wz

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

MEDITÁCIA 

.

.

 

Meditácie alebo inak povedané: relax: umenie upokojiť rozbúrenú myseľ, je jednoduchá a nekomplikovaná metóda, ktorá sa dá vstrebať človekom tak, že sa stane istým rituálom každodenného života. V každom prípade je prínosom pre človeka a  potvrdzuje sa účinnosť tejto relaxačnej metódy pri znovuzískavaní rovnováhy, liečení  psychických a fyzických ťažkostí. Meditácia dokáže pomôcť mysli odfiltrovať to, čo ju zbytočne rozptyľuje neželaným spôsobom – ako napríklad obavy, starosti, strach a akési náhodné obrazy zjavujúce sa v nej počas dňa. Meditácia - sústredenie mysle - dokáže navodiť u človeka stav pokoja, ktorý sa podobá hlbokému spánku, čo znamená, že sa myseľ a telo dokonale uvoľnili a ľudia, ktorí ju konajú zisťujú, že 15 - 20 minút meditácie ich osvieži rovnako dobre, ako spánok. Obvykle spánok neprichádza, keď je myseľ rozbúrená. Meditácia v samotnej podstate dodáva človeku určitú životnú silu, zlepšuje postoj k ľuďom, životu ako takému a svetu i vesmíru v ktorom človek existuje, pôsobí .Meditovať možno posediačky či kľačiac pred krížom. Neodporúča sa meditovať po ležiačky, pretože môžete ľahko zaspať, hoci zdravý spánok neuškodí. Pokiaľ máme psychické problémy, tak je tu možnosť zistiť, čo sa s nami deje a zároveň so zistením svojho psychického stavu môžeme dosiahnuť stabilizáciu svojej psychiky a všetko to spojiť s duchovnou cestou čím získavame vnútorný rozvoj osobnosti. Teda meditáciou môžeme spevňovať svoj psychický stav.

.

Duchovné cvičenia v pápežských dokumentoch

V dejinách duchovnej literatúry malá knižočka sv. Ignáca z Loyoly Duchovné cvičenia zaujíma osobitné miesto. Vidno to aj zo skutočnosti, že ju veriacim odporúčalo 38 pápežov spolu až 880-krát. Španielsky jezuita P. Marin napísal o tom celú knihu s názvom Spiritualia Exercitia secundum Romanorum Pontificum documenta - Duchovné cvičenia podľa dokumentov rímskych pápežov (Barcelona, 1941). Od toho času aj ďalší pápeži pochvalne hovorili o Duchovných cvičeniach. Zo spomenutých dokumentov vyberáme aspoň dva krátke úryvky: jeden z buly Pavla III. o schválení Duchovných cvičení a druhý z Apoštolskej konštitúcie Pia XI., ktorou vyhlásil sv. Ignáca za nebeského patróna duchovných cvičení.
„Tieto cvičenia sú veľmi užitočné a prospešné pre veriacich v Krista k duchovnej úteche a k úžitku nielen pre dobrú povesť, ktorá prichádza o nich z mnohých miest, ale aj pre dôkazy širokej verejnosti... Po dôkladnom preskúmaní sme uznali, že sú plné nábožnosti a svätosti, že sú a budú veľmi užitočné a prospešné na povzbudenie a duchovný úžitok veriacich", píše Pavol III. 31. júla 1548 pri ich potvrdení a schválení.
Pius XI. r. 1922 vyhlásil sv. Ignáca za patróna duchovných cvičení Apoštolskou konštitúciou, z ktorej vyberáme niekoľko úryvkov: „Hlavnou starosťou pápežov vždy bolo s najvyššími chválami odporúčať a mocnými podnetmi napomáhať všetko, čo vedie k nábožnosti a k dokonalosti kresťanského života. Medzi rozličnými pomôckami si získali vynikajúce miesto Duchovné cvičenia, ktoré uviedol do Cirkvi akýmsi božským inštinktom sv. Ignác. Hoci z dobroty milosrdného Boha nikdy nechýbali ľudia, ktorí predkladali veriacim v Krista úvahy o nebeských veciach, predsa Ignác svojou knihou, ktorú nazval Duchovné cvičenia, prvý začal používať metódu a ukázal osobitnú cestu k duchovným cvičeniam, ktoré podivne pomáhajú veriacim, aby nenávideli hriech a prispôsobili si život podľa príkladu nášho Pána Ježiša Krista...
Veľká užitočnosť týchto Cvičení bola dokázaná „skúsenosťou troch storočí“, ako to potvrdil Náš predchodca slávnej pamäti Lev XIII...

