wz

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

PÁPEŽ Ján Pavol II.

18. máj 1920, Wadowice pri Krakove – † 2. apríl 2005, Vatikán

Prvý netaliansky pápež od roku 1522 a najmladší od roku 1846.
Poľský teológ, básnik, dramatik, profesionálny filozof vyškolený vo fenomenologickej tradícii, ktorá sa snažila pokresťančiť existencializmus; na druhej strane zbožný človek milujúci kultúru ľudového katolicizmu, kostoly, zázraky, púte, svätých, ruženec a Matku božiu. Jeho viac ako 100 zahraničných ciest pritiahlo enormné davy ľudí (niektoré stretnutia boli vôbec najmasovejšie v histórii). Pápež Ján Pavol II. blahorečil a kanonizoval do októbra 2004  1 340 ľudí. 14. marca 2004 dĺžkou svojho pontifikátu predstihol pontifikát pápeža Leva XIII. a jeho pôsobenie vo funkcii pápeža sa stalo tretím najdlhším v histórii (po Piovi IX. a sv. Petrovi). Pápež Ján Pavol II. zomrel po dlhom boji proti Parkinsonovej chorobe a ďalším chorobám v prvú sobotu po Veľkej noci, 2. apríla 2005, o 21:37 miestneho času (19:37 GMT). Svoje posledné slová adresoval mladým ľuďom. Povedal: „Hľadal som vás a teraz ste vy našli mňa. Ďakujem vám“.


Nikto nie je na svete zbytočný, keď uľahčuje bremeno niekomu inému. (Dickens).
Najúčinnejšími kritikmi sú svätí - viac životom než slovom. (J.Zvěřina)
Nauč ma, aby som ťa hľadal a ukáž sa mi, keď ťa hľadám, lebo ťa nemôžem ani hľadať, ak ma nepoučíš, ani nájsť, ak sa mi neukážeš. (sv.Anzelm)
„Sloboda je základným pojmom života, lebo je podstatou Boha. Všetky systémy, ktoré obmedzujú slobodu, obmedzujú samotný život. Sloboda je samotnou podstatou duše, nie jej cieľom. Duša je od prírody slobodná. Nedostatok slobody je teda zneuctením jej prirodzenosti..."
(Neale Donald Walsch, Přátelství s Bohem)

Nasledujúce zistenie je zaujímavé...
Prečo je to zaujímavé?
Pápež umrel keď mal 85 rokov: 8 +5 je 13
Hodina smrti: 21:37 to je: 2+1+3+7 je 13
Dátum smrti: 02.04.2005 to je 0+2+0+4+2+0+0+5 je 13
Umrel v 13. týždni roka.
Bol postrelený 13. mája
9301 dní pontifikátu to je 9+3+0+1 je 13
Ján Pawel Drugi je 13 písmen.
Je toto všetko zhoda okolností?


 

ja1.jpg ja2.jpg ja3.jpg ja4.jpg

ja5.jpg ja6.jpg ja7.jpg ja8.jpg

ja9.jpg ja10.jpg ja11.jpg ja12.jpg

ja13.jpg ja14.jpg ja15.jpg ja16.jpg

 

Sv.Ján Krstiteľ

V kresťanskom kalendári je 24. jún sviatok narodenia Jána Krstiteľa. Ján Krstiteľ sa stal patrónom krajčírov a pastierov.
Zo života svätého Jána Krstiteľa
Bol synom Zachariáša a Alžbety, príbuznej preblahoslavenej Panny Márie. Už v materinskom živote bol posvätený. Jeho počatie bolo Zachariášovi zvestované od Anjela a keďže tomu neveril, zostal nemým až do dňa narodenia dieťaťa.
V evanjeliu je správa o pomenovávaní malého židovského chlapca, Jána Krstiteľa. Alžbeta, jeho matka, bola už stará keď otehotnela. Dovtedy boli so svojím manželom Zachariášom bezdetní. Jej tehotenstvo bolo priveľa hlavne však pre Zachariáša. Hoci si želal dieťa, nebol schopný uveriť Božiemu prísľubu, že sa im dieťa naozaj narodí. Keď k tomu prišlo, vnútorne to nevedel spracovať, preto mu bolo daných celých deväť mesiacov, aby mal ústa zatvorené a myseľ otvorenú, a aby mohol o tom všetkom premýšľať a meditovať. Jednoducho onemel.
Keď sa dieťa narodilo, podľa židovskej tradície na ôsmy deň malo prísť k obriezke a daniu mena dieťaťu . Podľa zvyklostí to mala urobiť otec, no otec bol neschopný, pretože bol nemý. Z toho dôvodu príbuzní usúdili, že podľa zvyklostí sa bude volať po svojom otcovi Zachariášovi. Do toho ale zasiahla Alžbeta povediac:
- „Bude sa volať Ján," čo znamenalo „Boh je milostivý."
Prekvapení príbuzní to prekonzultovali so Zachariášom, on súhlasil, pretože to bolo presne to, čo cítil a spomenul si na to, čo mu povedal anjel pri jeho počatí:
- „On bude veľký pred tvárou Pánovou." A presne po tomto akte sa mu otvorili ústa a len čo sa mu
otvorili ústa, vyvolalo to oprávnený údiv jeho susedov.
„Čím len bude tento chlapec?"
Keď Ján odrástol šiel na púšť pripravovať sa k svojmu povolaniu. Jedol tam len kobylky a lesný med, mal na sebe iba hrubé rúcho zo srsti a jeho posteľ bola tvrdá ako zem. V tridsiatom roku svojho veku vystúpil na verejnosť a pripravoval ľudí pokáním na príchod Mesiáša.
Ľud z Jeruzalema a zo všetkých častí Judey sa hrnul, aby počúval Jána Krstiteľa, dal sa ním pokrstiť v rieke a vyznal svoje hriechy (porov. Mt 1, 5).
Povesť proroka Jána Krstiteľa vzrástla natoľko, že mnohí sa pýtali, či azda on nie je Mesiáš. Avšak on – ako zdôrazňuje evanjelista – to rázne odmietol: ,Ja nie som Mesiáš’ (Jn 1, 20). Bol však prvým "svedkom" o Ježišovi, o ktorom dostal znamenie z neba:
- "Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým." (Jn 1, 33). Presne toto sa deje, keď Ježiš po krste vychádza z vody: Ján vidí zostupovať na neho Ducha v podobe holubice. Vtom "pochopil" plnú pravdu o Ježišovi z Nazareta a začal konať, "aby sa on stal známym Izraelu" (Jn 1, 31).
Označil ho za Božieho Syna a Spasiteľa človeka:
- "Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta" (Jn 1, 29).
Ján ako pravý prorok vydal svedectvo Pravde bez kompromisov. Poukazoval na prekračovanie Božích prikázaní, a to aj vtedy, keď tí, čo to robili, boli mocní. Ján rástol zásluhou svojich skutkov a k jeho menu bolo pridané prímenie „KRSTITEĽ".
Tak sa stal pre nás veľkým menom. Bol predchodcom Krista a tohto Krista verejne predstavil a uviedol na scénu, keď ho pokrstil. Svoje prímenie nedostal pri narodení. Bolo mu dané na základe skutkov života. Keď napokon obvinil Herodesa a Herodiadu z cudzoložstva, zaplatil za to životom a svoju službu Kristovi, zosobnenej Pravde, spečatil mučeníctvom. Verejne a neohrozene karhal kráľa Herodesa za verejné cudzoložstvo s manželkou jeho brata, preto ho dal Herodes uvrhnúť do žalára a na žiadosť cudzoložnicinej dcéry Herodiady napokon sťať.
V histórii je známych veľa mien a prímení, ktoré boli ľuďom dané na základe ich životných skutkov: napríklad Ján Zlatoústy, Vasiľ Blažený, Ivan Hrozný, Pipin Krátky, Peter Veľký a pod.
Položme si otázku...
Aké prímenie na základe mojich skutkov by som mohol/la dostať ja?
Zoe znamená život: www.zoe.sk 
Pamiatku Narodenia Jána Krstiteľa pravoslávna Cirkev "sviatkuje" 24. júna, a Sťatie hlavy Jána Krstiteľa dňa  29.augusta.

