wz

Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250. Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1024x768 pixelov.
[Späť |Dopredu]

 Farnosť Krušovce

Naša obec Horné Chlebany, ležiaca medzi tromi pohoriami strednej Nitry, cez storočia patrí  do krušovskej farnosti. Obec Krušovce leží cca 5 km severne od Topoľčian. Kostol stojí na severnom okraji obce neďaleko hlavnej cesty Topoľčany - Partizánske nad kaštieľom. Svojou veľkosťou i dvojvežovým riešením predstavuje jednu z najvýznamnejších sakrálnych stavieb románskeho obdobia v celom širokom regióne. Hrubá stavba románskeho kostola sa zachovala v takmer pôvodnej podobe, dnes je však skrytá za zbarokizovanou fasádou. V kostole sa zachovala kamenná krstiteľnica z 13. storočia.  Jeden z troch zvonov kostola pochádza z roku 1468 a ulial ho zvonolejár Pavol z Topoľčian.

Bohoslužby sa konajú  v nedeľu o 8.00 a 11.00 hod.


Od roku 2000 zásluhou pána dekana Ondreja Valacha sa slúžia v našej kaplnke zasvätenej Panne Márii z hory Karmel http://velkanoc.czweb.org/Kaplnka2010.htm sväté omše vo väčšej časti roka:

Poriadok bohoslužieb platí pre obdobie:
1.5. - 31.10.
Sobota: o 18:00 (s nedeľnou platnosťou)

Sväté omše slúži Vlasák Jozef, Mgr. - dištriktuálny sekretár - vo farskom kostole v Krušovciach do ktorých patrí aj obec Dolné Chlebany a vo filiálkach: Horné Chlebany a Solčianky.

19. 6. 2011
o 15 hodine mala naša farnosť krásnu udalosť,
PRIMÍCIE Antona ĎATELINKU z Krušoviec.
Zhromaždenie sa konalo pred kaštieľom v Krušovciach.

ANTON ĎATELINKA
k
ňazskú vysviacku prijal  11. 6. 2011
o 10 hodine dopoludnia.

Primície vdp. Anton Ďatelinka

https://www.youtube.com/watch?v=8C1rdSloE4M
<iframe width="420" height="315" src="https://www.youtube.com/embed/8C1rdSloE4M" frameborder="0" allowfullscreen></iframe>



Farský úrad,
Štefánikova 119, Krušovce
vdp. Mgr. Jozef Vlasák
038/5311130
0905409447
 e-mail : fara.krusovce@zoznam.sk

Hnutie Nazaret: Vdp. Jozef Vlasák Farnosť Krušovce kontakt: jovlasak@gmail.com

Dušpastieri našej farnosti cez storočia

Odkazy
Kaplnka: http://velkanoc.czweb.org/Kaplnka2010.htm
Osobnosti: http://velkanoc.czweb.org/Srdcovazalezitost.htm 
J.Nepomucký:http://hornechlebanya.unas.cz/Marec2012.htm
A.Rudnay: http://hornechlebany.unas.cz/alexanderrudnay.htm
Kultúrne pamiatky: http://hornechlebany.unas.cz/Kulturnepamiatky.htm
http://www.cemetery.sk/?pid=640&t=Z3JfcGxhY2VidXJ5IExJS0UgJyVIb3Ju6SBDaGxlYmFueSUnn
http://www.dokostola.sk/kostol/kaplnka-skapuliarskej-panny-marie
http://www.biskupstvo-nitra.sk/dieceza/hnutia-a-spolocenstva
http://www.regionnitra.sk/historia/sakralna-architektura
https://sites.google.com/site/anetnitra/skupiny/knazi-nr
http://www.eufrosyne.szm.com/Kanonickepravo.htm
http://www.kfto.estranky.sk/clanky/krusovce.html
http://epsilon.sk/osobnosti/cyril-a-metod.html
https://sk.wikipedia.org/wiki/Horné_Chlebany
http://www.katalogfiriem.info/obec/95631/topolcany/3
http://www.ezmluvy.sk/zmluvy/34075470
http://www.history.sav.sk/mono1995.htm
http://www.apsida.sk/c/6762/krusovce
https://sk.wikipedia.org/wiki/Krušovce
http://www.fary.weblahko.sk
http://www.ksnr.sk/vysviacky-2011
Dom nádeje - cintorín: http://cemetery.zaridi.to
http://www.schematizmus.estranky.sk/clanky/fary.html
http://www.mojakomunita.sk/web/martinmajda/blog/-/blogs/sedem-hrobarov-charakteru?p_p_auth=7S25t1sV
http://www.mojakomunita.sk/web/farnost-krusovce/diskusia;jsessionid=C2A4E9121D100ECD6CCD18275CE8508E
https://www.facebook.com/pages/Rímskokatolícky-farský-kostol-Narodenia-Panny-Márie-v-Krušovciach/192568750765323</


V čase veľkonočnom náš bývalý pán dekan oslávil 60-siatku
Ak sú ľudia, ktorí zanechávajú trvalú stopu po sebe, tak náš pán dekan.

Ondrej VALACH

medzi nich nesporne patrí a zostáva v duchovnej podobe s nami neustále tým, že nám zanechal trvalý odkaz - pravidelné slúženie sv.omší v miestnej kaplnke Panny Márie Karmelskej, čo nemalo a nemá v histórii obce obdobu.

Na základe dokumentov sa zistilo, že sa u nás konali hody v čase žatevnom a vtedy sa slúžila jeden krát v roku svätá omša pri miestnej malej kaplnočke za účasti panstva Krušovskovcov a neskôr Finkovcov a Motešických a takmer všetkých obyvateľov obce, ktorí na 90 percent v tých časoch pracovali u uvedeného panstva.

Pán dekan Valach obnovil tradíciu slúženia sv.omší v obci Horné Chlebany, no nie iba raz za rok v čase hodov, ale počas jari, leta a jesene každú sobotu. Tieto sobotné omše platia ako spievané nedeľné omše.

Náš dobrý pán dekan musel odísť na iné miesto z krušovskej farnosti napriek tomu, že tu veľa urobil nielen pre farnosť, ale i pre veriacich v pokročilom veku, ktorí vďaka nemu môžu navštevovať Boží stánok a zúčastňovať sa svätých omší pravidelne, čo im v čase zimy nebolo dopriate kvôli chodeniu do farského kostola v Krušovciach, ktorý stojí na kopčeku.

Ako som sa dozvedela z Katolíckych novín zo dňa 23.3.2008, tak svoju stopu zanechal nielen u nás, ale i v iných farnostiach, kde pôsobil a kde si na jeho okrúhle narodeniny na neho s úctou spomenuli a poslali mu formou tlačeného slova svoje gratulácie.

Pán dekan, ďakujem Vám za svoju matku, ktorú ste povzbudzovali v jej ťažkom položení a ktorej ste pomáhali niesť kríž človeka odkázaného na vozíček a neustálu opateru iných ľudí. Už je na pravde Božej, no po Vás zostala spomienka na bezpodmienečnú lásku, ktorou ste nikdy nešetrili tak, ako ani úsmevom, povzbudením a dobrým slovom.

Prajem Vám veľa zdravia tela a ducha, aby ste stále pomáhali ľuďom duchovným slovom Ad HOnorem Jezus - Na slávu Ježišovu. Boh Vás žehnaj hojnosťou Jeho milostí a nech ste pod stálou ochranou vznešenej Panny Márie.

Tu sú výstrižky gratulácií z Katolíckych novín TU!

Anežka Vražbová

Hymnus na lásku

Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými,
a lásky by som nemal,
bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.
A keby som mal dar proroctva
a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu
a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal,
a lásky by som nemal, ničím by som nebol.
A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu
a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny,
a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.
Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá;
nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa,
nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa,
nemyslí na zlé, neteší sa z neprávostí,
ale raduje sa z pravdy.
Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa,
všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne.
Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu
a poznanie pominie. „Lebo poznávame
len sčasti a len sčasti prorokujeme.“
„Ale keď príde to, čo je dokonalé,
prestane, čo je len čiastočné“.
Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa,
poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa.
Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.
Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle,
no potom z tváre do tváre.
Teraz poznávame iba čiastočne,
ale potom budem poznať tak,
ako som aj ja poznaný.
A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri;
No najväčšia z nich je láska.

Obec Krušovce - do farnosti ktorej patrí naša obec - má v roku 2000 znovu, skoro po päťdesiatich rokoch, novokňaza, ktorým je:

 

Ján Gális

(strýko novokňaza Jozefa Švercela) bol vysvätený za kňaza na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla dňa 29. 6. 1951. Primície sa konali v Krušovciach 8. 7. 1951.
Mons. Ján Gális, dekan – farár vo Vinodole slávi zlaté kňazské jubileum, 50. rokov služby Bohu, Cirkvi a veriacim.

Dňa 15. 7. 2000 rúcho Milosrdných sestier sv. Vincenta – satmárok prijala sestra

(nar.1985) v mesiaci vysvätenia našej zrekonštruovanej kaplnky - 15.7.2000.
Obliečka sa konala vo Vricku pri Martine v kostole sv. Bartolomeja.
Prastarý otec Janky Matúšovej, Elemír (nar. 25.3.1899) je rodákom z H. Chlebian a jeho manželka Brigita (nar. 22.4.1905) - pochádzajúca zo šiestich sestier, z ktorých sa Emília Kováčikova rodená Gálisová dožila požehnaného veku 101 rokov v tomto miléniovom roku 2000 - je z obce Dolné Chlebany. (Na storočnicu Emílie Kováčikovej rod. Gálisovej okrem celej rodiny prišli blahoželať aj predstavitelia obce Krušovce v roku 1999.)
Starý otec rehoľnice, Aladár je z Horných Chlebian a jeho manželka Mária pochádza z Lehoty pod Vtáčnikom.


Rok 2000 je požehnaným pre našu farnosť, keďže v tomto čase máme aj rehoľnú sestru, zasvätenú poslaniu charitatívnej a apoštolskej činnosti a posvätnej službe s osobitným dielom lásky zameranej na výchovu a na vyučovanie na školách, na katechizáciu a na duchovnú obnovu mládeže. Podľa svojej charizmy sa venujú aj opusteným, trpiacim a chorým ľuďom.

Kongregáciu milosrdných sestier sv.Vincenta – satmárok založil 29.8 1842 v Satu-Mare (v dnešnom Rumunsku) satmársky biskup Ján Hám (nar.v r.1781 v Gynongyoši a zom.v r.1857).

Formáciu prvých sestier zveril milosrdným sestrám sv.Vincenta vo Viedni.

Kongregácia pôsobí v Maďarsku, Rumunsku, na Ukrajine v Zakarpatskej oblasti, v USA a v Číne. Na Slovensko prišli sestry do Bratislavy v roku 1885, kde prevzali detskú kliniku a pracovali aj v nemocniciach v Komárne, Brezne, Trstenej, Banskej Štiavnici a na iných miestach Slovenska do roku 1950. V tom čase bolo 140 sestier satmárok.