Podobné svedectvo vydávajú aj ľudia, čo žiaria asketickou disciplínou a svätými mravmi...
Okrem toľkých slávnych svätých mužov ignaciánskej rodiny, ktorí z nich ako z prameňa čerpali a dosiahli motívy čností; radi pripomíname dve vynikajúce osobnosti spomedzi cirkevného diecézneho duchovenstva: sv. Františka Saleského a sv. Karola Boromejského. Sv. František si vykonal veľmi usilovne ignaciánske cvičenia, aby sa dobre pripravil na biskupskú vysviacku. V nich sa tiež rozhodol žiťpodlá princípov reformy života, ako ich vysvetľuje knižočka sv. Ignáca; neskoršie to aj vždy zachovával. A Karol Boromejský, ako ukazuje náš predchodca blahej pamäti Pius X. (encyklika Editae saepe) a ako sme My tiež ukázali pred pontifikátom v historických dielach, zakúsil v sebe silu týchto cvičení, ktoré ho podnecovali k dokonalejšiemu životu; chcel rozširovať ich používanie medzi duchovenstvom a ľudom. Spomedzi svätých mužov a žien, ktorí sa oddali duchovnému životu, nech stačí pripomenúť ako príklad Teréziu, učiteľku najvyššej kontemplácie a serafínskeho syna, patriarchu Leonarda z Porto Maurizio, ktorý mal v takej úcte knižočku sv. Ignáca, že vyhlásil: „Vo všetkom nasledujem jeho metódu pri získavaní duší Bohu...“
Keďže sme presvedčení, že všetky zlá našich dní pochádzajú väčšinou z toho, že niet „qui recogitet corde“ (Jer 12,11), že „nik neuvažuje srdcom“ a keďže sa potvrdilo, že Duchovné cvičenia urobené podľa metódy sv. Ignáca veľmi napomáhajú prekonať veľké ťažkosti, s ktorými sa ľudstvo ustavične borí a keďže sa skusuje bohatá žatva plodov, ktoré v minulosti i dnes v posvätných cvičeniach dozrievajú či už medzi rehoľnými rodinami či medzi diecéznymi kňazmi či medzi laikmi, a - čo je hodné osobitnej zmienky - v našej dobe aj medzi robotníkmi, s tou najväčšou horlivosťou povzbudzujeme, aby sa používanie týchto Duchovných cvičení stále viac šírilo každým dňom a aby sa tie domy nábožnosti, v ktorých sa konávajú cez celý mesiac alebo cez osem či menej dní, ešte viac navštevovali a prekvitali na tomto závodisku dokonalého kresťanského života... prosíme to od Pána...
Z našej lásky voči Pánovmu stádu a k zadosťučineniu šľachetných túžob a želaní biskupov takmer z celého katolíckeho sveta obidvoch obradov práve teraz, keď si pripomíname 300. výročie kanonizácie sv. Ignáca a 400. výročie zostavenia tejto zlatej knižočky aj My túžime preukázať vďačnosť svätému patriarchovi; nasledujúc príklad Našich predchodcov, ktorí ustanovili patrónov iným inštitúciám, po porade so ctihodnými bratmi svätej rímskej Cirkvi, s kardinálmi stojacimi na čele Kongregácie obradov, našou apoštolskou autoritou vyhlasujeme, ustanovujeme a potvrdzujeme sv. Ignáca z Loyoly za nebeského patróna všetkých duchovných cvičení ako aj inštitútov, spoločností a skupín, v ktorých sa robia duchovné cvičenia, ako aj tých, čo sa o ne starajú a ich študujú.“  

(25. júla 1922, Pius XI., pápež)

Litánie ku sv....
Pane, zmiluj sa nad nami Kriste, zmiluj sa nad nami
Pane zmiluj sa nad nami, Kriste vyslyš nás, Kriste, uslyš nás
Otče z nebies, Bože – zmiluj sa nad nami Synu vykupiteľu sveta Bože
Duchu Svätý Bože Svätá Trojica, jeden Bože Svätá Mária, Kráľovná vyznávačov – oroduj za nás

Svätý ..., horlivý v službe – oroduj za nás
Svätý..., veľký vyznávač Krista
Svätý ..., veľký ctiteľ Najsvätejšej Sviatosti
Svätý ..., verný syn presvätej Panny
Svätý ..., víťaz nad sebou samým
Svätý ..., ktorý ovládal svoje vášne
Svätý ..., horlivý v plnení svojho povolania.

