wz
 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 
    
 

 

Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250.
Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1080x1024 pixelov
[Späť | Obnoviť | Dopredu]

Neomylnosť pápeža

Katechizmus - Neomylnosť rímskeho pápeža
891 Túto „neomylnosť má na základe svojho úradu rímsky pápež, hlava kolégia biskupov, keď ako najvyšší pastier a učiteľ všetkých veriacich v Krista, ktorý posilňuje svojich bratov vo viere, definitívnym aktom [spôsobom] vyhlasuje učenie [týkajúce sa] viery alebo mravov… Neomylnosť prisľúbenú Cirkvi má aj zbor biskupov, keď vykonáva najvyšší Učiteľský úrad spolu s Petrovým nástupcom,“ predovšetkým na ekumenickom koncile. Keď Cirkev prostredníctvom svojho najvyššieho Učiteľského úradu niečo „predkladá veriť ako zjavené Bohom“ a ako Kristovo učenie, také „definície treba prijať s poslušnosťou viery“. Táto neomylnosť má taký rozsah, aký je rozsah pokladu Božieho zjavenia.

Pre zväčšenie klikni na obrázok pápeža Františka

Pápežská NEOMYLNOSŤ (v záležitostiach viery a mravov)
Za pápeža Gregora VII. (+1085), bol vydaný "pápežský diktát" (Dictatus papae).

Hlavné zásady tohto diktátu sú tieto:
Dictatus papae

1 Quod Romana ecclesia a solo Domino sit fundata.
2 Quod solus Romanus pontifex iure dicatur universalis.
3 Quod ille solus possit deponere episcopos vel reconciliare.
4 Quod legatus eius omnibus episcopis presit in concilio etiam inferioris gradus et adversus eos sententiam depositionis possit dare.
5 Quod absentes papa possit deponere.
6 Quod cum excommunicatis ab illo inter caetera nec in eadem domo debemus manere.
7 Quod illi soli licet pro temporis necessitate novas leges condere, novas plebes congregare, de canonica abbatiam facere et econtra, divitem episcopatum dividere et inopes unire.
8 Quod solus possit uti imperialibus insigniis.
9 Quod solius papae pedes omnes principes deosculentur.
10 Quod illius solius nomen in ecclesiis recitetur.
11 Quod hoc unicum est nomen in mundo.
12 Quod illi liceat imperatores deponere.
13 Quod illi liceat de sede ad sedem necessitate cogente episcopos transmutare.
14 Quod de omni ecclesia quocunque voluerit clericum valeat ordinare.
15 Quod ab illo ordinatus alii ecclesiae preesse potest, sed non militare; et quod ab aliquo episcopo non debet superiorem gradum accipere.
16 Quod nulla synodus absque precepto eius debet generalis vocari.
17 Quod nullum capitulum nullusque liber canonicus habeatur absque illius auctoritate.
18 Quod sententia illius a nullo debeat retractari et ipse omnium solus retractare possit.
19 Quod a nemine ipse iudicari debeat.
20 Quod nullus audeat condemnare apostolicam sedem apellantem.
21 Quod maiores cause cuiuscunque ecclesiae ad eam referri debeant.
22 Quod Romana ecclesia nunquam erravit nec imperpetuum scriptura testante errabit.
23 Quod Romanus pontifex, si canonice fuerit ordinatus, meritis beati Petri indubitanter efficitur sanctus testante sancto Ennodio. Papiensi episcopo ei multis sanctis patribus faventibus, sicut in decretis beati Symachi pape continetur.
24 Quod illius precepto et licentia subiectis liceat accusare.
25 Quod absque synodali conventu possit episcopos deponere et reconciliare.
26 Quod catholicus non habeatur, qui non concordat Romanae ecclesiae.
27 Quod a fidelitate iniquorum subiectos potest absolvere.