V súčasnosti pôsobia sestry na cirkevnej škole v Ružomberku, Kežmarku, Novej Bani, B.Štiavnici a katechizujú v Snine, Košiciach-Šaci, v Turčianskych Tepliciach a aj v neďalekom meste Partizánske. Dňa 8.9.1991 Svätá stolica potvrdila združenie „Rodina Nepoškvrnenej“ pri kongregácii sestier satmárok, ktoré vedie Bernadeta Pančiová. Osobitne sa venujú apoštolátu telesne postihnutých, duchovne opustených, väzňov a tých, ktorí klesajú pod ťarchou utrpenia.

Združenie má nad tisíc členov. V decembri roku 1992 vyšlo aj prvé číslo ich časopisu pod názvom „Rodina Nepoškvrnenej.“
Generalát kongregácie je v Ružomberku, provincialát a noviciát vo Vrícku.
V dnešnom čase je už okolo 200 sestier satmárok na Slovensku.

Zo života veriacich obce

Nedá mi, aby som sa s Vami nepodelila i o túto radostnú historickú udalosť našej malej obce, ktorá znamená podstatnú a zásadnú zmenu v našom každodennom živote. Návšteva sv.Otca je vpísaná tak do historických pamiatok našej obce, keďže boli zrenovované v čase jeho príchodu na Slovensko a posvätené po zanechaní jeho posolstva veriacim a všetkým ľuďom dobrej vôle, ako i do našich sŕdc.

Tak, ako je veľkou historickou udalosťou celého slovenského národa príchod námestníka Kristovho na Slovensko, tak je veľkou historickou udalosťou v malej obci Slovenska to, že sa v nej pravidelne slúžia sväté omše, čo sa v jej histórii nedialo, iba (v 19. storočí) hodové omše v čase sviatku Panny Márie z hory Karmel, na konci žatvy a krátko začiatkom 20. storočia. Po týchto dvoch omšiach v roku bol pán farár pozvaný a pohostený pánmi kaštieľa - rodinami Finkocov a Motešickovcov - v obci Horné Chlebany.

Za týmto nádherným dielom duchovného rozmeru stojí náš pán dekan Ondrej Valach, ktorého kroky vedú k svojím ovečkám, aby im bol blízko, aby cítili spolupatričnosť a lásku svojho pastiera. Miestna kaplnka slúžiaca ako hrobka bývalých pánov kaštieľa sa stala miestom bohoslužieb po rekonštrukcii, prístavbe prístrešku pred kaplnkou, osadením lavíc, oprave oplotenia, výsadbe stromkov a kríkov a celkovej úprave okolia.

 

Svätý Otec je medzi nami a žehná nás znakom kríža...

Je šťastím pre obec, kde je stánok Boží s duchovným pastierom.
Naša malá vyše 300 obyvateľova obec cez celé storočie neslávila Eucharistiu a nemala čulý duchovný život priamo vo svojej obci, keďže je filiálkou krušovskej farnosti a nemá vlastný kostol. Veriaci chodili do farského kostola v Krušovciach. Až po osamostatnení sa po roku 1989 nastali zmeny k lepšiemu a dnes, po obetavej práci veriacich máme zrenovovanú kaplnku, v ktorej podzemí je hrobka členov rodiny: Finka a Motešický - bývalých pánov kaštieľa.
Príklady priťahujú, ale i inšpirujú a povzbudzujú. Jednym veľkým príkladom duchovne všestranne pôsobiacim na ľudí je náš

pán dekan Ondrej V A L A CH,

ktorý sa narodil vo Vrábloch kde vychodil základnú školu, pokračoval v štúdiu na strednej všeobecno vzdelávacej škole a zmaturoval roku 1966. Po naskytnutí príležitosti v roku 1968 stal sa študentom Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty v Bratislave a 9. 6. 1973 bol vysvätený odslúžiac primičnú svätá omša vo Vrábloch. Jeho prvé dušpastierstvo ako novokňaza kaplana sa konalo v Šahách v roku 1973 odkiaľ nastúpil v mesiaci október na základnú vojenskú službu v Žatci a Olomouci. Po vojenčine až do marca roku 1976 nemohol bez štátneho súhlasu pôsobiť na veriacich ako kaplan. Od roku 1976 do februára roku 1979 je kaplanom v Blumentálskom kostole v Bratislave, potom od 15. 3. 1979 do r. 1981 je kaplanom v Starom Tekove. V mesiacoch február a marec 1981 pôsobí ako kaplan v Zlatých Moravciach, od apríla 1981 do júna 1999 je farárom v Nemčiňanoch pri Zlatých Moravciach a od 1.7. 1999 do 30.6. 2000 je farárom v Bratislave – Vrakuni. Požehnaným dňom 1 .7. 2000 začína pôsobiť ako farár v Krušovciach.
V Bratislave, Nitre a teraz aj v Topoľčanoch pôsobí vo funkcii školského dekana.
Príchodom pána dekana do krušovskej farnosti sa v opravenej a nanovo vymaľovanej kaplnke začali pravidelne konať sv.omše, keďže v obci žije veľa starých a prestárlych veriacich, ktorí už nemôžu chodiť na bohoslužby do susednej obce. So staršími chodia na bohoslužby i mladí a deti, ktoré sú takto vo svojom rodisku v priamom kontakte s dušpastierom a to má na ne dobrý vplyv. Okrem toho každý prvý piatok v mesiaci pán dekan prichádza so slovom Božím do domov chorých a bezvládnych. Očistný kúpeľ - spoveď so sv. prijímaním poskytuje nielen im, ale v našej malej kaplnke i ostatným veriacim obce.

TRI VÝZNAMNÉ UDALOSTI V OBCI

20. 9. 2003 je pamätným dňom tromi významnými udalosťami slávenia Eucharistie: požehnaním úrody, vysvätením zrekonštruovanej sochy sv. Floriána a zrekonštruovaného prícestného kríža, premiestneného a postaveného pri kaplnku zasvätenú Panne Márii z hory Karmel, ktorej obraz tróni v kaplnke nad oltárikom.

Hlboko veriaci človek - pán starosta Ján Mašír (s manželkou majú tri detičky) pokračuje v načatom diele bývalej pani starostky Helenky Gálisovej starajúc sa na základe kresťanskej morálky tak o duchovné blaho občanov, ako i o renováciu kresťanských symbolov a estetiku prostredia.

Po sv.omši pripravil pred kaplnkou - z darov zeme a šikovných rúk gazdiniek - pohostenie a vtedy spolu s pánom dekanom i ostatnými veriacimi pogratulovali najstaršej občianke obce k jej 90.rokom života. Na trávniku pod holým nebom a pri prestretom stole postavenom pred kaplnkou, rezonovala bratská láska medzi nami, pokoj a radosť zo života. Rozprávali sme sa o návšteve sv. Otca, ako sme prežívali sv. omšu v Bratislave Petržalke, o posolstve viery, lásky a nádeje, súdržnosti kresťanských rodín... a cítila som, že sv. Otec je medzi nami a žehná nás znakom kríža: V mene Otca, i Syna i Ducha svätého. Ďakujem Bohu za to, že máme v obci všestranného duchovného otca, dobrého veriaceho človeka pána starostu a veľa obetavých ľudí zapálených pre dobro spoločenstva ľudí a nielen veriacich.

Anežka Vražbová Horné Chlebany

 

 

Kto pracuje, už tak býva, po práci vždy odpočíva.
Privonia si ružu bielu, oddychuje cez nedeľu.
Pomodlí sa, ruky zloží, ako káže zákon Boží.
A Ježiško v ruži kríčku, myslí na svoju mamičku.

Qui divino a Praescriptionum sacrosancti - konštitúcie pápeža Pavla VI. a konštitúcia Pastorali quidem pápeža Jána Pavla II.

Viete, že cirkevná provincia Slovenska nastala až v roku  1977?

Celý proces vzniku slovenskej cirkevnej provincie bol dotiahnutý do zdarného konca 30. decembra 1977 v čase pôsobenia  pápeža Pavol VI., ktorý   konštitúciou Qui divino povýšil apoštolskú administratúru v Trnave na diecézu a metropolitné sídlo nadriadené všetkým slovenským diecézam a  ďalšou konštitúciou Praescriptionum sacrosancti určil a aj upresnil hranice novej cirkevnej provincie. Jej ustanovenie bolo slávnostne vyhlásené v Trnave 6. júla 1978 (o dva mesiace po tomto akte v uvedenom roku zomrel môj láskavý a dobrý svokor, ktorý sa z uvedenej správy veľmi tešil). Tak v roku 1977 Slovenská cirkevná provincia definitívne pretrhla formálne zväzky, ktoré spájali slovenské územie s maďarskými arcibiskupstvami v Ostrihome a v Jágri, ale... dovtedy stále otvorenú a nedoriešenú otázka arcibiskupa metropolitu vyriešil až pápež Ján Pavol II. dňa 26. júla 1989, keď  vymenoval za arcibiskupa a metropolitu Slovenska Mons. Jána Sokola, rodáka z mojej rodnej farnosti v Jacovciach. Následne pápež Ján Pavol II. po osemnástich rokoch od vzniku slovenskej cirkevnej provincie zriadil na Slovensku, konštitúciou Pastorali quidem z 31. marca 1995, ďalšiu cirkevnú provinciu – so sídlom v Košiciach a podriadil jej Spišské a Rožňavské biskupstvo. Za arcibiskupa metropolitu vymenoval košického biskupa Mons. Alojza Tkáča. Tak máme dve cirkevné provincie ako v susednom Rakúsku.

"Slovákom som bol a čo by som aj na stolci Petrovom bol, Slovákom ostanem."

Veľká cirkevná osobnosť - veľký Slovák Alexander Rudnay (narodil sa 4.10.1760 v obci Považany – Svätý Kríž nad Váhom v okrese Trenčín a zomrel 13.9.1831 v Ostrihome v Maďarsku) sa stal v roku 1819 ostrihomským arcibiskupom, primásom Uhorska. Za ostrihomského arcibiskupa ho navrhol cisár František I.,  a následne v  roku 1828 kardinálom, po palatínovi najvplyvnejším cirkevným hodnostárom tých čias.

Povestným sa stal jeho výrok pri menovaní za kardinála pápežom Levom XIII.:
"Slovákom som bol a čo by som aj na stolci Petrovom bol, Slovákom ostanem."
Významne prispel k vydaniu Bernolákovho Slovára a ďalších kníh a práve jeho zásluhou v roku 1822 bratislavská synóda schválila vydanie prekladu Biblie v Bernolákovčine. Dovtedy sa používali české preklady.

Krušovský farský kostol

Hlavný oltár v krušovskom kostole

Bazilika v Ostrihome cez deň...

