšie Popolcová streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok. Veľkou nocou sa myslí tá zo soboty na nedeľu, keď Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Svätým týždňom sa končí 40-dňový pôst.”

Kvetná nedeľa

Kvetná nedeľa je pohyblivý kresťanský sviatok, ktorý pripadá na nedeľu pred Veľkou nocou a pripomína slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema. Túto udalosť zaznamenávajú všetky štyri evanjeliá (Mt 21, 1-11; Mk 11, 1-11; Lk 19, 28-40; Jn 12, 12-19). Názov sviatku je odvodený od kvetov, ktorými bývajú ozdobené chrámy, resp. od kvitnúcich ratolestí, ktoré sa rozdávajú veriacim počas bohoslužieb a ktoré majú pripomínať palmové vetvy, ktorými ľud vítal Ježiša. V rímskokatolíckej cirkvi je súčasťou pôstu a začiatkom Svätého týždňa. V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi patrí do kategórie Pánových sviatkov a tvorí „dvojsviatok“ s Lazárovou sobotou. Je jedným z dvanástich veľkých sviatkov. Nie je súčasťou Veľkého týždňa. Na utierni sa posviacajú ratolesti, ktoré sa potom rozdávajú veriacim. V bohoslužobných textoch sviatku výrazne rezonuje aj udalosť vzkriesenia Lazára.[1] Zároveň je predzvesťou židovského sviatku sviatkov – paschy.

Modrý pondelok je posledný pondelok pred Veľkou nocou a druhý deň pašiového týždňa.  Svoje meno odvodzuje od farby tmavobelasého rúcha, ktorým v minulosti prikrývali oltáre. Niektoré pramene uvádzajú odvodenie farby pondelka od začiatku Veľkého týždňa i od najželanejšej farby jarného neba.
Pečenie veľkonočného baránka
Suroviny:
6 vajec
30 dkg cukru
20 dkg masla
10 dkg mletých orieškov
5 dkg strúhanej čokolády
30 dkg polohrubej múky
1 šľahačka
1 prášok do pečiva
Postup:
Žĺtky, maslo a cukor spolu vymiešame a pridáme do misky k zostávajúcim ingredienciám. Zo 6 bielkov ušľaháme sneh, ktorý potom pomaly zapracujeme do cesta. Formu na baránka, prípadne zajačika, poriadne vymažeme a nalejeme do nej cesto. Rúru predhrejeme na 150 ° C a pečieme.
Cesto, ktoré nám zostane, môžeme dať do formy na muffiny a upiecť ich k tomu. Vršok potom potrieme krémom, ktorý máme radi a posypeme zdobením. Z marcipánu sa dajú urobiť mrkvičky.

Žltý alebo Šedivý utorok má svoje meno podľa farby po zime najvytúženejšieho jarného slniečka. Stretávame sa aj s názvom Sivý či Šedivý utorok, pretože so svojou šedivosťou ostáva v porovnaní s inými dňami svätého týždňa najnenápadnejším.

 Škaredá (Čierna) streda

O názov tohto dňa sa pričinil Judáš, ktorý za príslovečný Judášov groš zradil Ježiša. Predtým na neho škaredo zazeral. Škaredou stredou zvyknú ľudia omylom nazývať aj prvý pôstny deň.

Popolcová streda

Popolcová streda alebo Škaredá streda je v rímskokatolíckom liturgickom kalendári prvý deň pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou; do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.
Tento rok je popolcová streda: 2015 – 18. februára
V nasledujúcich rokoch pripadne Popolcová streda na:
2016 – 10. februára
2017 – 1. marca
2018 – 14. februára
2019 – 6. marca
Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, súčasťou omše na
Popolcovú stredu je značenie kríža popolom na čelá veriacich; tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom.
Poznačenie popolom je sprevádzané slovami:
„Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ Alebo: „Kajajte sa a verte v Evanjelium.“
Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním. V rímskokatolíckej cirkvi
je Popolcová streda dňom prísneho pôstu.