1 Rímska cirkev je založená samotným Pánom.
2 Rímsky biskup ako jediný môže byť po práve nazývaný všeobecným.
3 Iba on môže ustanovovať a zosadzovať biskupov.
4 Jeho legát, aj keď nižšiej dôstojnosti, nech je predstavený nado všetkých biskupov na koncile, a je mu dovolené prednášať proti nim klauzulu o zosadenie.
5 Môže zosadzovať neprítomných. (Pozn.: pravdepodobne sa tým myslí zosadiť z úradu tých biskupov, ktorí nie sú dlhodobo prítomní vo svojich diecézach)
6 Nie je dovolené, okrem iného, zdržiavať sa v spoločnom dome s tým, koho on vylúči z Cirkvi Svätej.
7 Iba jemu patrí právo, podľa potreby doby, tvoriť nové zákony, ustanovovať nové obce, činiť z kanónií opátstva a obrátene deliť bohaté biskupstva a chudobné zlučovať.
8 Iba on môže disponovať cisárskymi odznakmi.
9 Iba jemu musia všetky svetská kniežatá bozkávať nohy.
10 Iba jeho meno nech je pripomínané v cirkvi. (Pozn.: t.j. v kostole pri omši)
11 Lebo toto meno je jedinečné v celom svete.
12 Nech mu je dovolené zosadzovať cisára.
13 Je mu dovolené premiestňovať biskupov na rôzne miesta podľa potreby.
14 Iba on má moc svätiť a ustanovovať klerikov do ktoréhokoľvek kostola sa mu zapáči.
15 Môže zakázať konania služieb ustanovených kňazmi pre svoje ordináre a prijímať vyššie svätenia od iných biskupov.
16 Žiadna synóda sa nemôže nazývať všeobecnou bez jeho súhlasu.
17 Cirkevné právo nemôže byť menené a dopĺňané bez jeho súhlasu.
18 Výrok ním ustanovený nemôže byť nikým odvolaný; iba on sám môže tento výrok odvolať.
19 On sám nemôže byť nikým súdený.
20 Nemôže byť súdený ten, kto sa odvolá k Svätej stolici.
21 Iba Svätá Stolica môže súdiť "maiores causae". (Pozn.: tj súdiť prehrešky proti kánonickému právu)
22 Rímska cirkev sa nikdy nemýlila a podľa dôkazov Písma sa nepomýli.
23 Nech je rímsky pápež, ak bol kánonicky zvolený, pre zásluhy svätého Petra vyhlásený za posvätnú osobu.
24 Iba s jeho súhlasom je poddaným dovolené vznášať obžaloby.
25 Iba on môže ustanovovať a zosadzovať biskupov bez zvolania synody.
26 Ktokoľvek nesúhlasí s rímskou cirkvou, bude vylúčený z obce kresťanov.
27 Nech môže vyväzovať sluhov zo sľubu vernosti voči hriešnikom.

Posolstvá Panny Márie – prostredníctvom kňaza Don Stefano Gobbi / MKH – Mariánske kňazské hnutie (od 7. 7. 1973 do 31. 12. 1997)
Po smrti o.Gobbiho sa vyjadril pápež Benedikt XVI. takto:
“On išiel rovno do neba.” http://www.mkh.sk/gobbi.htm

7. augusta 1976
Prvá sobota v mesiaci

"Dnes sa dostáva zo všetkých strán sveta od kňazov mne zasvätených, od vás, synov mojej zvláštnej materskej lásky, hold môjmu Srdcu milý.
...
Dnes tak zraňuje a zarmucuje moje Srdce, Srdce Matky Cirkvi, tiež pohoršenie biskupov, ktorí nepočúvajú zástupca môjho Syna a strhávajú veľký počet mojich úbohých detí na cestu bludu.
Preto vy musíte dnes svojím slovom dôrazne hlásať všetkým, že Ježiš ustanovil len Petra ako základ svojej Cirkvi a neomylného strážcu pravdy.
Kto dnes nie je s pápežom, nebude už môcť zostať v pravde.
Zvody zlého ducha sa stali tak zákernými a nebezpečnými, že môžu oklamať každého.
Môžu padnúť aj dobrí.
Môžu padnúť i učitelia a vedci.
Môžu padnúť i kňazi a tiež biskupi.
Nikdy nepadnú tí, ktorí sú stále s pápežom. "
***
28. januára 1979
"Premilí synovia, uchýľte sa do môjho Nepoškvrneného Srdca!
Kristovmu slávnemu kráľovstvu bude predchádzať veľké utrpenie, ktoré bude slúžiť na očistu Cirkvi a sveta ak ich úplnej obnove.
Ježiš už začal svoje milosrdné dielo obnovy s Cirkvou, svojou snúbenicou.
Rôzne znamenia vám ukazujú, že pre Cirkev prišiel čas očisty: prvý z nich je zmätok, ktorý v nej vládne. Toto je skutočne čas najväčšieho zmätku.
Zmätok sa rozšíril vnútri cirkvi, kde sa prevracia všetko v odbore dogmatiky, liturgie a disciplíny.
Sú tu pravdy zjavené mojím Synom, ktoré cirkev raz navždy definovala svojou božskou a neomylnou autoritou.
Tieto pravdy sú nezmeniteľné, ako je nezmeniteľná Božia pravda sama. Mnohé z nich tvoria časť skutočných a vlastných tajomstiev, pretože ich ľudský rozum nechápe a nikdy pochopiť ani nemôže.
Človek ich musí prijať s pokorou, úkonom obyčajnej viery a pevnej dôvery v Boha, ktorý ich zjavil a predkladá ich ľuďom všetkých čias prostredníctvom učiteľského úradu Cirkvi. "
***
13. mája 1984
Výročný deň prvého zjavenia vo Fatime