... a v noci...

Ostrihom

Alexander Rudnay získal konkurzom zavedeným od čias panovníka Jozefa II., roku 1789 miesto farára v Krušovciach, roku 1794 sa stal dekanom a pôsobil v Krušovskej farnosti (do ktorej patrila i naša obec Horné Chlebany a aj moja rodná obec Veľké Bedzany)  do roku 1804, čo predstavuje 15 rokov. Tu napísal v slovenskom jazyku svoju prvú knihu kázní pod názvom: "Kázne príhodné a iné", (Trnava 1823). Inak... Za prvú slovenskú jazykovú pamiatku možno pokladať tzv. Spišské modlitby spišského veľprepošta Gašpara Baka, ťahák bývalého hrdinského vojaka kráľa Mateja, ktorý použil pri prednášaní modlitieb veriacich pri vysvätení svojej katedrály 25. októbra 1479.

Viac sa dočítate o Alexandrovi Rudnayovi na stránkach: http://www.sweb.cz/hornechlebany

Prosba o odpustenie

 Michal Tserkő preložil do maďarčiny tri kázne Eliáša Lániho pri príležitosti pohrebu Juraja Thurza, slovenská pôvodina je nezvestná. Peter Pázmány, ktorého listy písané Jurajovi Thurzovi odovzdal svojmu pánovi práve Láni, palatínov dvorný kazateľ, v liste z 9. februára 1632 písanom v Magyarbéli (Veľký Biel, predtým Maďarský Biel) trnavskému mestskému richtárovi uviedol: „... slovenskej nácii sme poskytli nejaké spisy o kázaní v rehoľných kostoloch. Nedostali sme nijakú odpoveď.“ Bol to Pázmány, ktorý inicioval ten typ katolíckeho používania slovenského jazyka, ktorý sa nazýva „obecná slovenčina“ a ktorý slovenská veda identifikovala ako jazyk Kódexu Jóba Fanchaliho. Práve v tomto jazyku dali v roku 1625 vytlačiť aj slovenské texty ostrihomského rituála, v roku 1655 Cantus Catholici Benedikta Szőllősiho, v roku 1648 skúšobný výtlačok slovensko-maďarsko-latinského slovníka v znovuotvorenej trnavskej tlačiarni. Aj prvé slovenské ľúbostné básne sú uchované v maďarskom jazykovom prostredí práve v Kódexe Jóba Fanchaliho.

Za prvú slovenskú jazykovú pamiatku možno pokladať tzv. Spišské modlitby spišského veľprepošta Gašpara Baka, ťahák bývalého hrdinského vojaka kráľa Mateja, ktorý použil pri prednášaní modlitieb veriacich pri vysvätení svojej katedrály 25. októbra 1479. Michal Tserkő preložil do maďarčiny tri kázne Eliáša Lániho (Eliáš Láni (Lányi) - pseudonym Petrus Petschius) (* 1570, Slovenské Pravno – † 5. november 1618, Bytča, bol slovenský básnik, náboženský spisovateľ a cirkevný hodnostár) pri príležitosti pohrebu Juraja Thurza (známy výrokom a jeho napĺňaním - čiže protestantizmu na Slovensku: “Cuius regio, eius religio“, teda koho kraj, toho náboženstvo) slovenská pôvodina je nezvestná. Ďalej Peter Pázmány - ostrihomský arcibiskup a zakladateľ univerzity v Trnave (narodil sa 4. 10. 1570 -  † 1637), ktorého listy písané Jurajovi Thurzovi odovzdal svojmu pánovi práve Láni, palatínov dvorný kazateľ, v liste z 9. februára 1632 písanom v Magyarbéli (Veľký Biel, predtým Maďarský Biel – pozn. prekl.) trnavskému mestskému richtárovi uviedol: „... slovenskej nácii sme poskytli nejaké spisy o kázaní v rehoľných kostoloch. Nedostali sme nijakú odpoveď.“ Bol to Pázmány, ktorý inicioval typ katolíckeho používania slovenského jazyka, ktorý sa nazýva „obecná slovenčina“ a ktorý slovenská veda identifikovala ako jazyk Kódexu Jóba Fanchaliho. Práve v tomto jazyku dali v roku 1625 vytlačiť aj slovenské texty ostrihomského rituála, v roku 1655 Cantus Catholici Benedikta Szőllősiho, v roku 1648 skúšobný výtlačok slovensko-maďarsko-latinského slovníka v znovuotvorenej trnavskej tlačiarni. Aj prvé slovenské ľúbostné básne sú uchované v maďarskom jazykovom prostredí práve v Kódexe Jóba Fanchaliho.
K získaniu odpustenia máme väčšiu šancu, keď sa oslobodíme od každodenného zanedbávania dobrého. Takýmto zanedbaním je, keď sme k sebe vzájomne ľahostajní a v príjemnej domnienke bezúhonnosti sme neschopní obnovy aj vzhľadom na našu minulosť. Zmierenie Maďarov a Slovákov môže pokračovať spoločnou modlitbou, spoločnou prácou a spoločným vedeckým bádaním.
Prvé kroky sa uskutočnili 29. júna 2006 pri oltári ostrihomskej baziliky.
Kde sa na spoločnej omši modlili takto:
A hívek imája – Modlitba veriacich Urunk, Jézus Krisztus, Te úgy jöttél közénk, mint világosság minden nép számára. Segítségeddel előítéleteinket eloszlatva, bizalommal fordulunk Hozzád kéréseinkkel. Pane Ježišu Kriste, Ty si k nám prišiel ako svetlo národom. S tvojou pomocou zbavení našich predsudkov, úprimne Ťa prosíme.
1. Urunk, Szűz Anyádat Hétfájdalmúnak tiszteljük. Add, hogy közbenjárására kölcsönösen megbocsássuk egymásnak egykori és mai sérelmeinket.
Pane, Tvoju nepoškvrnenú Matku si uctievame ako Sedembolestnú a Veľkopaniu. Daj, aby sme na jej príhovor dokázali vzájomne odpustiť minulé i súčasné ukrivdenia.
2. Tekints, Urunk kegyesen egyetemi ifjúságunkra, hogy a krisztusi szeretet tanítását a tudomány segítségével alkalmazni tudják a népeink közötti szolgálatban is.
Zhliadni, Pane, milostivo na našu univerzitnú mládež, aby prostredníctvom vedy mohla uplatňovať učenie Kristovej lásky v službe medzi našimi národmi.
3. Urunk, add, hogy Szent Cirillnek és Metódnak, Szent István királynak, Szent Imrének, Szent Szórádnak és Benedeknek, Boldog Mórnak, Magyarhoni Szent Erzsébetnek, a szent kassai vértanúknak és régiónk többi szentjének közbenjárására népeink testvéri szeretetben éljenek.
Pane, daj, aby na príhovor svätého Konštantína a Metoda, svätého Štefana kráľa, svätého Imricha, svätého Svorada a Benedikta, blahoslaveného Maurusa, svätej Alžbety z Uhorska, svätých Košických mučeníkov a ostatných svätých nášho regiónu žili naše národy v bratskej láske.
4. Urunk, add, hogy tudós szolgáid, Pázmány Péter, Szelepcsényi György, Szőllősi Benedek, Szentiványi Márton, Timon Sámuel, Palkovics György, Rudnay Sándor, Bartakovics Béla életműve segítsen bennünket a magyar-szlovák szellemi közösség ápolásában.
Pane, daj, aby životné dielo Tvojich služobníkov vedcov Petra Pázmánya, Juraja Szelepcsényiho, Benedikta Szőllősiho, Martina Szentiványiho, Samuela Timona, Juraja Palkoviča, Alexandra Rudnaya, Vojtecha Bartakoviča pomáhalo nám v pestovaní maďarsko-slovenskej duchovnej jednoty.
5. Urunk, add, hogy méltóképpen dicsőíthessünk Téged, és adhassunk hálát Neked a mai nap kegyelmeiért.
Pane, daj, aby sme Ťa mohli dôstojne velebiť a vzdávať Ti vďaky za milosti dnešného dňa.
Urunk, Jézus Krisztus, add, hogy most, amikor az Eukharisztia oltára körül a Te vendégeid vagyunk, tanításod fényében megtanuljuk érvényesíteni a testvéri szeretet parancsát a magyar és a szlovák nemzet között. Aki élsz és uralkodol, mindörökkön örökké. Pane Ježišu Kriste, daj nám, aby sme sa, keď teraz sme Tvojimi hosťami pri eucharistickom stole, vo svetle Tvojho poučenia naučili uplatňovať prikázanie lásky medzi maďarským a slovenským národom. Lebo Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Viac sa dočítate
TU....
 

Najvyšší kancelári originál a ďalšie informácie nájdete TU!

Ladislav Zalchan

1524-1526

ostrihomský arcibiskup

Pavol Várdai

1526-1549

ostrihomský arcibiskup

1526

pre Jána Zápoľského

1527-1549

pre Ferdinanda I.