REHĽAD RÍMSKYCH PÁPEŽOV

Prehľad je napísaný podľa Liber pontificalis v znení zverejnenom vo vatikánskom denníku L'Osservatore Romano zo dňa 5. 10. 1978. Uvedené je meno pápeža, jeho pôvod a občianske meno (pokiaľ je známe) a obdobie vlády. Pápeži, ktorých katolícka cirkev neuznáva sú uvedení bez poradového čísla v zátvorke.



01.Peter – Galilea. Šimon. † r.64 alebo 67
02.Linus - Toskánsko. 67-76
03.Anakletus (Kletus) -Rím. 76-88
04.Klement - Rím. 88-97
05.Evaristus - Grécko. 97-105
06.Alexander I. – Rím. 105-115
07.Sixtus I. – Rím. 115-125
08.Telesforus – Grécko. 125-136
09.Hyginus – Grécko. 136-140
10.Pius I. – Aquilea. 140-155
11.Anicetus – Sýria. 155-166
12.Soter – Campania. 166-175
13.Eleuterius – Epírus. 175-189
14.Viktor I. – Afrika. 189-199
15.Zefyrus – Rím. 199-217
16.Kalixt I. – Rím. 217-222
(Hippolit – prvý vzdoropápež – Rím. 217-235)
17.Urban I. – Rím. 222-230
18.Poncián – Rím. 21.7.230-26.9.235
19.Anteros – Sicília. 21.11.235-3.1.236
20.Fabián – Rím. 10.1.236-20.1.250
21.Cornelius – Rím. 251-253,
(Novacián- vzdoropápež – Rím. 251)
22.Lucius I. – Rím. 25.6.253-5.3.254
23.Stefan I. – Rím. 12.5.254-2.8.257
24.Sixtus II. – Grécko. 30.8.257-6.8.258
25.Dionysius – Turio. 22.7.259-20.12.268
26.Felix I. – Rím. 5.1.269-30.12.274
27.Eutychianus – Toskánsko. 4.1.275-7.12.283
28.Kajus Dalmata – Dalmácia. 17.12.283-22.4.296
29.Marcelinus -Rím. 30.6.296- 25.10.304
30.Marcelius I. - Rím. 27.5.308-16.1.309
31.Eusebius,Cassano (pôv. Grék) – 18.4.309-17.7.310
32.Miltiades Melchiades) – Afrika. 2.7.311-11.1.314
33.Silvester I. – Rím. 31.1.314-31.12.335
34.Marek – Rím. 18.1.336-7.10.336
35.Július I. – Rím. 6.2.337-12.4.352
36.Liberius - Rím 17.5.352-24.9.366
(Felix II. - vzdoropápež – Rím, 355-22.11.365
37.Damasus I. – Španielsko. 1.10.366-11.12.384
(Ursin - vzdoropápež – pôvod neznámy. 366-367
38.Siricius – Rím. 29.12.384- 20.11.399
39.Anastasius I. – Rím. 27.11.399-19.12.401
40.Inocent I. – Alvano. 22.12.401-12.3.417
41.Zosinus – Grécko. 18.3.417-20.12.418
42.Bonifác I. - Rím. 29.12.418-4.9.422
(Eulalius - vzdoropápež – pôvod neznámy. 29.12.418-419)
43.Celestín I. – Campania. 10.9.422-27.7.432
44.Sixtus III. – Rím. 31.7.440-19.8.440
45.Lev I. – Toskánsko. 29.9.440-10.11.461
46.Hilarius – Sardínia. 19.11.461-29.2.468
47.Simplicius – Tivoli. 3.3.468-10.3.483
48.Felix III. – Rím. 19.3.483-1.3.492
49.Gelasius I. – Afrika. 1.3.492-21.11.496
50.Anastasius II. - Rím. 24.11.496-19.11.498
51.Symmachus - Sardínia. 22.11.498-19.7.514
(Laurencius - vzdoropápež – pôvod neznámy, 498/501-505
52.Hormisdas - Frosinone. 20.7.514-6.8.523
53.Ján I. – Toskánsko. 13.8.523-18.5.526
54.Felix IV. – Benevento. 12.7.526-22.9.530
55.Bonifác II. - Rím. 22.9.530-17.10.532
(Dioskúros - vzdoropápež – Alessandria, 22.9.530-14.10.530
56.Jan II. – Rím. 2.1.533-8.5.535
57.Agapet I. – Rím. 13.5.535-22.4.536
58.Silverius – Campania. 1.6.536-11.11.537
59.Vigilius – Rím. 29.3.537-7.6.555
60.Pelagius I. – Rím. 16.4.556-4.3.561
61.Ján III. – Rím. 17.7.561-13.7.574
62.Benedikt I. – Rím. 2.6.575-30.7.579
63.Pelagius II. – Rím. 26.11.579-7.11.590
64.Rehor I. – Rím. 3.9.590-12.3.604
65.Sabinián – Toskánsko. 13.9.604-22.2.606
66.Bonifác III. – Rím. 19.2.607-12.11.607
67.Bonifác IV. – Abruzzy. 25.8.608-8.5.615
68.Deusdedit (Adeodatus) I. – Rím. 19.10.615-8.11.616
69.Bonifác V. – Neapol. 23.12.619-25.10.625
70.Honorius I.– Campania, 27.10.625-12.10.638
71.Severín – Rím. 28.5.640-2.8.640
72.Ján IV. – Dalmácia. 24.12.640-12.10.642
73.Theodoros I. – Jeruzalem (pôvodom Grék). 24.11.642-14.5.649
74.Martin I. – Umbria. 5.7.649-16.9.655
75.Eugen I. – Rím. 10.10.655-2.6.657
76.Vitalian – Segni. 30.8.657-27.1.672
77.Adeodatus II.  – Rím. 11.4.672-17.6.676
78.Donus  – Rím. 21.11.11.4.678
79.Ahathon  – Sicília. 27.6.678-10.1.681
80.Lev II.  – Sicília. 17.8.682-3.6.683
81.Benedikt II.  – Rím. 26.6.684-8.5.685
82.Ján V. – Sýria. 23.7.685-2.8.686
83.Konon – Thrák. 21.10.686-21.9.687
(Theodoros - vzdoropápež – pôvod neznámy, Do r.687)
(Paschal – vzdoropápež - pôvod neznámy. Do r.687)
84.Sergius I. – Antiochia. 15.12.687-8.9.701
85.Ján VI. – Efesos. 30.9.701-11.1.705
86.Ján VII. – Kalábria. 1.3.705-18.10.707
87.Sisinnius – Sýria. 15.1.708-4.2.708
88.Konštantín – Sýria. 25.3.708-9.4.715
89.Rehor II. – Rím. 19.5.715-11.2.731
90.Rehor III. – Sýria. 18.3.731-28.11.74190.
91.Zachariáš – Kalábria. 10.12.741-22.3.752
92.Štefan II. – Rím. iba 23.3.752
93.Štefan III. – Rím. 26.3.752-26.4.757
94.Pavol I. – Rím. 29.5.757-28.6.767
(Konštantín II. - vzdoropápež, pôvod neznámy. 5.7.767-769)
(Filip – vzdoropápež - pôvod neznámy. 31.7.768)
95.Štefan IV. – Sicília. 7.8.768-24.1.772
96.Hadrián I. – Rím. 9.2.7772-25.12.795
97.Lev III. – Rím. 27.12.795-12.6.816
98.Štefan V. – Rím. 22.6.816-24.1.817
99.Paschal I. – Rím. 25.1.817-11.2.824
100.Eugen II. -– Rím. 11.5.824-27.8.827
101.Valentín – Rím. 1.9.827-16.9.827
102.Rehor IV. – Rím, 20.9.827-11.1.844
(Ján - vzdoropápež, pôvod neznámy, 844)
103.Sergius II. – Rím. január 844-27.1.847