 Zelený štvrtok v rímskokatolíckej cirkvi

Pri dopoludňajšej liturgii (ktorá sa koná iba v katedrálach) biskup žehná oleje katechumenov, chorých a krizmu. Pri večernej liturgii sa pripomína posledná Ježišova večera, ustanovenie eucharistie a Ježišovo umývanie nôh jeho učeníkov.
Naposledy pred Veľkou nocou pri večernej omši zaznejú zvony. Zvuk zvonov až do Veľkej noci nahrádzajú rapkáče a klapačky.
Názov vznikol prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok), pretože niekedy sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich. V tento deň na niektorých miestach sa používalo rúcho zelenej farby a aj zvyk požívať v tento deň veľa zeleniny (špenát, šalát, hrášok, kôpor, kel, žihľavu, čakanku či kapustu a pod.) podporovali názov tohto dňa.
Missa chrismatis
Biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia svätú omšu so všetkými kňazmi svojej diecézy. Pri tejto omši nazývanej Missa chrismatis - Omša svätenia olejov, biskup svätí tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Táto omša je prejavom jednoty kňazov s biskupom. Po homílii nasleduje obnovenie kňazských sľubov.
Pamiatka Pánovej večere
Večerná omša sa slávi na pamiatku Pánovej večere. V liturgii Zeleného štvrtka sa už začína akoby slávenie Veľkého piatku. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie, sú hlavnými témami večera a noci. V slávení večere je zjavné, čo znamená Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie pre neho samého i pre veriacich. Ježiš ohlasuje svoju smrť a vysvetľuje jej zmysel.
Obnažovanie oltárov
Kňaz v tichosti po večernej sv. omši obnažuje oltár. Pripomína to, že Ježiš v Getsemanskej záhrade bdel v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali. Ježiš ostáva sám. Túto opustenosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok a zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.

Ľudové zvyky a povery
V noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa schádzali strigy. Ľudia predpokladali, že škodlivá činnosť stríg a strigôňov bola namierená predovšetkým proti dobytku, a preto natierali večer dvere stajní kolomažou alebo cesnakom. Aby kravám niektorá striga nepočarila, mala gazdiná urobiť venček zo šípového prúta a o polnoci mlieko cezeň precediť. Gazdovia na Veľký piatok zvyčajne robievali značkovanie oviec, pretože verili, že ovce menej cítia bolesť a rany sa im rýchlejšie zahoja. Tak ako sa mali rýchlo hojiť rany zvieratám, takisto rýchlo sa mali hojiť poškodené miesta na rastlinách - preto sa v tento deň štepili mladé stromčeky.

Pašiové nite

Výrobcovia textílií priadli pašiové nite, tými urobili zopár stehov, ktoré potom chránili pred zarieknutím a zlými duchmi celú rodinu. Vraj, košeľa ušitá pašiovými niťami chránila pred bleskom.

 Veľký piatok

V ľudových poverách sa spája s magickými silami. V tento deň sa mali otvárať hory, ktoré vydávali svoje poklady a nemalo sa nič požičiavať, lebo požičaná vec by mohla byť začarovaná; nesmelo sa manipulovať so zemou (kopať, siať) ani prať bielizeň.

Veľký piatok je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je jedným z dní prísneho pôstu.
V rímskokatolíckej cirkvi súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Rímskokatolícka liturgia obsahuje čítanie z Písma, Jánove pasie, často predvedené dramaticky alebo hudobne. Zvláštnou súčasťou liturgie sú dlhé príhovory (za cirkev, za pápeža, za služobníkov cirkvi a za všetkých veriacich...) Iba v tento deň je súčasťou liturgie uctievanie kríža a neoslavuje sa v ňom eucharistia, podáva sa však sväté prijímanie.
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je Veľký piatok striktne aliturgický deň (neslúži sa liturgia ani sa neprijíma eucharistia). Má tri nosné bohoslužby:
Utiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista, ktorá sa tradične nazýva Strasti. Strasti sa na Slovensku tradične slúžia na Veľký štvrtok večer.
Kráľovské hodinky alebo tiež cárske časy. Na každej hodinke sa čítajú žalmy, proroctvo, apoštol a evanjelium, ktoré sa viažu k utrpeniu a smrti Ježiša Krista.
Večiereň so sprievodom (procesiou) okolo chrámu a uložením pláštenice. Sprievod okolo chrámu symbolizuje pohrebný sprievod Ježiša Krista.
Zvláštne bohoslužby sa konajú aj v mnohých protestantských cirkvách.