Mikuláš Oláh

1553-1568

ostrihomský arcibiskup

Anton Verančič

1569-1573

ostrihomský arcibiskup

Juraj Drasskovich

1578-1587

kaločský arcibiskup

Štefan Fejerkeőy

1596

ostrihomský arcibiskup

Ján Kutassy

1597-1601

ostrihomský arcibiskup

František Forgách

1607-1615

ostrihomský arcibiskup

Peter Pázmany

1616-1637

ostrihomský arcibiskup

Imrich Losy de Loos

1637-1642

ostrihomský arcibiskup

Juraj Lippay

1642-1666

ostrihomský arcibiskup

Juraj Szelepcsényi

1666-1685

ostrihomský arcibiskup

Juraj Széchényi

1685-1695

ostrihomský arcibiskup

Leopold Kollonich

1695-1707

ostrihomský arcibiskup

Kristián August Wettin

1707-1725

saský vojvoda, ostrihomský arcibiskup

Imrich Eszterházy

1725-1745

ostrihomský arcibiskup

Mikuláš Csáky

1751-1757

ostrihomský arcibiskup

František Barkóczy

1761-1765

ostrihomský arcibiskup

Jozef Batthyány

1776-1799

ostrihomský arcibiskup

Ambróz Karol Habsburg d´Este

1808-1809

arcivojvoda rakúsky, ostrihomský arcibiskup

Alexander Rudnay

1819-1831

ostrihomský arcibiskup

Jozef Kopácsy

1838-1848

ostrihomský arcibiskup

Past and Present Ordinaries
Johann Beckenschlager † (15 Mar 1474 Appointed - 21 Mar 1487 Resigned)
Pavol Várdai † ( 1526 Appointed - 12 Oct 1549 Died)
Anton Vrancic † (17 Oct 1569 Appointed - 15 Jun 1573 Died)
Mikuláš Telegdy † ( 1580 Appointed - 22 Apr 1586 Died)
Péter Pázmány, S.J. † (28 Oct 1616 Appointed - 19 Mar 1637 Died)
Leopold Karl Graf von Kollonitsch Lipót † (22 Aug 1695 Appointed - 20 Jan 1707 Died)
Christian August von Sachsen-Zeitz † (20 Jan 1707 Succeeded - 23 Aug 1725 Died)
Jozef Batthyány † (20 May 1776 Appointed - 23 Oct 1799 Died)
Karl Ambrose Ferdinand von Habsburg † (16 Mar 1808 Appointed - 2 Sep 1809 Died)
Alexander (Sandor) Rudnay Divékújfalusi † (17 Dec 1819 Appointed - 13 Sep 1831 Died)
Ján Krstitel Scitovszky † (28 Sep 1849 Appointed - 19 Oct 1866 Died)
János Simor † (22 Feb 1867 Appointed - 23 Jan 1891 Died)
Kolos Ferenc Vaszary, O.S.B. † (13 Dec 1891 Appointed - 1 Jan 1913 Retired)
János Csernoch † (13 Dec 1912 Appointed - 25 Jul 1927 Died)
Jusztinián Györg Serédi, O.S.B. † (30 Nov 1927 Appointed - 29 Mar 1945 Died)
József Mindszenty † (2 Oct 1945 Appointed - 18 Dec 1973 Retired)
László Lékai † (12 Feb 1976 Appointed - 30 Jun 1986 Died)
László Paskai, O.F.M. (3 Mar 1987 Appointed - 7 Dec 2002 Retired)
Péter Erdõ (7 Dec 2002 Appointed -)
http://www.catholic-hierarchy.org/diocese/deszt.html
 

A.Rudnay bol členom Panskej tabule, tajomník kráľovskej kancelárie a člen Tajnej rady. Bol stúpencom viedenského dvora a podporoval rozvoj kultúry Slovákov. V roku 1828 sa stane kardinálom, a v roku 1830 korunuje Ferdinanda V. za kráľa. Prestaval bajčský kaštieľ na kostol, založil tu farnosť a povzniesol celú osadu. http://www.bajc.sk/sk/index.php?ids=10

http://eufrosyne.szm.com

Odkazy a zdroje
http://www.katnoviny.sk/Kn_2002/38_2002/z_domova.htm
http://www.telecom.gov.sk/externe/znamky/2002/02270e.html
http://www.odklepnuto.cz/aukce387216-arsik-kardinal-alexander-rudnay
Požitavie:
http://www.zitava.sk/zitava/zitava.php?page_id=osobnosti_rudnay
Kanonická vizitácia z roku 1825. In Kultúra 6/1931, s. 433-434:  
http://www.madunice.sk/
O Rudnayovi:
http://vvv.juls.savba.sk/slovenski_jazykovedci/1996-2000/Kroslakova,%20Ema.html
Prispel na výstavbu mesta:
http://www.vrable.sk/main.php?id_menu=4114&firmy_slovenska_flag=0
Poštová známka:
http://mesto.sk/prispevky_velke/nitra/kardinalarudnayb1031751660.phtml
Nočný Ostrohom:
http://buday.blog.sme.sk/c/54842/Cesta-po-Rakusku-cast-1-Ostrihom.html
Fotky Ostrihomu:
http://www.sturovo.com/fotoforum/displayimage.php?album=18&pos=12
Fotky Ostrihomu:
http://www.sturovo.com/fotoforum/displayimage.php?album=18&pos=12
Historický kalendár:
http://www.bublina.sk/tyaja/holubnik/historickykaloktober.htm
Alexander Rudnay - známka:
http://www.pofis.sk/index.php?id=164&prod=478
Bazilika Hrady a zámky:
http://fotka.madness.sk/view-1107.php?id_cat=4002
Trochu umelecká fotečka spod mosta Márie Valérie:
http://buday.blog.sme.sk/
Vysídlenie:
http://fara.surikman.sk/?exp=3&&act=kazne&co=zobraz&topic=24
Abrahám Barna:
http://biblsrc.btk.ppke.hu/publikacio/Abraham_Barna.htm
Panoramatická mapa Štúrova v pozadí Ostrihom:
http://www.sturovo.com/
Stredné Ponitrie:
http://www.travelatlas.sk/stredponitrie/krusovce.html
Ostrihom vo Wikipédii:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Ostrihom_(mesto)
Kazateľstvo:
http://www.grkatpo.sk/publikacie/?zobrazit=text&id=161
Rákoci:
http://www.rimkat.sk/dom/view.php?cisloclanku=2006103001
Synóda:
http://www.rimkat.sk/rs/view.php?cisloclanku=2002101402
Bernolákovčina v kázňach:
http://www.vjrktf.hu/EU2/tanulmszl.htm
V českej wikipédii:
http://cs.wikipedia.org/wiki/Alexander_Rudnay
Pamätný stĺp:
http://www.velkaepocha.sk/content/view/3492/33/
Topoľčany:
http://www.topolcany.org/o-obci-krusovce-vt609.html
Most Márie Valérie:
http://www.inzine.sk/article.asp?art=4404
Košická arcidiecéza:
http://www.rimkat.sk/rs/_index.php

Kniha: http://librarius.cz/alexander-rudnay-p-39836.html
Osobnosti:
http://osobnosti-slovenska.webgarden.cz/
Prosba:
http://www.impulzrevue.sk/article.php?134
katolícka cirkev na Slovensku:
http://www.kbs.sk/
Najvyšší kancelári:
http://slachta.kosztolanyi.com/
Oastrihom:
http://www.esztergomi-ersekseg.hu/
Spišská diecéza:
http://www.kapitula.sk/www/
Bajč:
http://www.bajc.sk/sk/index.php?ids=10
Rotunda a jej svätenie:
http://www.skalica.sk/
Bátoriová:
http://magazin.station.zoznam.sk/
Národná púť v Ostrihome:
http://www.luno.hu/
Krušovce:
http://www.krusovce.sk/info.html
Bernolákovčina:
http://www.vazka.sk/
Poštovní známka:
http://tisk.cirkev.cz/
Taizé:
http://www.taize.fr/sk
Spišská diecéza:
http://www.kapitula.sk/www/
katolícka cirkev na Slovensku:
http://www.kbs.sk/
Košická arcidiecéza:
http://www.rimkat.sk/rs/_index.php

Môj písomný záznam o dianí v obci z roka 1998

(Rok 1998 sa niesol v znamení osláv 670. ročnice obce od prvej písomnej zmienky z roku 1328.)

 Počasie

 Nový rok sa ukázal slnečným počasím s prízemným mrázikom. Možno povedať, že január oplýval rekordnými teplotami, keďže tí, čo nestihli pokopať svoje záhradky činili tak od 10. januára pri teplote plus 14 stupňov celzia. Od polovice februára je jarné počasie v ktorom odvážlivci sejú mak v záhradkách. Už 10. mája sa ortuť teplomera zdvihla nad plus 30 stupňov a krajinu zalievali horúce slnečné lúče. Poľnohospodári s predčasom vložili do zeme všetky plodiny, ktoré bohato vypolievali dlhšie trvajúce júnové dažde. Žatevné práce  boli urobené v horúcom tropickom teple. August sa stal najhorúcejším mesiacom v histórii merania teplôt za posledných 118 rokov, keď dňa 12. v mesiaci o 16. hod. vybehla ortuť teplomera až na 50 stupňov celzia na slnku. Ľudové porekadlo hovorí: „Horúce leto – studená zima. “Už 4. Novembra napadlo 15 cm snehu a poľnohospodári orali a siali oziminy nepretržite 24 hodín denne. V decembri sa však situácia zmenila , sneh sa stopil, začali dáždiky a napokon nastal slnečný deň posledného dňa v roku. Čisté ovzdušie s nádhernou vyhliadkou na okolité Tríbečské a Inovecké pohorie so Strážovskou hornatinou uzatvorili plejádu teplého roku 1998.

 Oslava 670. ročnice obce od prvej písomnej zmienky

 Dňa 11. septembra roku Pána 1998 žiarivé slnečné lúče, dotýkajúce sa kvapiek rosy na tráve, zaliali svojím jasom našu rodnú dedinku odetú v slávnostných šatách ako nevestu kráčajúcu pred tvár Pánovu. Čulý ruch a ľúbivé melódie dychovej hudby z Bošian vyplašili vtáctvo sídliace v korune stromu na cintoríne, kde smerovali predstavitelia obce, hostia a občania k obradu slávnostnej svätej omše spojenej s posvätením obecných symbolov a zvona. Z roku 1328 je prvá písomná zmienka o obci Horné Chlebany s vtedajším názvom Halban a práve tohoto roku je tomu 670 rokov čo sa dostal do listiny nitrianskeho biskupstva záznam o obci. Dňa dvanásteho júna vyšla malá, drobná päťdesiat stranová brožúrka , ktorú spracovala Anežka Vražbová, kronikárka obce. Publikácia je vytlačená spolu s pohľadnicami obce a pozvánkami v tlačiarni D. V. P. – tlač, P. Krátky, Ješková Ves v sume 30. 120 korún, pozvánky v sume 1 700 Sk. Erby obce vyhotovila: Reklama – Propagácia v spoločenskom dome v Topoľčanoch v sume 3 950 Sk. Pečiatky, vlajky, zástavy a insígnie starostu v sume 28. 080 korún vyrobila firma Interiér Hlohovec.

Symboly obce sú duchovným povznesením a zvon je živým srdcom, lebo nás sprevádza celým životom. Svojím bim – bam – bom nás pozýva k bohoslužbe, oznamuje nám poludnie i večernú omšu, poplašne zvučí pri požiari a veľkej vode a sprevádza nás na ceste do večnosti svojím smutným umieračikom. Zvon je živé srdce dediny a toto srdce vysvätil, spolu s obecnými symbolmi, dôstojný pán dekan Lackovič z Topoľčian. Dňa 12. septembra roku Pána 1998, za nádherného spevu cirkevného spevokolu pod vedením pána Jána Medu, začalo biť živé srdce zvona našej 365 obyvateľovej obce s 136 popisnými číslami svoju pieseň prítomnosti a budúcnosti. Srdce jeho predchodcu s nápisom na čepci: „Ioanes Knobloch Neosoli A.1789“ sa zastavilo po krádeži v mesiaci január tohoto roku po 209 rokoch služby a zdieľania osudov obyvateľov našej malej obce. Jeho hodnota je nevyčísliteľná a cena nového zvona vyrobeného Kovotexom spol. s. r. o. Beluša a zakúpeného dňa 28. 8. 1998 je 23. 813 korún. Cena novej zvonice s pripojením zvona je 39. 500 korún. Na zvon bola urobená zbierka financií predajom knihy o obci Horné Chlebany v sume sto korún za jednu knihu. Vytlačenie publikácie stálo 29 500Sk. Zvon si našiel svoje miesto v novovybudovanej zvonici pri dome smútku, resp. Dome nádeje, ako dom smútku nazval pri posväcovaní pán dekan Lasab. Hodnota zvona bude stúpať vekom búrok, páľav, zmien a pohybu budúcich generácií.