"Toto je môj čas. Zatiaľ čo dnes spomínate na moje prvé zjavenie vo Fatime roku 1917, prežívate udalosti, ktoré som vám už vtedy predpovedala.
...
Som Matkou viery, som Panna verná a vy dnes môžete odo mňa žiadať pomoc, aby ste zostali verní v pravej viere. Preto vás vyzývam, aby ste počúvali pápeža a nasledovali ho; má od Ježiša prísľub neomylnosti. A recitujte často "Verím" ako opätované vyznanie svojej viery. "
***
Quebec (Kanada), 7. októbra 1990
Sviatok Panny Márie Ružencovej

"V tento deň, v ktorom sa slávi dátum jedného môjho víťazstva, dosiahnutého mocnou zbraňou svätého ruženca, prechádzaš provincie Kanady, krajiny mnou tak milovanej a mojím protivníkom tak ohrozovanej a zraňovanej, aby si zhromaždil kňazov a veriacich mne zasvätených vo večeradlách modlitby a bratstva.
...
Oplzlosť a nemravnosť zaplavuje všetko, najmä prostredníctvom tlače a televízie, a tak sú kazené duše detí a prostých ľudí.
- Tiež tunajšia cirkev je obzvlášť ohrozovaná šírením bludov, ktoré vedú ku strate pravej viery.
Pastieri sú zodpovední za túto trúchlivú situáciu, pretože mnohí z nich nehája s odvahou pravdu, často mlčia a tolerujú neprístojnosti všetkého druhu, a tak je stále viac ohrozovaná integrita katolíckej viery.
Je nutné, aby sa biskupi a kňazi vrátili k väčšej jednote s pápežom, ktorého postavil Kristus za základ Cirkvi a neomylného strážcu jej pravdy.
Mojej veľkej bolesti sa však dostáva útechy od stále rastúceho počtu mojich synov, ktorí prijímajú moju materskú výzvu k obráteniu, k zasväteniu môjmu Nepoškvrnenému Srdcu, aby šírili všade večeradlá a modlitby so mnou prostredníctvom modlitby svätého ruženca. "
***
Bogota (Kolumbia), 22. februára 1994
Sviatok Katedry sv. Petra, duchovné cvičenia vo forme večeradla s kňazmi MKH Latinskej Ameriky
"Milovaní synovia, kňazi zasvätení môjmu Nepoškvrnenému Srdcu, som veľmi spokojná, keď vás vidím tu pohromade, v stálom večeradle modlitby a bratstva. Som prítomná uprostred vás.
...
Nevzrušujte sa, keď vidíte, ako sa dnes bludy verejne učia, rozširujú a nasledujú.
Nikdy nestrácajte odvahu.

Buďte vernými služobníkmi Kristovho evanjelia a hlásajte všetky pravdy katolíckej viery, a tak budete zažatým svetlom na svietniku, ohnivými fakľami umiestnenými na horách pre osvetlenie tejto doby veľkého temna.
Na skale apoštolskej viery nech je založené vaše svedectvo jednoty a cirkevných spoločenstiev.
Peter mal od Ježiša za úlohu byť základom Cirkvi a utvrdzoval celú Cirkev v pravde evanjelia. Pápež nasleduje Petra v tomto jeho úrade: byť základom jednoty Cirkvi a neomylným strážcom jej pravdy. Buďte dnes svedkami lásky a jednoty s pápežom.
Veďte zverené stádo k tejto jednote, aby čoskoro vznikol jeden ovčín s jediným pastierom.
Milujte, podporujte svojich biskupov a pomáhajte im v ich ťažkej a namáhavej službe. "
***