 Biela sobota

Na znak Kristovho zmŕtvychvstania sa zvony opäť rozozvučia. Biela sobota bola dňom prípravy obradných jedál, najmä šunky z bravčoviny (niekde jahňa alebo baránok). Masť zo šunky odkladali ľudia na liečenie rán a mnohí verili, že chráni aj pred hadím uštipnutím. V sobotu sa “pálili judáše” – spaľoval sa oheň starého roka a ľudia zakladali v domácnostiach nové ohne. Bačovia si odnášali uhlíky a zakopali ich v kolibe ako magicko-ochranný prostriedok.

Biela sobota alebo Veľká sobota či Svätá a veľká sobota je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou, súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Je posledným dňom Veľkého týždňa.
V rímskokatolíckej cirkvi
V rímskokatolíckej cirkvi sa počas dňa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša. Výnimkou je okrem liturgie hodín obrad Efeta, ktorým sú katechumeni pripravení na samotný krst. V západnej cirkvi je zvykom počas Bielej soboty konať tzv. bdenie pri Božom hrobe. Biela sobota sa liturgicky končí okamihom začatia obradov nočnej bohoslužby nazvanej Veľkonočná vigília, ktorou sa už začína oslavy nedele Zmŕtvychvstania Pána. Táto vigília je niekedy nesprávne nazývaná liturgia Bielej soboty.
Dňom Bielej soboty sa končí pôst. Svoj názov deň získal zrejme od bieleho rúcha neofytov, ktorí sú krstení pri veľkonočnej vigílii, ktorá však k Bielej sobote nepatrí, alebo môže pochádzať aj z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, konaných tento deň pred nedeľou Zmŕtvychvstania.
Biela sobota je tak prostredný deň veľkonočného tridua, ktoré sa začína na Zelený štvrtok večer, pokračuje Veľkým piatkom a Bielou sobotou a vrcholí Veľkonočnou vigíliou ústiacou do nedele Zmŕtvychvstania Pána.

Ľudové zvyky a povery
Významnú úlohu mal oheň, ktorý sa roznecoval na Bielu sobotu. Novým ohňom zapálili večnú lampu a veľkonočnú sviecu zvanú paškál. Oheň mal mať magicko-ochrannú silu. S uhlíkmi z tohto ohňa sa tri razy obehol dom, aby bol chránený pred povodňou. Popol sypali na oziminy, aby ich nezničili búrky. Biela sobota bola považovaná za šťastný deň na sadenie a siatie. Niekde v tento deň kotúľali po poli okrúhly koláč, aby sa vydarila úroda.

Veľkonočná nedeľa, Boží hod - spoločná konzumácia jedál, prestretý stôl hojnosťou pripomínal štedrovečerný stôl. V niektorých rodinách sa nedeľný obed začínal medovým krížikom, ako je tomu aj na Vianoce. Prvé sa jedlo vajíčko uvarené na Veľký piatok s vŕbovým a jaseňovým prútom, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých pri stole ako ochranu pred blúdením, nočnou morou a chorobami. Zvyšky z posvätených jedál (škrupiny, kosti, ...) sa v žiadnom prípade nesmeli zahodiť. Zakopávali sa na poli, alebo primiešali do potravy pre dobytok, prípadne spálili v peci. Každá návšteva dostala kúsok posväteného jedla, trochu dali na pole, do studne a do záhrady - aby bola dobrá úroda aj voda. Ak by niekto počas nasledujúceho roka zablúdil, mal si spomenúť, s kým jedol na Boží hod vajce a spomenul by si na cestu späť.

