wz

 

Hebdomada sancta - Svätý týždeň 

V liturgii známe pomenovanie obdobia ako Hebdomada sancta (Svätý týždeň) je slovenské: Veľký týždeň. Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania po celom svete pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Slávi sa na prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca a nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky – paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (marec až apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva.

 Bahniatka  Kvetná nedeľa

Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Kvetná nedeľa, alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň. Kvetná nedeľa nám pripomína triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. Udalosti Veľkého týždňa sú príležitosťou k tomu, aby sme sa všetci, veriaci aj neveriaci, zamysleli tak nad odkazom Ježišovho príbehu, ale aj nad zmyslom nášho ľudského bytia, života, nad jeho skutočným poslaním, ktorým je nesporne konať dobro a šíriť bezpodmienečnú lásku.

Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie. Pašie (lat. passio – utrpenie) – opis utrpenia a smrti Ježiša Krista od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti. Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň, a jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia, z toho je názov Veľkonočné trojdnie.

Pre nás sú bahniatka symbolom života. Palmové listy boli symbolom Kristovho víťazstva nad hriechom a smrťou, nimi Ježiša vítali a vystielali Mu cestu pri jeho vstupe do Jeruzalema, hlavného mesta Izraela. U nás palmové listy nahradili bahniatka, rozkvitnuté prútiky vŕby, rakyty, ktoré signalizujú prebúdzajúci sa život na prahu jari. Za zmienku stojí, že názov bahniatka v nárečiach našej domoviny, nech už im hovoríme babuliatka, baburiatka (u nás sa im hovorí baburiatka), baránky,  jahňady, birky či kozičky, súvisia s názvami mláďat rodiacich sa práve na jar, v jarnom období.  

V Tento deň, teda na Kvetnú nedeľu, sa v kostole svätia palmové či olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy budúceho roku. Ratolesti bahniatok - baburiatok posvätené na Kvetnú nedeľu sa stále považujú za akýsi ochranný štít pred zlom, chorobami a inými neduhmi, ktoré kvária ľudstvo ako také. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí. Posvätené bahniatka si nosíme domov z kostola ako posvätenú vec a ešte i dnes je u nás na dedine zvykom dávať si ich do vázy a zastoknúť ich za obrazy svätých (vraj, aby  chránili dom pred bleskami búrok). Kedysi ich naši starí rodičia dávali aj do poľa či do maštale (pamätám si to ešte aj ja, nosila som ich do poľa so starou mamou). Bahniatka okrem iného pripomínajú aj to, že tak, ako sa ich kvet udrží po celý rok, tak aj náš život má charakterizovať jednotnosť a stabilitu v rodine a spoločenstve.

Veľkonočné trojdnie

Ono je vyvrcholením Veľkého týždňa. Začína sa omšou Večere Pána na Zelený štvrtok a končí sa vešperami Veľkonočnej nedele. Posledné tri dni Veľkého týždňa - tzv. (Veľkonočné) posvätné trojdnie alebo triduum – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, majú bohatý liturgický obsah a symboliku. Je to spoločné pomenovanie troch dní, v ktorých si Cirkev pripomína udalosti nášho vykúpenia v ich historickom poradí: Kristovu smrť na Veľký piatok, Krista uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Kristovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu.

Tieto tri dni v minulosti sprevádzali rôzne zvyky a tradície. Napríklad na Zelený štvrtok sa ľudia umývali v potokoch, aby boli silní. Veruže som sa aj ja umývala v bedzianskom potoku pod mostom a voda bola riadne studená...stará matka tvrdila, že budem zdravá celý rok, keď sa budem umývať počas každej Veľkej noci. V ten deň sa odporúčalo siať a sadiť iba do zotmenia, pretože v noci na Veľký piatok sa vraj schádzali na krížnych cestách bosorky. V magickú silu Veľkého piatku u nás veria mnohí ľudia dodnes. V ten deň žiadny gazda do poľa nevyjde, pretože zem, s ktorou sa v ten deň hýbe, nezarodí. Biela sobota je predzvesťou zmŕtvychvstania, víťazstva života nad smrťou, vrcholí duchovná príprava na oba veľkonočné dni.

agnesa@seznam.cz

http://www.cbrsk3.pisem.net/