Perpignan (Francúzsko), 13. mája 1995
Výročia 1. zjavenia vo Fatime

"Pripomeňte si dnes prvé zjavenie v Cova da Iria vo Fatime, prvým z početných večeradiel môjho Hnutia, ktoré môj malý syn ešte povedie po celom Francúzsku, ktorú môj protivník veľmi ohrozuje a ovláda, ale vaša nebeská Mamička ju bráni a chráni.
A práve tu viac ako inde sa stáva aktuálnym a naliehavým posolstvo, ktoré som vám dala vo Fatime r .1917.
Pozorujte milosrdnými očami svojej nebeskej Mamičky trpiacich a rozdelenú Cirkev, ohrozenú stratou viery a veľkým odpadom.
Vidíte, ako sú pastieri bití, ako sa stávajú vlažnými a nevernými, a tak sa stádo stále viac rozprcháva po cestách zla a hriechu a hrozí mu nebezpečenstvo večnej záhuby. Majte súcit s hlbokou bolesťou môjho Nepoškvrneného Srdca pri pohľade na nesvornosť, ktorá hlboko prenikla do samého srdca Cirkvi vinou neposlušnosti a odporu (mnohých) biskupov a kňazov voči pápežovi, ktorý bol Ježišom ustanovený za základ Cirkvi a za neomylného strážcu jej pravdy. "

I.Vatikánsky Koncil / „Pastor aeternus“ (pápežská konštitúcia o pápežskej neomylnosti) schválený pápežom: Piom IX.
Hlava čtvrtá.
O neomylném učitelství Římského Velekněze

„Nuže My, věrně se držíce tradice od počátku víry křesťanské přejaté, k slávě Boha Spasitele našeho, k vyvýšení náboženství katolického a k spáse národů křesťanských, za souhlasu posvátného Sněmu učíme a jakožto dogma Bohem zjevené vyhlašujeme:
Velekněz Římský, když mluví se stolce, to jest když vykonávaje úřad Pastýře a Učitele všech křesťanů ze své nejvyšší autority apoštolské prohlašuje učení o víře nebo mravech, jehož veškera Církev povinna jest se držeti, přispěním Božím, jemu v blaženém Petru slíbeným, požívá té neomylnosti, jíž božský Vykupitel Církev svou při prohlašování nauky o víře nebo mravech obdařenu míti chtěl; proto takováto prohlášení Římského Velekněze jsou sama sebou, bez ohledu na souhlas Církve, neopravitelna.
Kdo by pak tomuto Našemu prohlášení opovážil se, což Bůh odvrátiž, odporovati; proklet buď.
Dáno v Římě, ve veřejném slavnostním sezení v basilice vatikánské, roku Vtělení Páně tisícího osmistého sedmdesátého, dne osmnáctého července, pontifikátu Našeho roku dvacátého pátého.
Když Konstituce byla z kazatelny přečtena a všichni Otcové odhlasovali, Nejvyšší Velekněz vstav, potvrdil slavně dekrety a kanony, v Konstituci této obsažené, těmito slovy:
“Rozhodnutí a kanony, které v Konstituci právě přečtené jsou obsaženy, zlíbily se všem Otcům, až na dva, i My tedy s úchvalou posvátného Sněmu je tak, jak čteny byly, prohlašujeme a Apoštolskou autoritou stvrzujeme.”

II.Vatikánsky Koncil / dokument Lumen Gentium (LG) schválený pápežom Pavlom VI.

ako aj jeho nástupcami:

Ján Pavol I., bl. Ján Pavol II.,

Benedikt XVI.

