wz

Hlasuj pre túto stránku

Táto stránka je robená pre Internet Explorer 4 a viac.
QuickTime player

V e ľ k á   n o c

FAŠIANGY

Fašiangy sú obdobím, ktoré sa začína 7.januára, deň po Troch kráľoch a končí sa Popolcovou alebo tzv. škaredou stredou, v tomto roku 18. februára. (V roku 2016 pripadnú na desiateho februára.)

Ako iste viete, fašiangové obdobie trvá rôzne dlhý čas, pretože je vyhradené začiatkom pôstu pred Veľkou nocou a toto obdobie je zase naviazané na prvý spln po jarnej rovnodennosti. Práve kvôli tomuto nerovnako dlhému obdobiu trvania pranostiky s ním spájané môžme dnes  brať už iba ako dedičstvo našich predkov. Pripomeňme si staré známe: pranostika "o jedení fašiangových šišiek na blate" hovorí, že "veľkonočné vajcia budeme jesť pri peci". "Ak sú fašiangy slnečné, Veľká noc bude za pecou". "Krátke fašiangy predpovedali dlhú zimu". Tento rok (2015) je Popolcová streda 18.II., čo je skoro, a tak by sa podľa starej pranostiky zimné počasie mohlo u nás ešte objaviť. Takže, rôzna dĺžka trvania fašiangového obdobia a pôstu má menlivý dátum Veľkej noci. Tá môže byť po jarnej rovnodennosti, koncom marca, keď je chladné počasie ešte časté alebo naopak, môže byť až koncom apríla, keď už je možné teplejšie počasie.
 

Milý gazda smútok zažeň,
naplň košík, aj náš ražeň,
požehná ťa Pán Boh milý,
dá ti zdravia, šťastia, sily,
lebo to je stará vec,
že najväčšiu škodu máva
iba skúpy lakomec.

 

Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožúška zima mu bude.

Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.

Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy,
jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.

Tuto nám nedali, tuto nám dajú,
tu koňa zabili, tu rebrá majú.

A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti,
musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.

Fašiangy boli časom priadok, zabíjačiek a svadieb
Prečítali ste si a možno pritom aj zanôtili starú známu slovenskú ľudovú fašiangovú vinšovačku? Slovo fašiang pochádza z nemeckého slova vast-schane, vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Toto slovo symbolizovalo, že po ňom nastáva 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa v minulosti bral seriózne a vážne. Práve preto mali byť posledné fašiangové dni, "ostatky", dňami bujarej zábavy. Ako iste viete, tak z veľkomoravského obdobia je nám známy názov "mjasopust", ktorý si zachovali v Česku, kde sa koná "Masopust".
Fašiangy poznáme z územia stredoeurópskeho priestoru, najmä z nášho, ešte v predkresťanskom kontexte. Boli to rôzne obchôdzky slúžiace na privolanie jari rôznymi magickými spôsobmi. Masky však v tej dobe mali inú funkciu. Súvisia totiž s dávnym kultom praslovanských predkov. "Znázorňovali duchov predkov a slúžili aj na odstrašenie duchov mŕtvych. Fašiangové masky najmä zvieracie vyzerali a
boli strašidelné, obzvlášť masky smrtky. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať ani prenasledovať. No genéza masiek nie je celkom známa a objasnená dodnes a zrejme mala rôzne pôvodné významy a účely.
Naši starí a prastarí rodičia počas Fašiangov parodovali svadby, súdy či pohreby, na krátku chvíľu tak obrátili sociálne pravidlá spoločenstva naruby, bolo to tzv. rituálne zrušenie spoločensky zriadeného poriadku. V minulosti sa u nás v obci (i na celom Slovensku) konali obchôdzky maskovaných postáv
do príbytkov občín, spoluobyvateľov. Ľudia zároveň vykonávali magické úkony k zabezpečeniu úrody. V mojej rodnej dedine sa napríklad dievčatám rozpletali vrkoče a ťahali ich mládenci v maskách za dlhé vlasy, vraj, aby poriadne rástol ľan i konope na poliach a bola tak bohatá úroda. Pritom bolo aj plno smiechu, keďže mládenci nemali zručnosť s rozpletaním vlasov... a pritom nejedna dievčina schytala aj bozk... musím sa aj dnes zasmiať, keď mi ako dievčaťu starší mládenec (bratov kamarát) Milan Železník rozplietol vrkoče a šteklil ma, aby som sa smiala a bola veselá...