Sedem stupňov spoločnej meditácie

Sedem stupňov ako meditovať sa nám javí jednoduchými, a v skutočnosti takými aj sú. Naša skúsenosť v diecézach južnej Afriky nám ukazuje, že tieto jednoduché stupne môžu viesťk stretnutiu medzi človekom a Bohom.
Stupeň 1 – 4 nám pomáha „zdržiavať sa pri Bohu, započúvať sa, zúčastňovať sa pri biblických dianiach a oddaťsa Bohu. Stupeň 5 nás zbližuje navzájom ako bratov a sestry, pretože sa odvažujeme si sprostredkovať navzájom náš zážitok s Bohom. To nie je najdôležitejší stupeň, ale obšťastňujúci pre všetkých, i tých, ktorí nechcú prežívať hlboké ľudské spoločenstvo s Bohom. V stupni 6 konfrontujeme náš život so Slovom Božím. Často sa to javí tak, že skupina v tejto atmosfére modlitieb diskutuje predložené otázky a chce ich riešiť ako iné skupiny. V stupni 7 je každý pozvaný k modlitbe akú cíti vo svojom srdci.
Stupeň 1: Pánovo pozvanie
Keď všetci zaujali svoje miesta, prosí vedúci každého z kruhu, aby „pozval Pána“. Viera na základe prežívanej prítomnosti zmŕtvychvstalého Pána v našom strede je predpokladom a základom našej meditácie. Chceme sa stretnúť sa Slovom, ktoré sa stalo telom a otvorilo si medzi nami príbytok. Sprítomnime si slová Ježišove: „Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene zhromaždení tam som aj ja medzi nimi“ (Mt 18,20).
Stupeň 2: Čítanie textu
Vedúci oznámi text. Najprv knihu a kapitolu. Potom čaká kým si všetci nájdu kapitolu. A až potom uvedie verš. Keď si všetci vyhľadali text, poprosí vedúci niekoho zo skupiny, aby ho prečítal. Potom všetci na chvíľu stíchnu.
Stupeň 3: Zotrvanie pri texte
A tak vedúci pokračuje: „Zotrváme pri texte. Ktoré slová sú pre nás dôležité?“ Celý text necháme ešte raz na seba pôsobiť. Potom zúčastnení čítajú slovo alebo zvrat, ktorý ich zaujal v texte. Nečítajú sa celé verše, avšak len krátke úseky alebo slová. Po každom slove zotrváme v tichu. Vnútorne toto slovo opakujeme 3 – 4 krát. Necháme sa nimi preniknúť. Týmto spôsobom získajú aj „obyčajné“ slová na váhe.
Stupeň 4: Mlčanie
Po zotrvaní pri jednotlivých slovách textu prečítame pomaly celý odstavec nahlas a pomaly ešte raz. Potom vyzve vedúci k mlčaniu. Uvedie aj čas ako dlho má toto ticho trvať. Napríklad 3 minúty.
Radíme ľuďom, aby strávili tento čas naozaj v tichosti a skutočne pred Bohom. Otvorme sa Bohu. Nechajme sa preniknúť jeho láskou. Nech sa na nás pozerá. Je veľmi užitočné v tomto čase ticha si určité slovo viackrát zopakovať.
Meditácia: Byť otvorený Bohu, čakať na neho, zotrvať pri ňom, veď „od nikoho z nás nie je ďaleko“ (Sk 17,27).
Stupeň 5: Povieme si navzájom, čo nás oslovilo
Po predchádzajúcom mlčaní oznámi vedúci nasledujúci stupeň: „Navzájom si povieme, to, čo nás oslovilo.“ Robíme to preto, aby sme si navzájom vymenili náš zážitok viery, aby sme si navzájom pomáhali a rástli vo viere.
Celé Sväté písmo nie je nič iné, ako zážitok Boha, o ktorý sa s nami ľud Izraela a Ježiš „podelia“. Je to výborné, keď budeme o všetkých našich zážitkoch s Bohom rozprávať s našimi priateľmi. Avšak ak ide o náš zážitok s Bohom sa často krát radi uzatvárame do svojej „ulity“. K tejto spoločnej meditácii Svätého písma sa môžeme odvážiť pristúpiť celkom nenútene a prirodzene.
Stupeň 6: Porozprávame si, čo chce od nás Pán
Vedúci povie napr.: „Porozprávame si, čo chce od nás Pán“. Teraz prišiel čas, aby sme mohli náš život uvidieť vo svetle radostného Posolstva. V základňových spoločenstvách sa tu bude hovoriť o každodenných problémoch, napr.:
– niekto potrebuje službu v susedstve...
– deti sa majú vyučovať vo viere...
– kto bude viesť nedeľnú bohoslužbu slova, ak nie je prítomný kňaz?...
– ako môžeme urovnať spor, ktorý vznikol...
– čo môžeme spoločne robiť pre to, aby opäť svietili pouličné svetlá?... atď.
Všetky tieto problémy snáď nesúvisia s biblickým textom priamo. Predsa však sa o nich hovorí v atmosfére Božej blízkosti. Veci inak vyzerajú, keď smie byť pritom tiež Boh.
Stupeň 7: Modlíme sa
Vedúci pozve teraz všetkých k modlitbe. Rozličné skúsenosti s Božím slovom, denné potreby – to všetko je podkladom pre modlitbu. Niektorým padne ľahko otvoriť sa druhým v modlitbe. Iných posmeľujeme, aby všetko vložili do tejto spoločnej modlitby, čo im leží na srdci, alebo čo ich v tejto meditácii oslovilo.
Celkom nakoniec sa pomodlíme modlitbu, ktorú vedia všetci naspamäť.