104.Lev IV. – Rím. 10.4.847-17.7.855
105.Benedikt III. – Rím. 29.9.855-17.4.858
(Anastasius – vzdoropápež - pôvod neznámy. August 855-september 855
106.Mikuláš I. – Rím. 24.4.858-13.11.867
107.Hadrián II. – Rím. 14.12.867-14.12.872
108., Ján VIII. – Rím. 14.12.872-16.12.882
109.Martin II. – Rím. Gallese, 16.12.882-15.5.884
110.Hadrián III. – Rím. 17.5.884-september 885
111.Štefan VI. – Rím. september 885-14.9.891
112.Formosus  – Ostia, 6.10.891-4.4.896
113.Bonifác VI. – Rím. marec 896
114.Štefan VII. – Rím. 22.5.896-august 897
11.Romanus – Rím. Gallese, august 897-november 897
116.Theodor II. – Rím. december 897
117.Ján IX. – Tivoli. Január 897-január 900
118.Benedikt IV. – Rím, 1.2.900-júl 903.,
119.Lev V. – Ardea. Júl 903-september 903
(Christoforos – vzdoropápež, Rím, pôvodom Grék, september 903- január 904
120., Sergius III.  – Rím. 29.1.904-14.4.911
121.Anastasius III. – Rím. marec 911- máj 913
122.Lando – Sabinsko. júl 913-február 914.,
123.Silvester II. – Auvergue(Francia), 2.4.999-12.5.1001
124.Ján XVII. – Rím. Siccone, jún 1003-december 1003
125.Štefan VIII: - Rím. december 928-február 931
126.Ján XI. - Rím. marec 931-december 935 -
127.Lev VII. - Rím. 3.1.936-13.7.939 -
128.Štefan IX. - Rím. 14.7.939-oktober 942
129.Martin III. - Rím. 30.10.942-máj 946
130. Agapet II. Rím. 10.5.946-december 955 -
131. Ján XII. - Rím. Oktavianus, 16.12.955-14.5.963
132., Lev VIII. - Rím, 6.12.963-1.3.964
133. Benedikt V. - Rím. 22.5.964-4.7.965
134. Ján XIII: - Rím. 1.10.965-6.9.972
135.Benedikt VI. - Rím. 19.1.973-júl 974
(Bonifác VII. – vzdoropápež – Rím. Franco. Júl 974. Druhý krát august 984- júl 985
136.Benedikt VIII. - Rím. október 974-10.7.983
137.Ján XIV. - Pávia. Peter z Pávie. December 983-20.8.984
138.Ján XV. - Rím. Júl 985-marec 996
139.Rehor V. - Sasko. Bruno zo Saska. 3.5.996-18.2.999
(Ján XVI. – vzdoropápež - Rosano (pôvodom Grék). Filagatos, marec 997-február 998
140.Silvester II. - Auvergne (Francia). 2.4.999-12.5.1003
141.Ján XVII. - Rím. Soccone. Jún 1003-december 1003
142.Ján XVIII: - Rím. Fasano. Január 1004-júl 1009
143. Sergius IV. - Rím. Peter Groinus. 31.7.1009-12.5.1012
144. Benedikt VII. - Rím. Theofylaktos. 18.5.1012-9.4.1024
(Rehor – vzdoropápež - Rím. 1012)
145.Ján XIX. - Rím. máj 1024-1032
146.Benedikt IX. - Rím. Ján. Január 1032-1044
147.Silvester III. - Rím. J8n. 20.1.1045-10.2.1045
148.Benedikt IX. Druhý krát zvolený - Rím. Ján. 10.4.1045-1.5.1045
149.Rehor VI.- Rím. Ján Gratianus. 5.5.1045-20.1.1046
150.Klement II. Sasko. Suldger von Morsleben. 25.12.1046-9.10.1047
151.Benedikt IX. Tretí krát zvolený - Rím. Ján. 8.11.1047-17.7.1048
152. Damasus II. - Bavorsko. Poppo von Bayern. 17.7.1048-9.8.1048
153.Lev IX. - Lotrinsko. Bruno z Egisheimu. 12.2.1049-1054.
154.Viktor II. - Nemecko. Gebhard Graf von Dollestein und Hirschberg. 16.4.1055-28.7.1057
155.Štefan X. - Lotrinsko. Fridrich vojvoda. 3.8.1057-29.3.1058
Benedikt X. – vzdoropápež – Rím. Ján Minicius. 5.4.1058-24.1.1059
156.Mikuláš II. - Burgundsko. Gérard z Burgundska. 24.1.1059-27.7.1061
157.Alexander II. - Baggio. (Taliansko). Anzelm. 1.10.1061-21.4.1073
Honorius II. – vzdoropápež – Verona. Caladou-se. 28.10.1060-1072)
158.Rehor VII. - Toskánsko. Hildebrand zo Saony. 30.6.1073-25.5.1085
(Klement III. – vzdoropápež – Parma. Wibert. 25.6.1080-24.3.1084-8.9.1100
159.Benedik III. - Benevento. Desiderius. 24.5.1086 -16.9.1087
160.Urban II. - Francia. 12.3.1088-29.7.1099
161.Paschal II. - Bieda u Ravenny. Rainez. 14.8.1099-21.1.1118
(Theodorich – vzdoropápež – pôvod neznámy. 1100)
(Albert – vzdoropápež – pôvod neznámy. 1102)
(Silvester IV. – vzdoropápež – Rím. Maginulf. 18.11.1105-1111)
162.Gelasius II. - Gaeta. Ján Kajetán. 10.3.1118-1121
163. Kalixt II. - Burgundsko. Quido. 9.2.1119-13.12.1124
164.Honorius II. - Fiagnano u Imoly. Lambert. 21.12.1124-13.2.1130
(Celestín II. – vzdoropápež – Rím. Theobald. De-cember 1124)
165.Inocent II. - Rím. Rehor Papereschi. 23.2.1130 -24.9.1143