V každej časti Slovenska sú zaužívané iné zvyky a tradície. V jednom sú však rovnaké, dobrá zábava a výborné jedlo nesmú chýbať ani na jednom stole. Podstatou dnešných fašiangových osláv je tancovanie, maškarné odevy a rôzne sprievody. Pre fašiangy je typická paródia na formálne zavedené vzťahy v každodennom obyčajnom živote a bujará veselosť. Obvykle počas Fašiangového času ženy a dievky v rozpore s tradičným životným štýlom robili roztopašné zábavky, na ktorých nechýbal ani dostatok alkoholu, divoké tance, vyskakovanie alebo i sánkovanie, keď bol sneh, čo boli pokusy o mágiu a symbolické aktivity na zabezpečenie úrody a plodnosti.
Fašiangy boli a aj sú nemysliteľné bez masiek. Voľakedy fašiangoví vinšovníci u nás obchádzali
s maskami po dedine v podobe medveďa, vlka, capa, líšky, kozy, tura s riadnymi parohmi, koňa čo symbolizovalo mužskú silu. (Ešte aj dnes sa musím zasmiať, ako môj brat s kamarátom robil koňa a po akcii, keď prišiel domov zahlásil, že sa v tej maske nadrel ako ozajstný kôň). Ďalšie masky boli: Kominár, Žobrák, Handrár, Drotár, Cigánka, Stará žena, Prespanka s deckom, Mladucha a Mladý zať - parodovali erotické vízie v správaní sa svadobného páru, ale aj maska Slameníka (ten predstavoval plodnosť) a smrť. Čím bola maska Smrti strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich prenasledovať a obťažovať. Všetci čo boli v maskách predvádzali najčastejšie smrť a ožitie zvieraťa, čo malo vyjadriť obnovu prebúdzania prírody k životu po zime.

Muži v maskách nosili aj typické rekvizity, ako napríklad ražeň na napichovanie slaniny, bakuľu, či valašku, ale aj tanečné rekvizity, ozembuchy, zvonce a hrkálky, rapkáče. V prvej polovici minulého storočia k maskám pribudol aj vojak so šabľou a práve na túto šabľu napichovali gazdiné potravinové podarúnky pre masky ako napríklad: slaninu, klobásky, verený podbradok, údené mäso a do košíka dávali vajcia, šišky, fánky, chlieb, varené zemiaky. Muži prezlečení v maskách žobrali, kradli, predstierali prácu, za ktorú sa dožadovali odmeny, ale  tancovali aj tance „na konope“ či „na ľan“, ku tomu parodovali svadobčanov, vysmievali sa z lenivosti, hlúposti, pýchy, vydajachtivosti dievok, zo spanštenosti dedinčanov, ktorým, vraj, slama trčí z topánok a dokonca keď našli starú dievku v dome, tak jej priviazali na nohu kus dreva, čo vyvolalo veľký smiech účastníkov a stará dievka to musela pretrpieť (bola som pri jednom takom akte a bolo mi tej staršej dievky aj ľúto, ako ju vyposmeškovali, no ona sa nehnevala, naopak, povedala im, že by radšej išla do pekla s čertom, akoby sa mala vydať za kadejakého dedinského nevychovanca či opilca). Zamaskovaní strašili aj nás, malé deti, naháňali po dvore či po dome dievky, štípali ženy na lícach a kde zasiahli a tancovali s nimi. Tieto hry účinkujúcich masiek boli vždy popretkávané humornými príbehmi a vlastnosťami obyvateľov dediny. Ich úlohou bolo pobaviť všetkých dedinčanov, ku ktorým prišli. A veruže sa im to aj darilo, bolo veselo, čo si z čias dievčaťa pamätám.
Fašiangové obchôdzky v mojej rodnej dedine vrcholili
v starších časoch na spoločnej veselici v dome, kde sa práve konali priadky, tam z prinesených poživatín  dievčatá pripravili pohostenie pre všetkých účinkujúcich. Potom v strede dediny, kde bola požiarna zbrojnica a neďaleko nej obchod Tvrdíka, a neskôr v miestnej krčme, či kultúrnom dome, kde sa z naturálií zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina spojená s bujarou tancovačkou a o polnoci sa pochovávala basa. Do tejto bujarej zábavy boli zapojení hlavne herci dedinského amatérskeho divadla a veľkým srandistom bol "Gašpar Kostolný" a nahrával mu do nôty "Marcel Krčmárik". Na tomto obrade nechýbali účinkujúci prezlečení za kňaza, organistu, hrobára, basa na márach a okolo nej babky - plačky. Priebeh pochovávania basy sa koná nasledovne: začne sa oznámením o ochorení, pokračuje vyšetrovanie lekárom, následne odvoz do nemocnice, oznámenie o smrti, pohrebný sprievod, plač nad hrobom a čítanie testamentu. Hovorené slovo nebolo a ani nie je predpísané, ako a čo sa má hovoriť,  účinkujúci si texty vytvárali sami, zväčša však improvizovali, čo malo za následok bujarú veselosť zúčastnených. Samotný akt pochovania basy symbolizoval  stíchnutie všetkých hudobných nástrojov, koniec virvaru zábavy, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť do seba a ísť k rozjímaniu o pravých hodnotách života na zemi a hlavne o večnom živote.