Veľkonočná nedeľa - Zmŕtvychvstanie Pána

Zmrtvýchvstanie Pána (alebo Veľkonočná nedeľa) je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roka, v ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie a víťazstvo nad smrťou.
V rímskokatolíckej cirkvi Nedeľu Zmŕtvychvstania predchádza Veľkonočná vigília, bohoslužba noci, v ktorej bol Ježiš vzkriesený. Oslava Veľkej noci bezprostredne trvá po celú veľkonočnú oktávu, no veľkonočná doba ako taká končí až 50. dňom slávnosťou Zoslania Ducha Svätého (Turíce).
V gréckokatolíckej cirkvi sa nazýva Nedeľa Paschy alebo Nedeľa vzkriesenia a je najväčším sviatkom cirkevného roka. Oslava vzkriesenia Ježiša Krista (Pascha) sa predlžuje na celý týždeň, ktorý nesie označenie Svetlý týždeň. Obdobie Paschy trvá od Nedele vzkriesenia do stredy pred Nanebovstúpením Pána, teda 40 dní. Z liturgického hľadiska predstavuje Nedeľa vzkriesenia začiatok evanjeliových i apoštolských čítaní (lekcionára) a aj začiatok cyklu oktoichu (osmohlasníka). V Nedeľu Paschy na liturgii sa začína čítať Jánovo evanjelium od začiatku ("Na počiatku bolo Slovo...") a aj Skutky svätých apoštolov od začiatku. Na večierni, ktorá sa slávi na Veľkú sobotu večer spolu s liturgiou sv. Bazila Veľkého, sa začína 1. hlas oktoicha.
Najdôležitejšou bohoslužbou nedele Paschy je utiereň vzkriesenia, ktorá sa slúži v nedeľu ešte pred východom slnka (na Slovensku a u východných Slovanov) alebo o polnoci zo soboty na nedeľu (na Balkáne). Pred ňou sa niekde zvykne slúžiť polnočnica, počas ktorej sa prenesie pláštenica zo stredu chrámu z katafalku (symbolického hrobu) na prestol (oltár), čo symbolizuje Kristovo vzkriesenie. Typickým obradom Nedele Paschy je aj posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov, ktoré sa väčšinou koná vonku pred chrámom. Pred alebo po posvätení jedál sa slávi liturgia svätého Jána Zlatoústeho. Hodinky (časy) majú svoju osobitnú štruktúru, v ktorej dominujú radostné paschálne spevy, zatiaľ čo žaltár je redukovaný na minimum. Takýmto spôsobom sa hodinky (a tiež povečerie a polnočnica) modlia celý Svetlý týždeň.

Katolícky a gréckokatolícky veľkonočný pondelok

Veľkonočný pondelok alebo Svetlý pondelok alebo Pondelok Paschy je deň, ktorý nasleduje po nedeli Zmŕtvychvstania, po Nedeli Paschy. Je to druhý deň Svetlého týždňa, veľkonočnej oktávy. V ľudovej sfére je spojený s rôznymi tradíciami a zvykmi, ktoré sa zaraďujú medzi prechodové rituály končiacej sa zimy a nastávajúcej jari. Táto nekresťanská prax bola v priebehu dejín v rôznych kultúrach teologizovaná a zaradená do kresťanského rámca.

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa na Svetlý pondelok po liturgii svätého Jána Zlatoústeho a myrovaní koná slávnostný sprievod okolo chrámu, pri ktorom sa na štyri svetové strany čítajú evanjeliá od všetkých štyroch evanjelistov o vzkriesení Ježiša Krista, čo symbolizuje ohlasovanie radostnej zvesti (evanjelia) celému svetu. Utiereň sa slávi podobným spôsobom ako na samu Nedeľu vzkriesenia, len sa na jej začiatku neobchádza okolo cerkvi. Večiereň sa slávi tiež podobným spôsobom ako na Paschu s tým rozdielom, že sa na nej nečíta evanjelium. Menlivé časti na utierni sú z 2. hlasu, na večierni sa začína 3. hlas.
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je Svetlý pondelok (Pondelok Paschy) prikázaným sviatkom.

Oblievačka, kúpačka, polievačka...