(Anaklet II. – vzdoropápež –Rím. Pierre Leone. 23.2.1130-25.1.1138)
(Viktor IV. – vzdoropápež – pôvod neznámy. Rehor. Marec 1138-29.5.1138)
166.Celestín II. - Toskánsko. Quido di Città di Castello. 3.10.1143-8.3.1144
167.Lucius II. - Bologna. Gerard Caccianemici. 12.3.1144-13.2.1145
168.Eugen III. - Piza. Bernard degli Panagelli e Montemagno. 18.2.1145-8.7.1153
169.Anastasius IV. - Rím. Konrád. 12.7.1153-3.12.1054
170.Hadrián IV. - Anglia. Mikuláš Breakspeare. 5.12.1154- 1.9.1159
171.Alexander III. - Sienna. Rolando Bandinelli. 20.9.1159- 30.8.1181
(Viktor IV.– vzdoropápež – Rím. Octaviano di Monticello. 4.10.1159- 20.4.1164)
(Paschal III. – vzdoropápež – Crema. Quido. 26.4.1164- 20.9.1168)
(Kalist III. – vzdoropápež – Arezzo. Ján zo Stru-my. September 1168- 29.8.1178)
(Inocent III. – vzdoropápež – pôvod neznámy. Landio Sittino. 29.9.1179-1180)
172.Lucius III. - Lucca. Ubaldo Allucingoli. 6.9.1181-25.11.1185
173.Urban III. - Miláno. Humbert Grivelli di Milano. 1.12.1185-20.10.1187
174.Rehor VIII. - Benevento. Alberto Morra. 25.10.1187-17.12.1187
175.Kliment III. - Rím. Paolo Scolari. 20.12.1187-marec 1191
176.Celestín III. - Rím. Hyacint Bobo-Orsini. 14.4.1191-8.1.1198
177.Inocent III. - Anagni. Lothar de Segni. 22.2.1198- 16.7.1216
178.Honorius III. - Rím. Cencio Savelli. 24.7.1216- 18.3.1227
179. Rehor IX. - Anagni. Hugolino de Segni. 21.3.1227-22.8.1241
180.Celestín IV. - Miláno. Goffredo Gastiglioni. 28.10.1241-10.11.1241
181.Inocent IV. - Janov. Sinibald Fieschi. 28.6.1243-7.12.1254
182.Alexander IV. - Anagni. Rinaldo de Segni. 20.12.1254-25.5.1261
183.Urban IV. - Fancia. Jacques Court de Troyes. 4.9.1261-2.10.1264
184.Klement IV. Francia. Quido Gross. 15.2.1265-29.11.1266
185.Rehor X. - Piacenza. Teobaldo Visconti. 1.9.1271-27.3.1272-10.1.1276
186.Inocent V. - Francia. Pierre de Tarantaise. (Savojsko). 22.2.1276-22.6.1276
187.Hadrián V. - Janov. Ottobon Fieschi. 11.7.1278-18.8.1276
188.Ján XXI. - Portugalsko. Peter Iuiani. 20.9.1276-20.5.1277
189.Mikuláš III. - Rím. Ján Kajetán Orsini. 26.12.1277- 22.8.1280
190.Martin IV. - Francia. Simon de Brie. 23.3.1281-28.3.1285
191.Honorius IV. - Rím. Jacopo Savelli. 20.5.1285-3.4.1287
192.Mikuláš IV. - Ascoli. Gieronymo Masci. 22.2.1288-4.4.1292
193. Celestín V. - Isernia (Taliansko). Pietro Murroni. 29.8.1294-13.12.1294
194.Bonifác VIII. - Anagni. Benedetto Gaetani. 23.1.1295-11.10.1303
195.Benedikt XI. - Treviso. Niccolo Boccasini. 27.10.1303-7.7.1304
196. Klement V. - Francia. Bertrand de Got. 14.11.1305-20.4.1314
197. Ján XXII. - Francia. Jacques Armand d'Euse. 5.9.1316-4.12.1334
(Mikuláš V. – vzdoropápež – Corbara. Pietro Ra-inalucci. 22.5.1328-25.8.1330)
198.Benedikt XII. - Francia. Jacques Fournier. 8.1.1335-25.4.1342
199. Klement VI. - Francia. Pierre Roger. 19.5.1342-6.12.1352
200.Inocent VI. - Francia. Etienne Aubert. 30.12.1352-12.9.1362
201.Urban V. - Francia. Guilleme Grimmoard. 6.11.1362-19.12.1370
202.Rehor XI. - Francia. Pierre Roger de Beaufort. 5.1.1371-26.3.1378
203.Urban VI. - Neapol. Bartolomeo Prignano. 18.4.1378-15.10.1389.
204.Bonifác IX. - Neapol. Pietro Tomacelli. 11.11.1389 -1.10.1404
205. Inocent VII. - Sulmona. Cosma Migliorati. 11.11.1404-6.11.1408
206. Rehor XII. - Benátky. Angelo Corree. 19.12.1406-4.7.1415
(Klement VII. – vzdoropápež –Ženeva. Robert de Genčve. 31.10.1378-16.9.1394
(Benedikt XIII: – vzdoropápež – Aragonia. Pedro de Luna. 11.10.1394-23.5.1423
(Alexander V. – vzdoropápež – Kréta. Pietro Fo-largo. 7.7.1409-3.5.1410)
(Ján XXIII. – vzdoropápež – Neapol. Baltazár Cossa. 25.5.1410-29.5.1415)
207. Martin V. - Rím. Otto Colonna di Paliano.21.11.1417-20.2.1431
208.Eugen IV. - Benátky. Gabriel Coldulmaro. 11.3.1431-23.2.1447
(Felix V. – vzdoropápež – Francia. Amadeo de Savoia. 24.7.1440-7.4.1449)
209.Mikuláš V. - Sarzana pri Janove. Thomas Parentucelli. 19.3.1447-24.3.1455
210. Kalixt III. - Španielsko. Alfonso de Borja y Xativa. 20.4.1455-6.8.1458
211.Pius II. - Siena. Eneas Silvius Piccolomini. 3.9.1458-15.8.1464