Takže vyvrcholením fašiangov bolo a aj je pochovávanie basy, jej veselý pohreb znamenal koniec bujarosti a začiatok pôstu, ktorým sa ľudia začali pripravovať na udalosť zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Slávenie "Popolcovej stredy" bolo zavedené v 7. storočí, tento deň sa stal dňom pokánia a pôstu a mal pomôcť človeku nájsť cestu k duchovným hodnotám. Veriaci si na prijatie sviatosti v tento deň v zmysle prvokresťanskej tradície  obliekali  kajúci odev a posýpali sa popolom. Odev bol ladený do smútočných farieb, u nás sa obliekali všetci, muži aj ženy, do čiernych alebo tmavo šedých šiat a ženy mali na hlavách čierne ručníky. Zvyk posýpať sa popolom pretrval síce dodnes, ale už iba symbolicky, kňaz urobí popolom znamenie kríža na čelá veriacich.
Fašiangy v mestách mali inú podobu, vychádzala z tradícií mestských stredovekých, renesančných slávností, ktoré mali korene v starorímskych slávnostiach karnevalového typu. Robili ich remeselnícke cechy, konali sa tu zábavy, ktorých hlavnými organizátormi boli tovariši. Väčšinou sa konali v dome majstra, pretože tam sa vítali noví tovariši, ktorým bolo poskytnuté aj ubytovanie. V tomto období sa z učňov stali tovariši, no predtým museli uspieť v rôznych skúškach svojho odboru. Jednotlivé cechy konali sprievody po meste a snažili sa o čo najväčšiu atraktivitu. Napríklad mlynári sa snažili behať na drevených chodúľoch, debnári zas točili nad svojimi hlavami obruče ako cirkusanti, kováči hádzali podkovy na železnú tyč a podobne.
Fašiangy sa končili v utorok o polnoci. Takéto remeselnícke fašiangové zvyky zanikli ešte pred 1. svetovou vojnou. Pamätali si ich starí ľudia z dediny a tí o nich rozprávali pri driapaní peria. Chodili do mesta občas na tieto fašiangové slávnosti, lebo tam bolo k dostaniu zakúpenie hrncov, hlinených mliečnikov, drevených varešiek, lopárov, rôznych kuchynských pomôcok z dreva a iných potrebných vecí do domácnosti a to všetko sa dalo dojednať za výhodnejšie ceny.

Obdobie Fašiangov poznali aj východní Slovania, u ktorých sa slávili v podobe "Maslenice". Dopisovala som si s viacerými Ruskyňami a tie mi písali o ich sviatkoch, ktoré sa v čase komunistov často už nekonali, no doma na dedine ich dodržiavali aj tak, vďaka starým rodičom. Už samotný názov hovorí, že to bolo obdobie bohaté na kalorické jedlá, pretože pred pôstom bolo treba poriadne sa nasýtiť. Predkovia žili a stravovali sa veľmi striedmo, ale počas fašiangov bolo dovolené prejedenie. Našimi tradičnými jedlami boli a sú fánky, šišky, pampúchy, záviny a rôzne zabíjačkové špeciality.