Oblievačka pochádza so starožidovského zvyku, kedy vojaci oblievali vodou ženy, ktoré oznamovali že Pán Ježiš vstal z mŕtvych, Preto sa aj tento zvyk koná na veľkonočné sviatky vo Veľkonočný pondelok.

Korbáče

Bitie a šľahanie prútmi patrí k dávnym magickým praktikám. Má priniesť zdravie, plodnosť, šťastie a odohnať zlých duchov. Jarné šľahanie má pripomenúť aj bičovanie Ježiša Krista pred ukrižovaním. Malým chlapcom splietali prúty do tvaru vrkočov alebo hranolov otcovia či starí otcovia, dospelí si korbáče plietli sami. Verilo sa, že v dome, kde sa práve liahla hydina, sa šibák pliesť nesmel. Kuriatka a kačičky by sa nedožili druhého dňa. Na veľkonočný pondelok chodili mládenci na šibačku tam, kde bývali dievčatá, po ktorých pokukovali. Verili, že nevyšibané dievča ľahko stratí krásu a nikto ju nepozve do tanca, teda nebude vzácne a nevydá sa. K dobrým mravom dievčat patrilo naoko sa ostýchať a zdráhať sa otvoriť dvere. Aj keď šľahanie korbáčom bolelo, dievča nesmelo zaplakať, inak by sa o ňom povrávalo, že nie je súce na vydaj, lebo ťažko čelí problémom. Dievčatá sa na šibačku veľmi tešili, prikladali jej veľký význam, lebo si tak overili, aký je o ne záujem. S príchodom utorkového rána mali právo šibať aj ženy. Vyberali si prevažne chlapov, ktorí ich v uplynulom roku nahnevali, či neverných mužov a záletníkov.


Po Veľkej noci

Po Veľkej noci nasledovali a často ju aj predchádzali významné udalosti hospodárskeho života - prvá orba, sejba, vyháňanie dobytka.

Obdobie jarných sviatkov sa končilo na Juraja, keď sa zem otvára. Vravievalo sa: " do Ďura nerastie nič, aj keby kliešťami ťahal von zo zeme, a po Ďure všetko ide von, aj keby kladivom zatĺkal ". A tak zábavy ustúpili bokom, aby sa všetci vospolok mohli plne venovať prácam na poliach a v gazdovstve.


 

NAJ.sk

ODKAZY
Cezmín: http://cezmin.wz.cz  ;
Cezmína: http://cezmina.wz.sk
Cezmín obrázky: http://cezmin.wz.sk
Seniorka Cezmín: http://seniorka.szm.com

Ľudový básnik M.Krpeľan: http://michalkrpelan.wz.cz ,
Obec Horné Chlebany:
http://hornechlebany.unas.cz ;
Sviatok Veľká noc:
http://www.eufrosyne.szm.com  ;
Múdra ako rádio:
http://mudraakoradio.euweb.cz  ;
CB rádioamatérske hobby :
http://cbrsk.euweb.cz  ;
Milujem pani P...:
http://milujempanip.wz.cz  ;
Vianoce:
http://vianocechristmas.czweb.org  ;
Svet bábik:
http://svetbabik.czweb.org  ;
Glória Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
Príroda :
http://www.cezmina.szm.sk  ;
Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org  ;
Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz  ;
Cemetery:
http://cemetery.zaridi.to
Svadba :
http://svadbask.unas.cz  ;
Bylinky: http://bylinky.czweb.org
Svadba:
http://svadbask.unas.cz  ;
Aiswarya:
http://aishwarya.wz.cz
Vianoce :
http://vianocesk.wz.cz  ;
Príroda :
http://eufrosyne.wz.cz  ;
Príroda:
http://agika.szm.com  ;
Senior Baťo: http://dano17.wz.sk  ;
Bulldog :
http://ruda-etuda.czweb.org
Veľká noc :
http://velkanoc.czweb.org  ;
Dieťa a jeho práva:
http://dieta.czweb.org
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz ;
Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Vianočné čaro : http://vianocesk.szm.com  ;
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Holub olympionok:
http://olympionikholub.wz.sk


by Cezmín Slovakia 1998 http://cezmina.wz.sk  http://cezmin.wz.cz  http://seniorka.szm.com