212.Pavol II. - Benátky. Pietro Barbo. 16.9. 1464- 26.7.1471
213.Sixtus IV. - Savona Francesco della Rovere. 25.8.1471- 12.8.1484
214. Inocent VIII. - Janov. Govanni Cibo.12.9.1484-25.7.1492
215. Alexander VI. - Španielsko. Rodrigo Borgia. 26.8.1492- 18.8.1503
216. Pius III.  - Siena. Francesco Tadeschini Piccolomini. 8.10.1503-18.10.1503
217. Július II. - Savona. Giulian della Rovere. 26.11.1503-21.2.1513
218. Lev X. - Florencia. Giovanni dei Medici. 19.3.1513-1.12.1521
219. Hadrián VI. - Holandsko. Hadrián Florensz van Utrecht. 31.8.1522-14.9.1523
220.Klement VII. - Florencia. Giulio dei Medici. 26.11.1523-25.9.1534
221.Pavol III. - Rím. Alexander Farnese. 3.11.1534-10.11.1549
222.Július III. - Rím. Giovanni Ciocchi dei Monte. 22.2.1550-23.3.1555
223.Marcel II.  - Toskánsko. Marcello Cervini di Montepulcia-no. 10.4.1555-1.5.1555
224.Pavol IV.- Neapol. Giovanni Pietro Carafa. 26.5. 1555- 18.8.1559
225.Pius IV. - Miláno. Giovanni Angelo Medici. 6.1.1560- 9.12. 1565
226.Pius V. - Piemont. Michael Ghislieri di Bosco. 17.1. 1566- 1.5.1572
227.Rehor XIII. - Bologna. Hugo Boncompagno. 25.5.1572-10.4.1585
228.Sixtus V. Grottamare. Felice Peretti di Ancona. 1.5.1585-27.8.1590
229. Urban VII. - Rím. Giovanni Castagna. 15.9.1590- 27.9. 1590
230. Rehor XIV.- Cremona. Niccolo Sfrondati.8.12.1590- 16.10.1591
231. Inocent IX.- Bologna. Giovanni Antonio Facchinetti. 3.11.1591- 30.12.1591
232. Klement VIII.- Florencia. Ippolito Aldobrandini. 9.12.1592- 3.3.1605
233. Lev XI.- Florencia. Alexander dei Medici. 10.4.1605-27.4.1605
234.Pavol V.- Rím. Camillo Borghese. 29.5.1605-28.1.1621
235.Rehor XV.- Bologna. Alexander Ludovisio. 14.2.1621- 8.7.1623
236.Urban VIII:- Florencia. Maffeo Barberino. 29.9.1623-29.7.1644
237.Inocent X.- Rím. Giovanni Pamfili. 4.10.1644-.7.1.1655
238.Alexander VII.- Siena. Fabiano Chigi. 18.4.1655-22.5.1667
239.Klement IX.- Pistola. Giulio Rospigliosi. 26.6.1667-9.12.1669
240.Klement X.- Rím. Emilio Altieri. 11.5.1670-22.7.1676
241.Inocenc XI.- Como. Benedetto Odeschslchi. 4.10.1676- 12.8.1689
242.Alexander VIII.- Benátky. Pietro Ottoboni. 16.10.1689-1.2.1691
243. Inocent XII.- Neapol. Antonio Pignatelli. 15.7.1691-27.9.1700
244.Klement XI.- Urbino. Francesco Albani. 8.12.1700-19.3.1721
245.Inocent XIII.- Rím. Michelangelo di Conti. 18.5.1721-7.3.1724
246.Benedikt XIII.- Gravino u Bari. Pietro Francesco Orsini. 4.6.1724- 21.2.1730
247.Klement XII.- Florencia. Lorenzo Corsini. 16.7. 1730-6.2.1740
248.Benedikt XIV.- Bologna. Prospero Lambertini. 22.8.1740-3.5.1758
249.Klement XIII..- Benátky. Carlo Rezzara. 16.7. 1758-2.2.1769
250.Klement XIV.- Sant`Arcangelo. (Rimini). Vincenzo Antonio Canganelli. 4.6.1769-22.9.1774
251. Pius VI.Cesena. (Romagna). Angelo Braschi. 22.2.1775-29.8.1799
252.Pius VII.- Cesena. (Romagna). Barnaba Chiaramonte. 21.3.1800-20.8.1823
253.Lev XII.- Genga (Spoleto). Annibale Genga. 5.10.1823-10.2.1829
254.Pius VIII.- Cingoli. Francesco Xaverio Castiglioni. 5.4.1829-30.11.1830
255.Rehor XVI.- Belluno. Bartolomeo Alberto Cappela-ri6.2.1831-1.6.1846
256.Pius IX.- Sanigallia. Govanni Maria Mastai-Ferreti. 21.6.1846-7.2.1878
257.Lev XIII.- Carpineto. Vincenzo Gioacchina Raffaele Luigi Pecci. 3.3.1878-20.7.1903
258.Pius X.- Riese (Treviso). Giuseppe Melcior Sarto. 9.8.1903-20.8.1914
259.Benedikt XV.- Janov. Giacomo della Chiesa. 6.9.1914-22.1.1922
260.Pius XI.- Desio (Miláno). Achille Ambrosio Ratti. 12.2.1922-10.2.1939
261.Pius XII.- Rím. Eugenio Pacelli. 12.3.1939-9.10.1958
262.Ján XXIII.- Sotto il Monte (Bergamo). Angelo Giuseppe Roncalli. 4.11.1958-3.6.1963
263.Pavol VI.- Conecessio (Brescia). Giovanni Battista Montini. 30.6.1963-6.8.1978
264.Jan Pavol I.- Forno di Canale (Belluno). Albino Luciani. 3.9.1978- 28.9.1978
265.Ján Pavol II. - Poľsko (Wadowice pri Krakove). Karol Wojtyla.  Zvolený za pápeža 16. 10. 1978 - 2. 4. 2005 Vatikán.
266.Benedikt XVI. - Bavorsko, Nemecko (Marktl am Inn), vlastným menom Joseph (Alois) Ratzinger. Zvolený 19.4.2005.