Slávnostná posväcujúca omša sa stala poslednou omšou v našej obci pre pána dekana Lasaba po viac ako 26 rokoch služby Pánovi a obyvateľom krušovskej farnosti. Peter Boris vo svojom dojímavom príhovore vyzdvihol záslužnú prácu pána dekana pre celú farnosť s dobrým a pozitívnym duchovným pôsobením na súčasné generácie. Pani starostka Helena Gálisová rodená Novotná so slzami v očiach a kyticou kvetov v rukách z úprimného srdca poďakovala pánu dekanovi za dušpastierstvo so želaním Božej štedrosti v jeseni jeho života. Mnohé oči boli zarosené dojatím pri pohľade na nášho duchovného otca so šedinami na hlave, hnedými očami s jasnou iskrou, ako oči lesnej srny a prihrbenou, stredne vysokou postavou. Jeho čelo s dvomi hlbšími vráskami sa vyrovnalo pri pohľade na dietky s kytičkami ruží a úsmev na plných perách znovu zahrial pri srdciach tých, ktorí jeho kázne dlhé roky počúvali srdcom.

Po slávnostnej svätej omši prešiel sprievod s pozvanými hosťami a obyvateľmi do kultúrneho domu na zasadnutie obecného zastupiteľstva. Pani starostka privítala cirkevných predstaviteľov, pána dekana Lackoviča a kaplana Suchého, medzi ktorými bol aj syn pána doktora Švercela z Krušoviec Jozef - študent teológie, prednostu z Topoľčian, JuDr. Karola Gerháta, starostku Švecovú z obce Rajčany, Priecelovú z  Noroviec, Gerhátovú z  Chrabran, Paulovičovú z Velušoviec, starostu Uhríka z Krušoviec,  Bertaša z Továrnik, sponzorov - súkromných podnikateľov a pozvaných občanov(z každej domácnosti jeden zastupiteľ). Cirkevný spevokol navodil slávnostnú atmosféru po príhovore a poďakovaní pani starostky všetkým tým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na výstavbe domu smútku, zvonice, opráv kaplnky atď. Kultúrny program pripravil  a organizoval pán Ján Medo a v závere zaznela aj skladba o dedine Chlebany.

Po obede zahrala bošianska dychová hudba. Vyhrávala aj cestou od kultúrneho domu k ihrisku. Pri jej tónoch ľúbivo a ladne našľapovali tanečným krokom mažoretky základnej školy v Krušovciach. Priateľský futbalový zápas starších pánov z Horných Chlebian a Krušoviec začal až po tanečných kreáciách mažoretiek, ktoré zožali potlesk zúčastnených divákov. (Hornochlebanci prehrali.) Večer osláv sa niesol v rytme skupiny Trio Selekt pod vedením J. Medu. Švédske stoly s občerstvením za 28 300 korún sa prehýbali pod dobrotami nachystanými kuchárom Vladimírom Kmotorkom (Šedákom). Pobaviť sa prišli i ostatní obyvatelia obce a občania susedných dedín ako je dobrým zvykom. Veselá a dobrá nálada sa preniesla až do bieleho rána. Ešte o ôsmej hodine išli húfiky oslávencov z tanečnej zábavy a veselo si pospevovali pieseň o Chlebanoch.“

O oslave 670. rokov od prvej písomnej zmienky o obci Horné Chlebany je na titulnej strane okresných novín Dnešok, zo dňa 10. 11. 1998 článok od starostky obce Heleny Gálisovej pod názvom: „Spokojní boli všetci.“ V krajských novinách Hlásnik zo dňa 12. 4. 1998, ktoré píšu o ľuďoch z okresov, Nitra, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Zlaté Moravce, Topoľčany a Komárno je zverejnený článok na strane číslo 9 pod názvom: „Netradičné „povinnosti“ Anežky Vražbovej“, ktorý napísal pán Ľubomír Sysel. V článku je písané o svadobných zvykoch obce.

Životné prostredie

Balastom i naďalej zostáva vyvážanie odpadu z domov a dvorov mimo obce do extravilánu Hlbočina, čo robí starosti obecnému zastupiteľstvu. Na škodu nás všetkých a nášho potomstva stromky vysadené na začiatku Hlbočiny sú zväčša zničené, polámané vďaka nepozorným deťom a strojom idúcim na pole. Mnohé vyschli bez zálievok, ktoré neboli pravidelne robené. OcÚ upozorňuje obyvateľov obce a nabáda ich k ochrane zelene v obci i mimo nej. Každý občan má pred domom smetné nádoby a predsa sa nájdu takí, čo odpad hádžu do kontajnera pri miestnom cintoríne. Odpad z obce je vyvážaný v sume 31 000 Sk a za skládku v Bojnej platí obec 16 000 Sk. A predsa ľudia vyvážajú odpad mimo určeného miesta a do kontajnera určeného pre potreby miestneho cintorína. Všetci máme čo robiť, aby sa situácia zmenila k lepšiemu. V našej obci robí hrobára Koloman Gális z obce Dolné Chlebany.

 

Obecný majetok              

Obecný majetok v budovách a stavbách je v celkovej hodnote 4 896 799 Sk, z toho v doprave aut. čakáreň 12 836 Sk a cesty v hodnote 1 394 570 Sk. V kultúre stavby 46 299 Sk, kult dom 597 445 Sk, Dom smútku 191 337 Sk. V miestnom hospodárstve je 1 846 870 Sk a v miestnej samospráve 1 107 442 Sk. V strojoch a zariadeniach je rozhlasová ústredňa  v cene 38 880 Sk, sporáky za 12 320 Sk a v Dome smútku zariadenie za 19 876 Sk, chladiarenský box v cene 62 313 Sk. Pre miestne hospodárstvo slúži kosačka v cene 11 020 Sk a pre miestnu samosprávu kopírka za 14 000 Sk s tlačiarňou v cene 9 890 Sk. Drobný hmotný a investičný majetok obce je sála kultúrneho domu v cene 110 037,60 Sk, knižnica 34 556 Sk. V miestnom hospodárstve je pivnica kult. domu s toaletami v cene 16 482,50 Sk. Hmotný a investičný majetok miestnej samosprávy je kancelária OcÚ v sume 37 290 Sk, kancelária starostky 16 244 Sk, zasadačka 12 900 Sk, CO 1 580 Sk a P.o. 619 Sk. Obecný majetok spravuje OcÚ a kultúrny dom je poistený v Komunálnej poisťovni v sume 15 771 Sk. 

Hospodárenie, hospodárska činnosť, rekonštrukcie a stavby v obci  

Finančné prostriedky obce sú uložené v Komunálnej banke na výhodný úrok. Rozpočet obce na tento rok v jeho plnení je v príjmoch 1 208 000 Sk a vo výdavkoch 1 131 000 Sk. Príjmy obce plynú z daní z nehnuteľností právnických osôb(56 tisíc Sk) a fyzických osôb, z cestnej dane, cintorínskych  a iných poplatkov, štátnej dotácie, reklamy, transféra na samostatné funkcie, z tabakových a alkoholických poplatkov (7%), z miestnych a správnych poplatkov: za oznamy v miestnom rozhlase je pre domácich poplatok 20 Sk a pre podnikateľské subjekty 40 Sk. Poplatok za jednohrob je 200 Sk, za dvojhrob 400 Sk miestne a správne poplatky. Za psa 80 Sk a za každého ďalšieho psa 150 Sk, za smetné nádoby je poplatok 200 Sk. a pre podnikateľské subjekty 400 Sk. atď.

Na oslavu 670. výročia od prvej písomnej zmienky o obci dostala obec finančnú výpomoc od občanov a od súkromných podnikateľov: Ing. Jozef Adamkovič z Topoľčian 500 Sk, predajňa potravín Eva Kúdelová 1000Sk, Jozef Kmotorka Topoľčany 3000 Sk, súkromná pekáreň MJM Horné Chlebany 2000 Sk, MuDr. Elena Bíliková Topoľčany 5000 Sk, Calimero s.r.o. Bratislava 2000 Sk, Rudolf Bujna Milsy Bánovce nad Bebravou 5000 Sk, Ekoagrochem Ludanice 5000 Sk, Selekt Bučany 20 000 Sk a od občanov obce 23 900 Sk. Celková príprava oslavy predstavuje čiastku 131 030 Sk z čoho OcÚ financoval 63 630 Sk.

Starostka obce Helena Gálisová v delegácii z Krušoviec, z  kňazského pôsobiska Alexandra Rudnaya

V Trnavskej univerzite sa konala prezentácia novej knižnej publikácie: „ Alexander Rudnay a jeho doba“ za účasti J. Em. kardinála Lászlóa Paskaia, arcibiskupa prímasa Budapeštiansko – ostrihomskej diecézy, J. E. Jána Sokola, arcibiskupa - metropolitu Bratislavsko – trnavskej diecézy, J. E. Petra Dubovského, predsedu Spolku s. Vojtecha, riaditeľa Spolku sv. Vojtecha pána PhDr. Štefana Hanakoviča, delegácie z jeho rodnej obce a delegácie z Krušovskej farnosti v ktorej bola okrem starostu obce z Krušoviec pána Uhríka s manželkou aj starostka našej obce s pánom Jánom Medom, predsedom dedinskej organizácie KDH, vedúcim farského spevokolu a organistom farského kostola v Krušovciach v jednej osobe.

Slávnosť otvoril prorektor Trnavskej univerzity doc. Dr. Jozef Mikloško DrSc. zdôrazňujúc dobré vzťahy s poprednými katolíckymi univerzitami v Európe a vysoko ocenil náboženskú a národnú činnosť A. Rudnaya, ako aj jeho veľký prínos v oblasti sociálnej a charitatívnej. Pán profesor Tibor Žilka priblížil  plodný život a dielo A. Rudnaya a doc. Dr. Karol Wlachovský vyjadril svoje presvedčenie, že po tomto dvojjazyčnom diele budú nasledovať ďalšie, a taktiež vyjadril ocenenie práce zostavovateľom knihy. Medzi tými, čo sa prihovárali k účastníkom slávnostného aktu boli aj podpredseda Celoštátnej  samosprávy Dr. Štefan Tóth a profesor PhDr. Jozef Šimončič CSc, vedúci katedry histórie Trnavskej univerzity. Riaditeľ Spolku sv. Vojtecha PhDr. Štefan Hanakovič pripomínal hlavne duchovný odkaz tohoto veľkého syna národa a jeho apoštolský príklad. Slávnosť sa konala dňa 30. Októbra a pokračovala 31. Októbra v Ostrihome, v meste, ktoré a. Rudnay podporil v znovuzískaní kultúrno – cirkevného významu 19. Storočia v rámci Uhorska. Pietna spomienka sa začala zádušnou svätou omšou pri náhrobku A. Rudnaya v krypte pod ostrihomskou bazilikou. Hlavným celebrantom bol J. Em. Kardinál L. Paskai, koncelebroval J. E. arcibiskup J. Sokol, J. E. P. Dubovský SJ, predseda Spol. Sv. Vojtecha PhDr. Š. Hanakovič a ďalší biskupi a kňazi.