Učiteľský úrad biskupov

25. „…Keď biskupi učia v spoločenstve s rímskym veľkňazom, nech im všetci prejavujú úctu ako svedkom Božej a katolíckej pravdy. Veriaci majú prijímať rozhodnutie svojho biskupa vynesené v Kristovom mene vo veciach viery a mravov a pridŕžať sa ho s nábožnou ochotou. Nábožnú ochotu vôle a rozumu treba však osobitným spôsobom prejavovať voči autentickému učiteľskému úradu rímskeho veľkňaza, aj keď nehovorí slávnostne (ex cathedra); a to tak, že sa jeho najvyšší učiteľský úrad s úctou uznáva a jeho výroky sa úprimne prijímajú, podľa jeho vôle a úmyslov, ktoré prejavil a ktoré vyplývajú najmä z povahy dokumentov, z častého predkladania toho istého učenia, ako aj zo spôsobu vyjadrovania.
Hoci jednotliví biskupi nemajú výsadu neomylnosti a sú rozptýlení po celom svete, ak sú spojení zväzkom spoločenstva medzi sebou a s Petrovým nástupcom –, ak sa pri podávaní svojho autentického výkladu zhodujú vo veciach viery a mravov na nejakom výroku ako definitívne záväznom, neomylne predkladajú Kristovo učenie.76 A to je ešte zjavnejšie, keď zhromaždení na všeobecnom cirkevnom sneme, sú pre celú Cirkev učiteľmi a rozhodujú vo veciach viery a mravov, a preto ich definície treba prijať s poslušnosťou viery.77
Táto neomylnosť pri definovaní učenia vo veciach viery alebo mravov, ktorou božský Spasiteľ obdaril svoju Cirkev, má taký rozsah, aký je rozsah pokladu Božieho zjavenia, ktorý treba svedomite opatrovať a verne vykladať. Túto neomylnosť má na základe svojho úradu rímsky veľkňaz, hlava kolégia biskupov, keď ako najvyšší pastier a učiteľ všetkých veriacich v Krista, posilňujúci svojich bratov vo viere (porov. Lk 22, 32), s definitívnou platnosťou vyhlasuje učenie týkajúce sa viery alebo mravov.78 Preto sa jeho definície právom označujú za nepozmeniteľné samy osebe, a nie vďaka súhlasu Cirkvi, keďže pápež ich vynáša pod vedením Ducha Svätého, ktorý mu bol prisľúbený v osobe svätého Petra, a tak nepotrebujú potvrdenie od nikoho iného ani nepripúšťajú odvolanie na inú inštanciu. Lebo vtedy rímsky veľkňaz nevynáša výrok ako súkromná osoba, ale vykladá alebo bráni katolícke učenie ako najvyšší učiteľ všeobecnej Cirkvi,osobitne vyznačený charizmou neomylnosti samej Cirkvi.“

Kódex kanonického práva (schválený pápežmi:
bl.Ján Pavol II. a Benedikt XVI.)

Kán. 749 – § 1. Najvyšší veľkňaz je na základe svojho úradu neomylný v magistériu, keď ako najvyšší pastier a učiteľ všetkých veriacich, ktorý má za úlohu posilňovať svojich bratov vo viere, definitívnym úkonom vyhlasuje náuku o viere alebo mravoch za záväznú.
§ 2. Neomylnosť v magistériu má aj kolégium biskupov, keď magistérium vykonávajú biskupi zhromaždení na ekumenickom koncile, ktorí ako doktori a sudcovia viery a mravov vyhlasujú pre celú Cirkev náuku o viere alebo mravoch za takú, ktorej sa treba definitívne držať; alebo keď rozídení po svete, zachovávajúc spojenie spoločenstva medzi sebou a s nástupcom Petra, spolu s tým istým Rímskym veľkňazom hodnoverne učiac veci viery alebo mravov, zhodnú sa na jednej mienke, ktorej sa treba ako definitívnej držať.
§ 3. Nijaká náuka sa nechápe ako neomylne definovaná, ak to nie je zjavne zaistené
Kán. 750 – Božskou a katolíckou vierou treba veriť všetko to, čo obsahuje napísané alebo tradované Božie slovo čiže jeden poklad viery zverený Cirkvi, a súčasne sa predkladá ako Bohom zjavené buď slávnostným magistériom Cirkvi, alebo jej riadnym a univerzálnym magistériom, čo sa totiž prejavuje spoločným zomknutím sa veriacich pod vedením posvätného magistéria; všetci sú teda zaviazaní vyhýbať sa akýmkoľvek náukám, ktoré sú s nimi v rozpore.
Kán. 752 – Aj keď nie súhlas viery, predsa však nábožnú poslušnosť rozumu a vôle treba prejaviť náuke, ktorú buď Najvyšší veľkňaz, alebo kolégium biskupov hlása o viere alebo mravoch, keď vykonávajú hodnoverné magistérium, hoci túto náuku nezamýšľajú vyhlasiť definitívnym úkonom; veriaci sa teda majú starostlivo vyhýbať tomu, čo sa s ňou nezhoduje.
Kán. 754 – Všetci veriaci sú povinní zachovávať konštitúcie a dekréty, ktoré s cieľom predkladať náuku a odsudzovať mylné názory vydáva zákonná cirkevná vrchnosť, zo zvláštneho dôvodu však tie, ktoré vydáva Rímsky veľkňaz alebo kolégium biskupov.