„Vzdoropápežov“ bolo 35.



Použitá literatúra: Giles Mauger: Svätá Terézia učiteľka cirkvi, Lúč, vydavateľské družstvo Bratislava, 2000
Súkromný list od sestier karmelitánok z kláštora v Košiciach, ktorým touto formou veľmi pekne ďakujem za informácie a dobré rady.
ThDr. Ján Babjak SJ: Rehole a kongregácie na Slovensku, Dobrá kniha Trnava 1998.
Andrej Radlinský: Nábožné výlevy, 10.vydanie, Viedeň 1901.
Farský úrad Krušovce: vizitácie krušovskej farnosti z rokov 1690, 1694, 1702, 1728, 1780.
Matrika farského úradu Krušovce r. 1715-1761.
PhDr.Ján Lukačka,CSc.: Krušovce 1235 – 1995, Bratislava 1995.
Veselý Daniel: Dejiny kresťanstva na Slovensku, Tranoscius, a.s.,Liptovský Mikuláš, 1994.
PhDr.Egon Wiedermann CSc.a autori: Topoľčany vo vrstvách vekov, Bratislava 1997.
PhDr. Ján Lukačka CSc.: Ludanice 1245 – 1992, firma PEN STYLE, Bratislava 1992.
Anežka Vražbová: Horné Chlebany 1328 – 1998 670 rokov, vydal Obecný úrad Horné Chlebany, 1998.
Ladislav Pál: Západné Slovensko zv.3., vydavateľstvo Obzor Bratislava 1976.
Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Lúč, vydavateľské družstvo Bratisla-va, 2000.
Slovenský biografický slovník VI. Martin 1994.
Malokarpatský región 2000, Malokarpatské osvetové stredisko v Pezinku 2000.
Kázne príhodné, ai iné, to jest: z Reči duchovních, nebohého Arcibiskupa Ostrihomského v Krušovcách nekdi predneseních, a vlastnú Rukú spísaných, Trnava 1833.
Alexander Rudnay a jeho doba – Rudnay Sándor és kora, redigoval KÄFER, I., Ostrihom-Trnava 1998.
Katolícke noviny, 4.máj 1997, str.16.
S.G.Lozinskij: Dìjiny pápežství; Horizont; Praha 1989, str. 307-316.
I.G.Krigulevič: Pápeži 20.storočia; Nakladateľstvo Pravda, vyd.1. Bratislava 1983