Pre zúčastnených sa stala prítomnosť na tomto slávnostnom akte veľmi hlbokým zážitkom, o čom porozprávali zastupiteľtvám OcÚ. O tejto udalosti je na titulnej strane Katolíckych novín zo dňa 8. 11. 1998 článok pod názvom: „Alexander Rudnay a jeho doba,“ ktorý napísala Katarína Žáková.

Alexander Rudnay – cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ

Narodil sa 4.10.1760 v obci Považany – Svätý Kríž nad Váhom v okrese Trenčín a zomrel 13.9.1831 v Ostrihome v Maďarsku. Školské základy nadobudol v Moravanoch u pána farára Jozefa Lonského. V rokoch 1772 – 1776 študoval na piaristickom gymnáziu v nItre, v rokoch 1776- 1777 v Bratislave na gymnáziu zvanom Emericanum a dva roky filozofie na trnavskej univerzite. Štúdium teológie absolvoval na budínskej univerzite v rokoch 1780 – 1784 a štúdium dokončil v Bratislave po presťahovaní budínskeho seminára. Po dosiahnutí titulu doktora teológie bol vysvätený za kňaza. Niekoľko mesiacov vychovával synov grófa F.Beréniho v Laskári, dnešné Nováky. V rokoch 1785 – 1789 bol kaplánom v Častej, Hronskom Beňadiku, aktuárom, dvorným kaplanom, archivárom a tajomníkom arcibiskupského vikariátu v Trnave. Roku 1789 získal konkurzom zavedeným od čias panovníka Jozefa II., miesto farára v Krušovciach. V roku 1794 sa stal dekanom a pôsobil v Krušovciach do roku 1804, čo je 15 rokov. V krušovských kázňach vyzýval veriacich na plnenie si poddanských povinností a zároveň upozorňoval na potrebu riešenia sociálnych pomerov. Sám prispel ku tomu formami charity, za čo si vyslúžil pomenovanie „veľký almužník“. Po dvojnásobnom vyhorení obce Krušovce pomáhal s obnovením života. Prispieval na nemocnice, podporoval chudobných počas hladomoru a cholery i chudobných študentov. V roku 1804 bol panovníkom vymenovaný za ostrihomského kanonika, potom sa stal riaditeľom seminára sv.Štefana a v roku 1809 svätotomášskym prepoštom a dvorským radcom v Trnave. V roku 1810 – 1815 radcom pre cirkevné veci v Uhorskej dvorskej kancelárii vo Viedni. V roku 1815 sa stal sedmohradským biskupom a v roku 1819 ostrihomským arcibiskupom, primásom Uhorska. Kardinálom sa stal v rou 1828 a po palatínovi bol najvplyvnejším verejným činiteľom Uhorska. Za Uhorského kráľa korunoval Ferdinanda V.(Posledná korunovácia uskutočnená v Bratislave). V roku 1820 definitívne preniesol sídlo arcibiskupstva z Trnavy do Ostrihomu. Tam začal budovať v roku 1822 katedrálu v klasicistickom štýle.

V mauzóleu tejto baziliky je pochovaný. Podporoval rozvoj školstva a zaslúžil sa o vydávanie cirkevnej literatúry ako aj zreorganizovanie štúdia na seminári v Trnave a Bratislave.

Ako jeden z mála príslušníkov vysokej cirkevnej hierarchie šľachtického pôvodu sa uvedomelo hlásil k slovenskej národnoj príslušnosti. Meno Rudňaj sa zmenilo na Rudnay až na univerzite v Budíne. Povestným sa stal jeho výrok pri menovaní za kardinála pápežom Levom XIII,: „Slovák som, a keby som i na stolci Petrovom bol, Slovákom zostanem“.

A.Rudnay významne prispel k vydaniu Bernolákovho Slovára a ďalších kníh a práve jeho zásluhou v roku 1822 bratislavská synóda schválila vydanie prekladu Biblie v Bernolákovčine. Dovtedy sa používali české preklady. V roku 1820 dostal Rad sv.Štefana.

V rodnej obci v Považanoch a od roku 1995 aj v Krušovciach má pamätnú tabuľu. Na jeho počesť bolo napísaných 42 oslavných básní a 32 panegyrických rečí od autorov J.Kollára, J.Hollého, B.Tablicu a ďalších. Po jeho smrti v roku 1833 bola vydaná kniha v Trnave, vytlačená u Jána Jelínka, pod názvom: „Kázne príhodné, ai iné, to jest: Z reči duchovných, od nebohého arcibiskupa Ostrihomského v Krušovcách nekdy prednesených, a vlastnú rukú spísaných.“ Táto obsiahla kniha má 539 strán a je klenotom ducha A.Rudnaya a jeho pôsobenia v našej farnosti Krušovce, do ktorej patrila i naša obec Horné Chlebany.

Vzhľadom k skutočnosti, že kázne A.Rudnaya, napísané v Krušovciach a kázané aj našim predkom neboli znovu vydané a mala som možnosť získať originál knihy kázní A.Rudnaya, ponúkam úryvky z kázne :

„Concio pro Dominica III.post Pentecosten, dieta in primo meo ad Parochian Korossiensen ingressu.“

Quis ex vobis homo, qui habet centum Oves, et si perdiderit unam ex illis, nonne dimittet nonaginta novem in desecto, et vadit ad illam quae perierat, donu in veniat eam.(Luc.15.v.4)

Veta v preklade znamená: „Který je z Vás človek, který má sto ovéc, a stratil li by jednu z nich, zdáliž neopustí devadesát devat na púšči, a ide k tej, která zahynula, pokáď je nenalezne.“ 

Laskaví kresťané! 

Z milosťi Bozkéj, od duchovnéj vrchnosťi našej já sem k vám jakožto pasťír vyslaní, nevcháďam do Ovčinca svého jako zlodej, a loter, nebo vchádzám skrze dvere, to jest: skrze uríďení vrchnosti mojej, já sem váš pastír uríďení, abich podla vinaučováňá knížaťa pasťírov išel pred Ovečkámi svými, abi sťe mňa nasledovali, abi sťe hlas moj poznali jak vlastného pastíra, aby dal dušu svoju za ovečky své, já sem pasťír, kterému ne sto, ale dve tisíc a vícej Oveček je zverených, za které všecké nekdi, keď Syn Boží príjde z velikú Slávú, a velebnosťú súďiť živých, a mrtvých, tvrdý počet odevzdať mosim, které všecky tak pilne chrániť, a opatrovať mám, že keď mi jedna prašivá zostane, keď mi jedna z nich zahyne, mnohokráte 1999 zdravých na čas zanechať a prašivú uzdraviť, zahynulú svému Ovčincu privésti povinný budem.

Abych ťažkéj téjto povinnosľi mojeje dosti učiniť mohel, na Vás laskaví poslucháči najvícej záleží; pońeváč povinnosťi moje jakošto pasťírá naproťi Vám Ovečkám mojím z Vašími na ten spósob sú zvázané, že já vyplneňú mojích povinností žáden prospech očekávať nemožem, jestli vy povinnosťi Vaše, které Vás naproťi pasťíra Vašeho zavazujú, dokonále navyplňiťe. Aby ste tehdá nekdy z nevedomosťú sa nevymlúvali, abych žádnu stránku namal na Vašem zatraťeňí, ale jestli nekterý z Vás zatraceňí pripísť mosel. – Počátek kresťanského vynaučováňá, a vyhlasováňá Slova Bozkého v tom zakládám, že Vám v dnešnej kázňe prednesem ponajprv povinnosti moje naproťi pasťírovi svému. S prvého poznáťe, čo kde mňa očekáva; z druhého jako naproťi mňe spravovať máťe. Príjd o Bože Duše sva5í, který skrz ustanoveňí vrchnosťi našej si mňa položil ríďiť Cirkev božu; popraj hojňe tvéj Milosťi, aby sme povinnosťi naše poznať, a s Tvojú pomocú bozkú z obidvoch stránek dokonále vyplňiť mohli.

Poslúchajťe. Jadná stránka.

Svaté všeobecné cirkevné zhromážďeňí Tridenské všecký povinnosťi jedného každého duchovného pasťíra nakrátce predstavuje, ked mluví, že všecci, kterí duše opatrujú pod Božím prikázaňím zavázaní sú, ovce své poznat, za ne tu nekterú obetu mši svatéj obetovať: skrz rozhlasováňí Slova Božího, skz udelováňí a posluhováňí svatých svátosťí, akrz príklad dobrých skutkov ovce své pásť: naposledy bedlivú a otcovsku starosť na chudobné, nemocné, a uťisknuté osoby mať. Atď.

V závere kázne hovorí a.Rudnay:  „Závirka. Láskaví kresťané!

Slyšali ste nakrátce povinnosti moje naproti Vám, povinnosti pastír naproti ovečkám svojím, zdáliš týmto dokonále podla Uradu mopjého dosť učiním, z budúceho mojého držáňaá poznáte. Však predca dúfam v nekonečném milosrdenství boském, že mi svou Milosť udelí, abych čo za potrebné dodržím, a čo vrúcne, a s celého srdca vinšujem, i skutkom vyplniť, vás všeckých od zatraceňá večného zachrániť, a k sláve nebeskej privésť mohel.  Abych mohel k Synu Božému pri tem posledném súde vás všetkých na pravici predstaviť, a keď to kníža pastírov ode mňa počet vybírať bude, k nemu smele volal: O Pane! Hle kterých si na mňa zveril, kterých si mne dal, nestratilsem s ních ani jedného: jestli ale který s niích je zatracen, ten nebol z ovčinca mého, ten neposlúchal hlas pastíra svého; od čoho aby nás Boh milostive zachránil, potrebná vec je, aby ste aj vy povinnosti vaše naproti pastírovi svému vyplnili; o kterém záleží druhá stránka kázne mojéj, kterú poneváč včul čas povedať nedopúšča, nasledujúcu nedelu vám úplne prednesem, včil Amen. 

Poznámka:

Temto úryvok je z Rudnayovej prvej kázne veriacim Krušovskej farnosti z roku 1789 na strane knihy 39-44-45.

 Ďalší úryvok kázne z toho istého roku upozorňuje veriacich na povinnosti voči Bohu, Cirkvi a pastierovi ich.

Continuatio Concionis Dominicae praecentis. Concio pro Domonica IV.post Pentecosten, dicta in Koross.