(Katolícka svetová biblická federácia.)

Jednoduchá cesta modlitby - rozličné cesty k meditácii (modlitba so Sv. Písmom)

1. Otázka. Prečítať úryvok a pokúsiť sa premyslieť otázku, nad ktorou sa budem zamýšľať v meditácii. Jednoducho sa opýtam sám seba: „O čom je vlastne úryvok?“ A potom: „Ako sa vzťahuje k môjmu životu?“
2. Scenár. Niekoľkokrát prečítať biblický príbeh, potom v predstave zahrať rolu jedného z účastníkov príbehu. Potom hovoriť s Ježišom o tom, čo som zažil.
3. „Mantra“. „Mantra“ je slovo, fráza alebo veta Sv. Písma, ktorú stále a stále opakujem. Jednoducho si vezmi svoje obľúbené miesto z úryvku a veľmi pomaly, pokojne hovor slovo, frázu alebo vetu znovu a znovu, aby sa zakorenila v tvojom srdci.
Druhá cesta kontemplácie (odovzdanie sa Bohu)
1.Vzdanie sa nejakej partikulárnej veci. Opýtaj sa sám seba: Čoho bolo veľa v mojej mysli v poslednej dobe? Mohlo by to byť niečo radostné, smutné, hrozivé, vzrušujúce atď. Môže to byť o nejakom človeku, udalosti, pocitoch, ktoré si mal/a. Alebo niečo, čo ešte len príde.
Odovzdať túto vec Bohu stálym opakovaním – mantrou: „Bože tebe odovzdávam ...“
Vyplniť prázdne miesta, ktoré sú v mojej mysli. Napríklad:
- moju najväčšiu priateľku Máriu; moje obavy z budúcnosti; celý tento semester; môj test z matematiky; moju mamu
2. Odovzdanie seba samého. Popros Boha, aby prijal celý tvoj život. Seď sústredene a ticho a ponúkni sa Bohu. Môžeš použiť modlitbu, alebo mantru odovzdania: Celý tvoj, Pane; Totus Tuus; Ježišu; Prijmi môj život, Pane; Buď mojím Bohom, Pane; Môj Pán a môj Boh.
Aké biblické pasáže sa mám modliť?  Môžeš sa modliť tie časti, ktoré sa čítajú každý týždeň pri nedeľnej svätej omši. Pokiaľ poznáš dobre Bibliu, môžeš si vybrať úryvok, ktorý práve vyhovuje tvojej nálade. Alebo môžeš jednoducho otvoriť Bibliu a čítať tam, kde si ju práve otvoril. Ak nevieš, kde začať, tak odporúčam niektoré z Evanjelií (Matúš, Marek, Lukáš a Ján).

ODKAZY:  agnesa@seznam.cz

http://www.cbrsk2.pisem.net/; http://www.cbrsk3.pisem.net

http://vianocesk.wz.cz  ;   http://www.mudraakoradio.pisem.net; http://www.mudraakoradio.euweb.cz  ;

 http://www.mudraakoradio.land.ru ; http://www.sweb.cz/agnesa ; http://www.sweb.cz/hornechlebany ;

 http://www.svadba-chlebany.land.ru ;  Vianočné MIDI: http://www.ylw.mmtr.or.jp/~johnkoji/hymn/xmas/ ; http://www.svetielko.sk/

MODLITBA

Tvoj záväzok má byť nenáročný, ale pevný. To znamená nezaväzuješ sa k niečomu, o čom vieš, že to nemôžeš dodržať. Začni po malých krôčikoch k väčším, než sa modlitba stane tvojou pravidelnou praxou. Napríklad, ak sa pravidelne modlíš 5 minút denne, natiahni túto dobu na 10 minút. Najdôležitejšie je, že dávaš Bohu každý deň trochu svojho času.

Modlitba Pedra Aruppeho

 Nauč ma cítiť s trpiacimi, úbohými, slepými, zmrzačenými, malomocnými;
ukáž mi, ako si zjavil svoje vnútro – to najhlbšie – keď si plakal,

keď si prežíval smútok a úzkosť do tej miery, že si sa krvou potil
že si potreboval od anjelov útechu. Hlavne si prajem poznať
ako si niesol poslednú bolesť kríža a tiež opustenie od svojho Otca.

Ježišu, nauč nás Tvojej ceste, aby sa ona stala našou dnešnou cestou,
aby sme sa priblížili k veľkému ideálu sv.Ignáca, byť Ježišovými spoločníkmi,
spolupracovníkmi na diele vykúpenia, aby každý z nás bol druhý Kristus.

 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]