S.G.Lozinskij: Dejiny pápežství; Horizont; Praha 1989 str. 307-316.
I.R.Grigulevič: Pápeži 20.storočia; Nakladateľstvo Pravda; vyd.1; Bratislava 1983.

Ján Pavol I. vlastným menom Albino Luciani) (* 17. október 1912, Forno di Canale (od r. 1964 Canale d'Agordo) – † 28. september 1978, Vatikán) bol 263. pápež zvolený 26. augusta 1978. Zomrel 28. septembra toho istého roku. Jeho pontifikát bol 8. najkratší v dejinách. Keďže zomrel skôr ako sa mohol podstatne zapísať svojou pápežskou činnosťou, spomína sa naňho pre jeho priateľskosť a pokoru, pre ktoré je porovnávaný s „Dobrým pápežom Jánom“ - všeobecne populárnym pápežom Jánom XXIII.

Ján XXIII. (Angelo Giuseppe Roncalli)(* 25. november 1881, Sotto Il Monte, Taliansko – † 3. jún 1963, Vatikán) bol 261. pápež (1958 - 1963). Narodil sa ako jedno z trinástich detí poľnohospodárskeho robotníka. Od roku 1892 navštevoval kňazský seminár v Bergame. Po roku vojenskej služby potom študoval teológiu v Ríme. V roku 1904 bol v Monte Santo vysvätený za kňaza. V rokoch 1905-1914 bol sekretárom biskupa v Bergame. Zároveň prednášal cirkevné dejiny a apologetiku v bergamskom seminári. Za prvej svetovej vojny bol na fronte ako zdravotník a poľný kurát. Po vojne založil v Taliansku „študentský domov“ pre duchovné potreby mladých ľudí a bol menovaný za člena Kongregácie pre propagáciu viery. Roku 1925 sa stal biskupom. Od roku 1925 pôsobil v Bulharsku ako apoštolský legát. Od roku 1935 bol apoštolským legátom v Turecku a v Grécku. V rokoch 1944-1952 bol pápežským nunciom v Paríži. Od roku 1946-1953 vykonával funkciu stáleho pozorovateľa Sv. Stolice pri UNESCO. V roku 1953 sa stal kardinálom a patriarchom benátskym. 28. októbra 1958 bol zvolený za pápeža po Piovi XII. Zaujímavosťou bolo, že ním zvolené pápežské meno použil v histórii ako druhý, prvý tohto mena bol protipápež Ján XXIII. z 15. storočia.

Biskup Ján Vojtaššák

Narodil sa v Hornooravske obci Zákamenné. Je to goralská obec, ktorá sa pôvodne volala Zákamenno - Klin. Jej začiatky siahajú do roku 1615.Ján Vojtaššák sa narodil v rodine Antona Vojtaššáka a Márie, rodenej Klimčíkovej, 14. novembra 1877 ako siedme z jedenástich detí. Pokrstený bol 15.11.1877 a dostal meno Ján. Prostredie, v ktorom sa narodil a prežív al detstvo, jeho nábožensky hlboko založená rodina, spôsob jej života, ale i spôsob života ostatných obyvateľov goralských dedín vplývali na Jána od malička a priúčali ho k základným životným postojom, k pracovitosti, k poctivému prístupu k životu i vzťahu k svojmu okoliu.
Prvé štyri triedy ľudovej školy navštevoval Ján v rokoch 1883 - 1887 v rodnej obci, ďalšie dva roky chodil do školy v Stankovanoch, kde bol jeho ujček Anton Klimčík farárom. Rodičia s ujom postrehli charakterové vlastnosti malého Jána, hlavne nábožnosť a dobrotu srdca. Rozhodli sa pre jeho ďalšie štúdium. Ujček zameral jeho výchovu na duchovnú dráhu a pomáhal mu aj v ďalšom štúdiu. Po skončení štyroch ročníkov nižšieho gymnázia v Trstenej (1889 - 1893) študoval dva roky na gymnáziu v Ružomberku (1893 - 1895), aby ako 18-ročný po konkurze do spišského seminára 2. septembra 1895 nastúpil na teologické štúdiá v Spišskej Kapitule.
Večer 15. septembra 1950 biskupa Jána Vojtaššáka štátna bezpečnosť zatkla pod zámienkou jeho účasti na schôdzi kňazov v Trenčíne. 16. septembra 1950 ho dopravili do väzenia v pražskej Ruzyni. Začal sa pripravovať proces s „vlastizradnými“ biskupmi - Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Petrom Pavlom Gojdičom. Biskupi boli obvinení z úkladov proti republike, velezrady, vojnovej zrady a vyzvedačstva. Neľudské a až zverské metódy, vynútené odpovede, ostré výsluchy spôsobili, že napokon biskupi podľahli psychickému tlaku i fyzickému násiliu. 5. októbra 1963 bol podmienečne prepustený na slobodu, vrátil sa na Slovensko, ale len tri týždne mohol ostať na fare v Oravskej Lesnej u svojho synovca Tomáša Vojtaššáka .
Opäť bol prinútený odísť do Charitného domova v Senohraboch pri Prahe, kde ochorel. Prevezený bol do nemocnice v Říčanoch pri Prahe, kde 4. augusta 1965 zomrel. Stalo sa tak v 88. roku jeho života, v 64. roku jeho kňazstva a v 44. roku jeho biskupskej služby. Prichádzali k nemu jednotlivci i skupiny z celého Slovenska, aby mu vzdali úctu za hrdinstvo a utrpenie, ktoré znášal pre vernosť Cirkvi, a aby si od neho vyprosovali rôzne milosti, lebo mnohí sú presvedčení, že je už v nebi a oroduje za nás. Tento hrob nikdy nezostával bez živých kvetov, čo svedčí o mimoriadnej úcte, akú požíval medzi ľuďmi i svojimi rodákmi v Zákamennom.
Proces blahorečenia
Podnet k začatiu procesu blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka dal Svätý Otec Ján Pavol II. pri svojej druhej návšteve Slovenska v roku 1995. O biskupovi Pavlovi Gojdičovi a Jánovi Vojtaššákovi vtedy na Levočskej hore povedal: „Dnes si zasluhujú, aby sa konal cirkevný proces ich blahorečenia, pretože vydali svedectvo o vernej službe Cirkvi na Slovensku.“ Na základe tejto výzvy spišský diecézny biskup František Tondra menoval v máji 1996 komisiu, ktorá mala za úlohu zozbierať materiály a pripraviť dokumenty pre druhú fázu, ktorá prebieha v Ríme. 31. októbra 2001 sa na diecéznej úrovni ukončil proces blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka.
Informácie nájdete i tu:
http://www.75zbor.sk//page.php?19 http://www.fara.sk/

Životné míľniky J. E. Mons. Jána Vojtaššáka
14. XI. 1877 Narodený v Zakamennom na Orave.
1. VII. 1901 Vysvätený za kňaza
12. II. 1921 Konsekrovaný za biskupa v Nitre.
5. V. 1945 Prvý raz zatknutý a sedem mesiacov väznený v Bratislave.
3. VI. 1950 Internovaný v biskupskej rezidencii.
16. IX. 1950 Odvlečený do Ruzyne v Prahe
15. I. 1951 Odsúdený v Bratislave na 24 rokov ťažkého väzenia.
15. I. 1951 - 4. VIII. 1965 Vláčený po väzniciach a starobincoch.
4. VIII. 1965 Zomrel v Řičanoch.
7. VIII. 1965 Pochovaný v Zakamennom na Orave.