Jedinká stránka.

Jestli moja povinnosť v tom záleží, abych obzváštne časem nedelním, a svátečním za vás obetoval mšu svatú, abych Spasitela Ježiša Krista Bohu Otci za hríchy, a neprávosti vaše predložil na oltári, lahko sami poznáte láskaví kresťané! Že povinnosť vaša je v temto chráme Páne pri mši svatéj s takú pobožnosťú, vrúcnosťú, a pokorú sa nachádzť, kterú svatosť místa tehoto, kterú prítomnosť živého, a optravdivého Boha, kterú najvetšé toto tajemství náboženstva našého, které s činí pri mši svatéj, sebú donáša; k nábožnému temuto, a pokornému slyšání mši svatej neni vec potrebná, aby jedenkaždý osobite, a pre seba sa modlol: neni vec potrebná, abyste obzvášne Otče náš, neb pátričky čítali, tým méne aby ste z modlácích knížek modlitby samí ze sebú šeptali, které mnohokráte nerozumíte, tak že s Pravdú o vás povedať sa može, čo samá večná pravda o ludu Izraelském mluví: Lud tento ustámi mňa ctí, ale srdco jejich je daleko ode mňa. Títo, pravím, veci neni sú potrebné, ani užitečné k pobožnému slyšání mši svatej.

Zajiste je ...Povinnosť vaša naproťiva Slovo Božské pilňe poslúchať, a konať, kdo je z Boha, praví večná pravda slová Božé sľiší, preto vi nesľišíte, nebo z Boha ňeňi sťe: ale pochádzáte z Otca ďábla pekelného. A zaisťe odkáď pochádzá, že sa u vás nachádzajú všeľijaké neprávosťi, a nešlechetnosťi- že u vás panujú roztržitosťi, krádeže, lúpežníctví, zloďejství, požádáňí statkov cudzích- odkáď pochádzá tá hlavatosť, s kterú sa proťi zemskému pánstvu, proťi vrchnosťi vašej tolkokrát povišujeťe – odkáď pochádzajú ťi pohanské obličaje, ťi svatojánske ohne, a iné poverki, které za krátky čas sem u vás skusil, v kterém medzi vami prebívam – odkaď pochádzá, že misel mnohích naproti vecám našeho náboženstva tak je zatupená, a zahlúpená , že v dobrovólnej nevedomosťi ťich vecí až do smrti strvávajú, které sú najpotrebnejší k večnému blahoslavenstvu, a tak sami o svoje nesčasťí pracujú, samí sa hádžú do teho žalára, kďe bude plač a škípaňí zubov. – odkaď, pravím, toto všecko pochádzá – Zdáliš ne s téj jeďinej príčini, že neposlúchajú Slovo Božé: že neslišá kresťanské katolícke učeňí: že neslišá hlas svojeho pasťíra. A preto napomínám vás ze svatím Jakubom, buďťe poslucháči Slova božého, a ne len poslucháči toliko, ale i činiťele, nebo kdo je poslucháč slova, a v zrkadle, nebo zhlédel sa  a odešel, a hneď zapomenul jaký bol. Mňa čo sa dotiče, jako sem v prvej mojej kázňi zaslúbil, volať budem, a neprestanem, jako trúba povíšim hlas svoj, a zvestovat vám budem večné pravdi- zvestovat budem spľolu ai nešlechetnosťi vaše. Jestli kdo hlas pasťíra svého slišať nebude, jestli mňa neposlúchne, nech je vitvorení z ovčinca našeho, nech je vitvorení z obcováňá svatích, nech je zatracení, já ruky moje umívať budem. Jestli já z rozhlasováním Slova Božého, a z rozdelováním svatých svátosi vás krmiť budem, slušná, ano aj potreb .

Posledná rozlúčková kazeň A Rudnaya zo dňa 10.2.1805.

Valedictoria Concio modicum vobiscum sum. Joan.13.v.33. – Modlicum, et jam non videbitis me. 16.v.16.

- Synáčkové ešče máličko sem s vami.

 – Máličko, a uš neuzrete mňa. 

Dopusťi mi námestňíkovi tvojému Kriste Jéžiši Kňíža pasťírov, v kterého méne sem dovčilku poselství vikonával, abich, ked sa z mojími ovečkámi, mňe skrz teba zvereními lúčím, ti Slova potrebovať mohel, s kterími si ti tvé nasledujícé lúčeňí milím učedelníkom oznámil: Sináčkové a Céri CirkviKrušovskéj, ešče máľičko sem s vami, - máľičko, a uš víc neuzreťe mňa. Máličkozaisťe sem s vami, neb čas prichádzá, abich Stádo sebe zverené inému zanechal, a k vyššému svému povoláňú pospíchal. Poneváč sa tak lúbilo Velebnosti bozkéj , abi mňa ne vedla mojích zásluhi, ale vedla nesmírného svého Milosrdenstva v šestnástem roku mojeho pracováňá ve vinici Pána povíšil, a skutečním Udom slavnéj Arci=biskupskéj Kapituli Ostrihomskéj učiňil, dostatečná príčina, abich do posledného díchnuťá za toto tak znameňité dobrodeňí Chválu Bohu vzdával, aby ste ai vi láskaví farňíci mojí! Spolu povďačné srdco k nebesám pozdvihlľi, že Boh bohatí v milosrdenství zhlédel na poníženosť vašu, že vás téj radosťi učastních učiňil, abi sťe od prvopočátku Cirkvi Krušovskéj po první ráz včílek uzreli pasťíra vašeho kapitulským rúchem ozdobeného.

Opuščáťe síce duchovného otca, kterí vás miloval, kterého sťe milovaľi. Však ale preto nech sa nermúťí srdce vašé, a nech sa nestrachuje, nech radňej téj poťešitedelnéj nádeje nabívá, že láskaví váš Otec v nebesách, kterí svojú prozretelnosťú všecko ríďí, a spravuje, všecko k tvému cílu a k dušnému spaseňú našému sprovádzá, vás neopusťí: že vám dá pasťíras nápadňika mého, kterého jediné usilováňí bude šlapaje Krista Jéžiša Knížaťa pasťírov tlačiť, najsvatejšá vóla bozká, kteréj viplneňí v každodeňnéj modľidbe žádáťe, nech je jediná míra vešého čineňá, zanecháňá, žádáňá, a očekáváňá.

Ovečky mé premilé, ešče máľičko sem s vami, dopusťiťe mi, abich poslední ráz svoj hlas pasťírskí pozdvihel, abich vás na hlavné povinnosťi rozličného stavu vašého rozpamatal, které s toho místa oznamovať, a opakovať bolo stálé dovčilku mojé predsavzaťí, a povolíňí.

Ďétki poslušné budťe rodičom vaším, poneváč to je Bohu milé, napomíná nás apoštol národov, kdo sa Pána bojí, cťí rodičov, a jako Pánom slúžiť bude tím, kterí ho splodiľi, preto je prikázáňí bozké: cťi Otca tvého, i Matku tvu, abis dlho živí bol na zemi.

Rodičové predstavte si za mustru svatého Toriáša, o kterém svaté písmo hovorí: že mal sina, kterého od ďeťinstva učil báť sa Boha, a zdržovať sa od všelikého hríchu. Kon neukoťení bívá tvrdoústí, a syn rozpusťilí bude opovážľiví. Preto ti slova kazatela hlboko do srdca si zaščepťe: sinové tebe sú, cvič jich, a zohíbaj jich od ďeťinstva jejích.

Ženy poddané budťe mužom vaším, jako Pánovi, nebo muž je hlava ženi, jako Kristus je hlava Cirkvi, a jako Cirkev poddaná je Kristovi, tak i ženi mužom svojím ve všetkích vecách; Muži milujťe Manželki vaše, jako i Kristus miloval Cirkev. A seba samého vidal za nú, tak ai Muži majú milovať Manželki svojé, jako Ťela své.

Poddaní Boha sa bojťe, a Krála v pocťivosťi majťe; dajťe čo je cisárové císarovi, a čo je Božého Bohu. Každá Duša Mocnosťam vyšším poddaná bud, nebo neňi Mocnosťi, nežlľi od Boha, pretokdo sa proťiví mocnosťi, božému rídeňú sa proťiví, kterí aľe sa proťivá sami sebe odsúdeňí dobívajú.

Páni, čo spravedľivé, a slušné je služebňíkom preukazujťe, vedíce, že ai vi Pána máťe v nebi. Hoden je zaisťe ďelňík mzdi svéj : nebo kdo vilévá krv, a krivdu čiňi nájemňíkovi, bratri sú. Pečujťe o čeládki vašéj duchovní, i ťelesní život, nebo kdo o svojích, a obzláštňe o domácích starosť nemá, víru zaprel, a horší je, nežľi neverící.

Služebňíci buďťe poslušní pánom vaším ťelesním z bázňú síce, a s Traseňím, však spolu sprostosťi srdca svého jeko Kristovi, ne na  oko slúžíce, jako bi dťe sa ludom lúbiť chceľi, aľe jako služebňíci Kristovi čiňťe vólu Božú ze srdca; ve všeckém sa lúbíce, neodmluvajíce, neokrádajíce. Poddaní budťe pánom ne toľiko dobrím, a mírním, aľe i rozpusťilím; nebo ta je milosť, jestli kdo z ohledu Božého znášá zármutki, a nespravedľive trpí.

Tí, kterí sa medzi vami bohatí menovať možú, nech sa držá príkaza svatého Pavla apoštola; nech neňi sú vysokomyselní, aňi nech nedúfajú v neistém hbohatství, aľe v Bohu živém, kterí dává nám všecki veci hojňe k požíváňú, nech dobre čiňá, bohatnú na dobrích skutkoch, snadňe udelujú, poklad sebe čiňá dobrí k času budúcému, abi dosáhľi pravého života.

Chudobní! Uvržťe na pána peč svu, a on vás krmiť bude. Nepečujte ríkajíce: čo budeme jesť, aneb čo budeme piť, aňi čím sa, budeme odívať, nebo to všcko pohane vihledávajú, vi zaisťe Otec váš, že toho všckého potrebujeťe. Majíce aľe pokrm, a čím bi sťe sa oďívaľi,  majťe na tom dosťi, nebo kterí chcú zbohatnúť, upadajú v pokušeňí, a škodľivé, které zahružujú luďi v zahinuťí, a zatraceňí.