ENCYKLIKY (pápežské dokumenty)

Vízia Ida Peerdeman s Pannou Máriou (15.8.1950 / Matka všetkých národov / Amsterdam)
„Ideme ďalej!“ – hovorí Pani (Panna Mária)
I.P.: „Teraz vidím horné Taliansko a musím ho objať. Potom vidím južné Taliansko a palcom si pridržujem pätu Talianska a pritom kladiem ostatné štyri prsty na južnú časť Talianska. Musím to urobiť. Počujem Pani:
„Nie, tam to naisto nie je v poriadku. Kde sú Encykliky ?
I.P: „Musím prekrížiť zdvihnuté ruky. Stále vidím prázdne ruky. Vidím Dóm Svätého Petra. Počujem Pani hovoriť:
„Poznáš vôbec svoju moc ?
Poznáš vôbec svoje učenie ?
Teraz píše slovo „Encykliky“ a hovorí:
„To je dobré. Uveď ich do praxe, rozšír to do všetkých strán, naľavo, napravo, dohora i dolu. Vieš predsa…“

DEKRÉTY (pápežské dokumenty)
25.1.1951
„Pozeraj sa,“ – povedala Pani.
„Zo začiatku pristupovalo k svätému prijímaniu len málo ľudí.“
I.P: „Potom som počula hlas, ktorý prichádzal z vonku a vyhlasoval nový dekrét. Potom som uvidela, ako ľudia prúdia k sv. prijímaniu.“
„Tak sa to musí stať a tak sa to stane.“, povedala Pani. „Vidíš ten rozdiel?“
“Najpevnejším základom nášho ospravedlnenia a počiatkom všetkej svätosti u ľudí je viera v tie pravdy, ktoré Boh zjavil vo svojej svätej Cirkvi.
Pán, ako najzručnejší Staviteľ, postavil svoju Cirkev na skale, aby búrky a prívaly, ktoré na ňu prídu počas jej pozemského trvania, zistili, že je absolútne nepohnuteľná (Lk 6,48).
Takto múdro zaistená pevnými základmi, svojimi článkami viery, Cirkev Evanjelia je nepremožiteľne založená ako jedine pravá,
Rímsko-katolícka Cirkev.
Jedine v nej nájdeme jednotu viery, nádeje a lásky ; jedine táto Cirkev nie je rozštiepená rôznosťou mienok a nezrovnalostí, aká panuje v synagóge satana. Sekty a kacírstva sú plné tmy a bludov a vedú boj nielen medzi sebou a proti správnym dôvodom, ale každý bojuje aj sám so sebou, lebo v tej istej dobe, alebo v rôznych dobách pridržiava sa nezrovnávajúcich a bludných náuk. Proti všetkým takým bude naša viera vždy víťaziť a brány pekelné ju nepremôžu (Mt 16,18), ani v najmenšom bode, napriek tomu, že podľa proroctva Pána života ju ustavične mlátia a presievajú ako obilie, ako sa to stalo Jeho nástupcovi, svätému Petrovi.”
Vízie a proroctvá viz. ct.sr.Márie z Agredy (Španielsko) diktované P.Ježišom Kristom a Pannou Máriou.
- z knihy: “Tajomné (Mystické) mesto Božie” / III.zv./ I. kn. / 9.kap./ č.96)
Imprimatur: cirkev.schválenie pápež: Innocent XI.