MODLITBA ZA BLAHOREČENIE OTCA BISKUPA JÁNA VOJTAŠŠÁKA
Všemohúci Bože, vyvolil si si svojho služobníka Jána Vojtaššáka, aby trpel na Tvoju slávu a pre dobro Cirkvi.
Väznený, ponižovaný, opľuvaný, zosmiešňovaný a prinútený vykonávať najposlednejšie práce, niesol tento údel v hlbokej pokore. Za hranicami Slovenska prijal z Tvojich rúk kalich utrpenia.Na pohľad nič nezostalo na ňom z dôstojnosti veľkňaza Cirkvi, podobne ako z Ježiša Krista, keď ho viedli na Kalváriu, však v jeho vnútri si žiaril Ty sám, Bože.
Prosíme Ťa, Večný Bože, osláv svojho služobníka Jána, aby sme si ho uctievali na oltároch celej Cirkvi.
Za jeho blahorečenie Ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.

(Zdroj: Leták: Imprimatur 19. V. 1995 +Dr. František Tondra)

Proces blahorečenia
V roku 1996 sa začal beatifikačný proces Jána Vojtaššáka. Beatifikačný proces predchádza vyhláseniu konkrétnej osoby za blahoslaveného a cirkev pri ňom podrobne skúma jeho život, postoje a skutky, pričom každý môže podávať voči danej osobe námietky. Pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v roku 1995 priamo vyzval na začatie tohto beatifikačného procesu. Zaujali k nemu kladný postoj všetci diecézni biskupi Slovenska. Ján Chryzostom kardinál Korec sa v homílii na bohoslužbách pri príležitosti 35. výročia smrti biskupa Vojtaššáka v Zákamennom vyslovil za jeho čím skoršie blahorečenie a nazval ho „mučeníkom”. Aj množstvo slovenských veriacich považuje biskupa Jána Vojtaššáka za osobu, ktorá žila a zomrela v povesti
svätostia k jeho hrobu putuje množstvo pútnikov. Zdroj Wikipédia

Exhumácia telesných pozostatkov
Na základe rozhodnutia spišského diecézneho biskupa Františka Tondru sa v rámci procesu blahorečenia uskutočnila exhumácia dňa 30. júna 2003 na zákamennskom cintoríne. V prítomnosti Mons. Andreja Imricha a Mons. Štefana Sečku, pomocných spišských biskupov, a pod vedením postulátora procesu blahorečenia Jána Dudu, ako aj v prítomnosti kompetentných osobností cirkevného i občianskeho života bol otvorený hrob Božieho sluhu, biskupa Jána Vojtaššáka. Keďže kovová truhla, v ktorej bol pochovaný Ján Vojtaššák, nebola porušená, bez otvárania rakvy boli pozostatky prevezené do Martina na Ústav súdneho lekárstva na odborný výskum. S telesnými pozostatkami Božieho sluhu Jána sa prišlo rozlúčiť aj značné množstvo veriacich zo Zákamenného.
Nový hrob v katedrále
Po skončení výskumu telesných pozostatkov Božieho sluhu, Jána Vojtaššáka v Martine, boli pozostatky prevezené na Spišskú Kapitulu. Dňa 11. novembra 2003 ich spišský diecézny biskup František Tondra, za veľkej účasti kňazov a veriacich diecézy, uložil do pripravenej hrobky v kaplnke Zápoľských v Katedrále sv. Martina. Tu budú telesné pozostatky Božieho sluhu Jána čakať na vzkriesenie.
Pri tejto príležitosti ukladania pozostatkov Božieho sluhu, biskupa Jána Vojtaššáka, do nového hrobu bola prečítaná správa o výsledku výskumu, v ktorej sa konštatovalo iba to, že telesné pozostatky podrobené výskumu, patria neodškriepiteľne osobe zosnulého otca biskupa Jána Vojtaššáka.
Otec biskup František Tondra v homílii vtedy vyzdvihol hrdinskú vernosť Božieho sluhu, Jána, Kristovi a jeho Cirkvi a povzbudil všetkých prítomných, aby sme ho nasledovali v tejto čnosti. Otec biskup zároveň vtedy povedal, že uložením pozostatkov do Katedrály, plní pôvodnú poslednú vôľu biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý si želal byť pochovaný v Katedrále, z ktorej ho komunistická krutovláda vyhnala a nedovolila sa mu do nej za živa vrátiť. Je naozaj vhodné a spravodlivé, aby Boží sluha, Ján Vojtaššák čakal na svoje vzkriesenie v katedrálnom chráme, v ktorom vždy, aj cez roky odlúčenia vo väzeniach a vyhnanstve, mal prítomné svoje srdce.
Čiastku telesných pozostatkov dňa 14. novembra 2003, práve na 126. výročie narodenia biskupa Jána Vojtaššáka, uložil pomocný biskup Mons. Andrej Imrich do pôvodného hrobu na cintoríne v Zákamennom. Najprv sa slávila svätá omša. Po nej sa prihovoril otec biskup Andrej, ktorý povzbudil prítomných k modlitbám za blahorečenie Božieho sluhu, Jána Vojtaššáka. Vyslovil myšlienku, že blahorečenie nepotrebuje otec biskup Ján Vojtaššák, ale my, pútnici, na tejto zemi. Jemu už blahorečenie nemôže nič pridať k šťastiu, ktoré zaiste prežíva v nebi. Jeho blahorečenie je na osoh nám, aby sme sa povzbudzovali jeho príkladom a hrdinským svedectvom viery a vernosti Cirkvi a mali v ňom orodovníka v nebi. Na okraj skutočnosti, že sa ešte zatiaľ neuskutočnilo jeho blahorečenie, poznamenal, že ešte sme asi my nedozreli na tú chvíľu jeho povýšenia na oltár. Blahorečenie nejakého človeka treba vždy považovať za zvláštny Boží dar pre Cirkev. Na jeho prijatie musia byť ľudia uspôsobení a pripravení. Modlitbami si tento dar môžeme vyprosovať a nimi sa aj vychovávame a dozrievame na jeho prijatie. ( Zdroj: z knihy: Mučeník bez vyliatia krvi, Pavol Janáč, Ľubomír Pekarčík)

Moje
webové stránky

Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz

Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky: http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jánska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk
Sedmičkari:
http://rannisedmicka.wz.cz
Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

NAJ.sk