Naposledki, jakžto fárňici v osobe nápadňika mojého budúcého pasťíra vašeho zhlédňiťe Jéžiša Krista, toho veľikého pasťíra, a biskupa duší našich, na kterém místo on poselství vykonávať bude, tak o nom misľiťe, jako o služebnňíkovi Kristovém, a rozdavačovi tajemství Božého. S tej príčini vás apoštol napomíná: prosíme vás bratri, abi sťe rozeznaľi tích, kterí pracujú medzi vami, a predložení sú vám v Pánu, a napomínajú vás, abi sťe k nim hojnejšu lásku maľi pre práce jejich; majte pokoj s nimi, poslušní budťe predstavením vašim, a poddaní budťe jim, nebo oni vás pilňe strahujú, jakžto počet majíce vidať za duše vaše, abi to z radosťú čiňiľi, a ne vzdicháňím, nebo to neňí užitečné vám. Milujťe tehda oasťíra vašého nápadňíka mého, milujťe sa vespolek, jako já sem miloval vás; s toho poznajú všcci, praví Kristus Jéžiš, že sťe Učedelňíci mojí, jestľi lásku jeden k druhému mať budeťe. Láska je zavírka všckích prikázáňí, duša celého kresťanstva, a zvazek dokonálosťi. Toto je posledné mojé pasťírské napomínáňí.

K tomu ale dodám z uprimného pasťírského srdca pochádzjícé zjevné posledné požehnáňí. Oheň láski svéj zapál Boh v srdcách vaších, ten nech rídí všcki kroki vaše, abi sťe od cesti jeho prikázáňá neodstúpiľi. Nech viplňí všecki pravé žádosťi srdca vašého, a svatá jeho pravica v rozďelováňí zemského, a nebeského požehnáňá nech sa nad vami ňikdi neukráťí; nech predlží vek váš, abi sťe uzreľi sinov ďétek vaších, abi boľi sinové, a céri vašé jako mláďatka olivi okolo stola vašého; nech naplňí stodoľi vaše ze zbožím, a komori vašé všeckím, čokľvek k živnosťi prináleží, abi sťe otvoriť mohľi ruku vašu  bratrovi núdznému; nech vás obhajuje skrz andela svého, od náhléj, a nenadáléj smrťi, od hromobiťá, a škodľivéj búrki, od ohňa, a povodňi, od chrústov, a popeľici, od moru, hladu, a vojni; nech vám dá svatého pokoja, kterého svet dať nemože. Jedním slovem: nech vileje na vás plnosť všeckého svojého požehnáňá.

Včíl už ništ iné mi nepozostává, jediňe abich vás láskaví farňíci moji Bohu, od kterého sem vás prijal, odevzdal. Ach láskaví Otče v nebesách! Bár bich z jednorodením sinem tvím kňížatom mojím povedať mohel: Otče svatí, zachovaj tích, kterích si mňe dal v ménu tvém, abi boľi jedno, jako ai mi: ked sem bol s ňimi, ja sem jích zachoval v menu tvém, kterích si mňe dal, chráňil sem, a žáden s ních nezahinul, jediňe syn zatraťení. Bár bich z veľikím apoštolem opakovať mohel: dobrí boj sem bojoval, beh sem moj pasťirski dokonal, víru sem zadržal, a preto zložená mi je koruna spravedlnosťi, kteru mi dáš v ten ďeň spravedľiví sudce. Však aľe od pravidla svého veľmi oddalenému čo mi pozostává, jediňe k trónu milosrdenstva sa uťíkať, a teba pred obličajem fárňikov mojích vrúcňe prosiť: abi si spáľil ohňem láski tvéj všecki chibi mojé v mojém Urade pasťírském dopusťené. Človek sem, a to síce krehkí človek, ňišt ludského od seba neoddalujem; apreto milí fárňici mojí! Jestľi sem bol komu kamen urazu a skala pohoršeňá, jestľi sem skrz lahkomiselnosť, nerozvážľivosť, ano i zlosť zachváťení v Urade mojém pasťírském  po pravéj ceste nepokračoval, jestľi sem  komu krivdu učiňil, jestľi sem koho s vás na jakíkoľvek spósob obrazil, pre bozké milosrdenství vás prosím, abi sťe mi odpusťiľi všecko previneňí moje, znášajíce jeden druhého, a odpusťíce vespolek, jako Kristus odpusťil nám.

Za všecku lásku, a uprimnosť, vdačnosť, a príveťivosť, za všecku deťínsku česť, a poslušnosť naproti duchocnému otcovi vašému preukázanu, čiňím zjavné s povdačného srdca pochádzajícé podakováňí: nech vám za všecko dobrodeňi ten hojňe zaplaťí z visosťi, kterí pohár studenéj vodi žížňivému podání, tak si váží, jako bi sám s ním bol napájaní. Ja ťelem síce oddálení, ale duchem prítomní, neprestanem v nehodních modľitbách mojích na vás pamatať; pospírajťe ai vi nové práce včil mňe skrz prozretedelnosť bozku uložené prosbámi vašími, abi sme jedenkaždí povinnosťi stavu svého dosťi učiňíce po tomto putováňí v slzavém údolí, nekdi spolu v blahoslavenéj vlasťi našej sa zešľi, a póvodca všeho dobrého na veki chváliľi, a velebiľi, Amen.

Posledná kázeň v krušovskom kostole, ktorú si vypočuli i veriaci z našej obce je v uvedenej  knihe na stranách 532-538. 

Knižnica

Hoci je naša obec v počte obyvateľov malá, knižný fond s 8 332 knižnými jednotkami je vybudovaný a spracovaný na úrovni s počtom obyvateľov väčších obcí. Televízia však pohltila občanov tak, že prijímajú pasívne naservírovanú im (ne)kultúru. Záujem o čítanie kníh rapídne poklesol a čo je smutné, práve u dospelých, ktorí majú byť živým príkladom a vzorom pre svoje deti a vnúčatá. Do knižnice chodí 21 detí a iba 4 dospelí čitatelia. Z fondu kníh bolo vypožičaných 650 kníh čo predstavuje v priemere na jedného čitateľa 26 kníh ročne. V tomto smere treba šíriť osvetu medzi občanmi, aby bola pestovaná úcta a hlbší vzťah k hodnote slova ukrytej v literatúre. Vzťah kniha a čitateľ čaká na renesanciu. Obecnou knihovníčkou je Zuzana Kúdelová – Novotná, ktorá má kladný prístup k svojej činnosti a ktorá sa podujala ušiť dedinský kroj pre obecný úrad pri príležitosti osláv obce. Ušila jeden ženský kroj a dva detské, ktoré mali svoju premiéru pri posväcovaní obecných symbolov. Výšivky kroja, čiže blúzky a zástery poskytla pani starostka Helena Gálisová zo starého kroja, dodala na lajblík a stužky materiál, ako aj na zásteru a ostatné časti odevu, ktorý Zuzana Kúdelová Novotná spracovala za miernu odmenu do konečnej podoby.

Zuzana Kúdelová pracuje na oživení starých ľudových zvykov, chodenia Mikuláša do domácností a šantivú Luciu v maskách. Zapája deti do príprav kultúrnych programov pri rôznych príležitostiach a snaží sa o dobrú spoluprácu a OcÚ, za čo jej patrí vďaka všetkých, ktorých teší svojimi aktivitami.

 

Vianočný dar od Telekomunikácií Nitra pre imobilnú Dominiku Novotnú

Rok 1998 bol bohatý na spoločensko-politické udalosti v obci, čo prispelo k obohateniu života jej obyvateľov. Možno konštatovať, že OcÚ pod vedením pani starostky Heleny Gálisovej  spolu s OZ sa stará o svojich občanov a obec v každom smere jej života. Stará sa tak, aby bola vyváženosť na miske váh povinnosti – oddych a zábava. Je to istý druh umenia, empatie – zžitia sa s ľuďmi a ich životmi tak, aby sa radi a dobrovoľne podieľali na tvorbe spoločného a žili spoločenským životom obce.

Naša pani starostka nespĺňa predstavy iných čo majú o nej, kráča cestou empatie a lásky k blížnym a rodnej  hrude, berúc všetkých ľudí obce ako bratov a sestry. A to je Božím darom pre všetkých ľudí dobrej vôle, ochotných  prijímať, ale aj vydať zo seba to najlepšie pre dobro celku, iných.

Aktivity pani starostky sú príkladom tak pre občanov, ako pre členov obecného zastupiteľstva vzhľadom k tomu, že jej myslenie a konanie je na úrovni ako sa to či ono dá urobiť a nie ako sa to či ono nedá urobiť  a ako to nejde urobiť. Jej pozitívne myslenie vydáva denno denne svoje ovocie. Pán poslanec OcÚ taktiež  s pozitívnym myslením a s kresťanskou láskou k blížnym v srdci, pán JÁN MAŠÍR sa podujal k humánnemu kroku. Požiadal pána riaditeľa montážneho strediska Slovenských telekomunikácií v Nitre, pána Ing.Jozefa Kolára o pomoc pre 4.ročnú DOMINIKU NOVOTNÚ (Bridka). Pomoc spočívala v zakúpení invalidného vozíčka pre imobilnú Moniku. V čase príprav sviatkov lásky, mieru, pokoja a radosti dňa 3.12.zorganizoval OcÚ na čele s pani starostkou odovzdanie invalidného vozíčka malej Monike a jej rodičom. Ľúbivé tóny uspávanky, ktoré vyludzoval z hudobného nástroja pán Ján Medo nenechali ani jedno oko prítomných suché. Pani starostka začala so slovami: „Hlboko sa skláňam pred týmto Vaším humánnym činom, za ktorý Vám patrí vďaka a uznanie. Ako starostka obce Vám ďakujem v mene malej Dominiky, jej rodičov i v mene svojom a obecného zastupiteľstva za šľachetnosť Vašich sŕdc a dobrú vôľu pomôcť núdznym. Je pre mňa veľkou cťou, že Vás môžem osloviť a osobne Vám poďakovať na pôde OcÚ a popriať Vám čo najviac zdravia, aby Váš podnik prosperoval tak, že by ste i v budúcnosti mohli napĺňať ušľachtilý cieľ, pomoc tým, čo sú na pomoc odkázaní, najmä deťom.  Je deň ladený v sviatočnej atmosfére Vianočných sviatkov, kedy sa všetci snažíme navzájom obdarovávať.

Pán Boh zaplať za dar pre našu malú Dominiku. Jej rozžiarené očká sú tým najkrajším poďakovaním za dar, ktorý ste jej dnes odovzdali.“

Nezabudnime na Dominiku ani v čase budúcom.


  Klikni! =  Európa

Klikni na odkazy!

V Maďarsku

V Česku

V Poľsku

Jozef Béreš

Bedřich Smetana

Mickiewicz

 

Ernő Rubik

  Sienkiewicz

MENU

"NA   NÁVŠTEVE   U   SUSEDOV"

 Viete, že...

  Na Ukrajine

O nás

   Alexander Rudnay

 

Mravná obroda


Moje
webové stránky 

Cezmín:
http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

NAJ.sk

 [Späť | Dopredu ]
Mapa Chlebian: http://www.tic.sk/horne-chlebany-okres-topolcany.html
Design by Cezmín Horné Chlebany Slovakia 2010 http://cezmin.wz.sk/