Fašiangy sa do istej miery zachovali na Slovensku dodnes. Dnes sa prezliekajú muži za ženy a naopak a v maskách sa už zvýrazňuje výzor, charakter alebo zlozvyk opačného pohlavia, takže to už je len niečo v podobe "posmeškov." A majú inú podobu v mestách a na dedinách. "V mestách majú napríklad podobu maškarných plesov, bálov, zábav. No v niektorých obciach je to jediná folklórna tradícia, ktorá sa v priebehu roka realizuje. U nás v obci už ani to nie je! Súčasné fašiangy sa stali zväčša spoločenskou zábavou a prapôvodná rituálno-magická funkcia, ktorá mala zabezpečiť úrodu, sa už celkom vytratila a s ňou aj úcta k pravým hodnotám našich predkov. To si myslím!
Fašiangové slávnosti sú stále živé v oblasti
hornej Nitry, Kysúc, Tatier, no v Topoľčianskom okrese akoby sa už ľudia nevedeli ľudovo baviť alebo na pôvodné Fašiangy svojich predkov už takmer zabudli. Najmä mladšia generácia mesta Topoľčany už pomaly, ale isto nebude vedieť o čom boli tieto oslavy v minulosti. Verejné Fašiangové obchádzky po centre mesta sa nekonajú, ktoré by boli spojené s ľudovou tvorivosťou a starými remeslami. To isté platí aj o obci, v ktorej žijem!

"Komorné Fašiangy v Topoľčanoch"

Fašiangy - symbol veselosti, zábavy, hodovania a pitia, sú tu! Najveselšie obdobie roka si užijeme aj v Topoľčanoch už 17.2.2015 v Dome kultúry. Všetci ste srdečne pozvaní!
Program na fašiangové slávnosti v Topoľčanoch je skutočne pestrý:
Miesto: Dom kultúry, Topoľčany
Deň: 17.02.2015
16.00 h - fašiangový program vo vestibule Domu kultúry Topoľčany (spevokol II. denného centra seniorov Nádej)
16.30 h - členská schôdza MsO JDS
17.15 h - kultúrny program KD č. 1 a 2 (spevokol I. denného centra seniorov jeseň a II. denného centra seniorov Nádej)
17.45. h - občerstvenie (večera)
18.00 h - fašiangová zábava
19.00 h - fašiangový kultúrny program
22.00 h - pochovanie basy
24.00 h - ukončenie zábavy.

Krajské mesto Nitra Fašiangy 2015

Nitrianske fašiangy 17.2.2015 Fašiangy, folklórne gastronomické podujatie
Obdobie fašiangov už tradične zavŕši podujatie Nitrianske fašiangy, ktoré sa uskutoční v utorok 17. februára 2015 na Svätoplukovom námestí v Nitre.
Súčasťou podujatia bude jarmok, kde nebudú chýbať zabíjačkové špeciality a zabíjačkové náčinie našich starých rodičov, tradičné fašiangové dobroty, gazdovský
dvor s domácimi zvieratkami či možnosť vyhrať živé prasiatko. O zábavu sa postará vystúpenie populárnej hudobnej skupiny Profil.
Srdečne všetkých pozývame aj do veselého fašiangového sprievodu plného najrôznejších maškár, chodúliarov a folklórnych súborov. Špeciálnym zahraničným hosťom sú Koranti zo Slovinska v tradičných historických maskách.
Sprievodné podujatia:
14. februára 2015, sobota 18.30 KSC Janíkovce – Pochovávanie basy
15. februára 2015, nedeľa 13.00 Dražovce – Pochôdzka po Dražovciach
16.00 KD Dražovce – Fašangoše-tarangoše
15.30 CVČ Domino – Tradičný karneval pre deti
17.00 Synagóga – Švejkoviny (hudobno-divadelné predstavenie).

A na záver recepty

Šišky

Pre diabetikov je presne tento istý recept, len dávam dia džem vlastnej výroby a trochu cukru v kvásku neuškodí ani diabetikovi
1 kg polohrubej múky - dva krát ju preosiať, aby bola prevzdušnená, nadýchaná
1/2 kávovej lyžičky soli,
4 žĺtky,
1,5 dl rumu,
1 šľahačka
do cesta a kvások, ten si pripravím nasledovne :
0,5 l ohriateho vlažného mlieka,
1 rozdrobené kvasnice,
1-2 kávovej lyžičky  kryštáľového cukru, dobre premiešať a nechať na teplom mieste vykysnúť.
Postup:
Preosiatu múku, večer si ju dám s miskou na radiátor, aby mala správnu teplotu, žĺtka, soľ, rum a šľahačku vymiesime s kváskom, ktorý zdvojnásobil svoj objem a vymiesime na tuhšie cesto, aby sa cesto začalo odlepovať od bokov misky a začali sa v ňom robiť bubliny. Po vymiešaní cesto prikryjeme a necháme vykysnúť až kým nenadvihne "plátenú valadienku" alebo utierku inak povedané "obrúsok" na miske, vyklopíme na dosku, vyvaľkáme asi na 1 cm, pohárom namočeným v múke vykrajujeme kolieska. Prichystané ich ešte necháme chvíľku pod obrúskom, medzitým si prichystáme panvicu s olejom a očistíme MRKVU! - Tá je dôležitá, nakrájame ju na kolieska a do horúceho oleja vkladáme 2-3 kolieska mrkvy, vložíme šišky a prikryjeme pokrievkou. Oleja musí byť dostatok, aby šišky v ňom plávali. Po chvíli odokryjem pokrievku, opatrne, aby voda z nej nekvapla do oleja, prevrátime šišky a už odokryté ich dosmažíme. Pred ďalším prikrytím novej várky šišiek vždy utrieme pokrievku do papierovej utierky, keď mrkva už má nepeknú farbu vyberieme ju a počas smaženia vždy pridávame nové kolieska mrkvy. Olej tak nehorí, všetko zlé z neho preberá mrkva. Horúce šišky kladieme na papierové utierky, aby v nich nebol olej, na vrch dáme džem, kto má rád, tak slivkový lekvár a každý necukrovkár dostane na tanierik porciu vyšľahanej šľahačky s kakakom a pridáva si na šišky. Šišky neposýpam práškovým cukrom, kto chce popráši si ich vanilkovým cukrom.

Fašiangové fánky podľa receptu mojej starej matere

1 kg múka hladká
1 bal. palmarín
2 ks vajcia
2 bal.prášok do pečiva (skratka je PDP)
štipka soli
kyslé mlieko alebo kyslú smotanu.
Všetky suroviny zmiešame, mlieko alebo smotanu pridávame podľa potreby tak, aby bolo cesto vláčne. Necháme ho postáť, najlepšie je urobiť cesto večer a nechať ho postáť v chladnej miestnosti do rána.  Ráno vyvaľkáme cesto a rozkrájame ho na obdĺžniky alebo kosoštvorce či štvorce, ako kto chce. Každý kúsok v strede prerežeme. Vyprážame v horúcom oleji, vyberáme na papierové obrúsky, aby nasali prebytočnú mastnotu. Nakoniec posypeme alebo obalíme práškovým cukrom.

Kto chce menej fánok, urobí si z polovičnej dávky, ako som robila aj ja, lebo sme na ne už iba dvaja. Polovica bola bez obalenia v práškovom cukre pre manžela diabetika.

 

Fašiangy, Turíce 2014...
https://www.youtube.com/watch?v=VnYYIUDalW0
<iframe width="560" height="315" src="https://www.youtube.com/embed/VnYYIUDalW0" frameborder="0" allowfullscreen></iframe>

http://www.cetv.sk/aktuality/region:-fasiangy-v-topolcanoch1
http://topolcany.dnes24.sk/oblubujete-fasiangove-slavnosti-pozrite-co-ponukaju-zname-obce-v-okoli-196798
http://topolcany.sme.sk/c/5239584/v-praznovciach-fasiangovali.html

https://ru.wikipedia.org/wiki/Мясопуст
https://ru.wikipedia.org/wiki/Масленица
http://wiki.uspi.ru/index.php/Масленица
https://ru.wikipedia.org/wiki/Чучело_обрядовое

Moje
webové stránky

Cezmín: http://cezmin.wz.cz
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
 Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz
 Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org
 
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Vianoce: http://vianocesk.szm.com
  Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz
Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
 Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
  
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker  a alias: http://cezmin.czweb.org
Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
Veľkonočné sviatky: http://velkanoc.czweb.org
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatérstvo  : http://cbrsk-chlebany.unas.cz
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz
 CB Fan rádioklub Slovakia H.Chlebany: http://cbrsk.euweb.cz
 Blog Jánska noc a iné: http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk

Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
 
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
 Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk
 Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
 Sedmičkári: http://rannisedmicka.wz.cz
 Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org
 [ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

by Cezmín Slovakia 1998 http://cezmin.wz.sk - (doplnené - 4.4.2013)