 

Ako je to s neomylnosťou pápežov

„Malý teologický lexikon“ o tom hovorí:
„I. vatikánsky ekumenický koncil (1870) vyhlásil dogmu: ,Rímsky biskup vtedy, keď hovorí ex cathedra ... mocou božskej pomoci ... je neomylný a preto takéto rozhodnutia rímskeho biskupa sú samé sebou a nie zo schválenia Cirkvi neopraviteľné.' To znamená, že ak pápež dajaké učenie viery a mravov vyhlásil
ex cathedra, nikto to už nemôže opraviť, pozmeniť. Učenie pápeža ex cathedra má isté podmienky:
1. Pápež je neomylný len v učení viery a mravov.
2. Vtedy je neomylný, keď učí ako najvyšší učiteľ a pastier Cirkvi všeobecnej (keď chce použiť túto svoju najvyššiu moc v učení).
3. Je potrebné, aby ako najvyšší učiteľ Cirkvi chcel zaviazať celú všeobecnú Cirkev (nie napr. len svoju rímsku diecézu).
4. Pápež musí chcieť vyhlásiť učenie viery a mravov s konečnou platnosťou (definovať). Ako vidíme, nesprávne si vysvetľujú pápežskú neomylnosť tí, čo si myslia, alebo hovoria, že pápež sa v ničom a nikdy nemôže mýliť, alebo dokonca ani zhrešiť. To Cirkev nikde neučí.“
Malý teologický lexikon, Spolok svätého Vojtecha Trnava v Cirkevnom nakladateľstve Bratislava pre potreby ZKD „Pacem in terris“ SSR, Bratislava 1977, s. 96–97.

Pápežova charizma neomylnosti je prísne obmedzená. I. vatikánsky koncil (1869 – 1870) učí a II. vatikánsky koncil (1962 – 1965) potvrdzuje, že pápež učí neomylne, keď „s definitívnou platnosťou vyhlasuje náuku týkajúcu sa viery alebo mravov“. Tak hovorí II. vatikánsky koncil vo vieroučnej konštitúcii Lumen gentium. Obmedzenie je teda iba na veci viery a mravov. Netýka sa cirkevných zvykov, športu, literatúry ani väčšiny vecí bežného života. Neomylnosť sa okrem toho uplatňuje iba vtedy, keď pápež „s definitívnou platnosťou vyhlasuje“, čo je formálne verejné vyhlásenie; poznámka pri obede, alebo chyba z nepozornosti v jeho knihe, sa teda neráta. Doteraz tento postoj, v novodobých dejinách, využil pápež iba raz a to Pius XII., keď r. 1950 definoval dogmu o Nanebovzatí Panny Márie.

Neomylnosť však nie je obmedzená iba na pápeža alebo jeho dekréty. Aj biskupi, keď sú zhromaždení na všeobecnom cirkevnom sneme a zjednotení s pápežom, vo veciach viery a mravov, majú túto kompetenciu. Doteraz takýchto snemov bolo dvadsať jeden a na každom boli vydané vieroučné a morálne konštitúcie. Toto učenie sa vzťahuje na všetky tieto koncily, čiže stretnutia všetkých biskupov na čele s pápežom, lebo ono nebolo na vatikánskych snemoch uzákonené v zmysle našich zákonov, ktoré platia až po schválení, ale slávnostne potvrdené ako stále učenie cirkvi, vychádzajúce z jej tradície. Na mnohých snemoch boli vydané aj disciplinárne dekréty, ale tieto nie sú neomylné, lebo sa netýkajú viery a mravov.

Toto učenie je nepochopiteľné pre neveriaceho človeka a často aj pre veriaceho. K omylu dochádza najmä vtedy, keď sa pod neomylnosťou myslí, že všetko čo povie pápež je pravda. Takýto výklad si Katolícka cirkev nikdy neprisvojovala a rozhodne ho odmieta. Toto učenie bolo Katolíckou cirkvou prijaté na základe evanjelia a Ježišových slov v ňom. Ide o tieto Ježišove výroky apoštolom: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 19 – 20; Mk 16, 15) Toto Ježiš povedal všetkým apoštolom po svojom zmŕtvychvstaní, odovzdal im tak svoju učiteľskú, kňazskú a pastiersku právomoc s prisľúbením svojej prítomnosti, pri jej uplatňovaní. Ježiš postavil na čelo apoštolov Petra: „Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarej Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov. Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? Oni vraveli: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. A za koho ma pokladáte vy? Opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: Ty si Mesiáš, Syn živého Boha. Ježiš mu povedal: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavili telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovsvtva, čo zviažeš na zemi, bude zviazané aj v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané aj v nebi.“ (Mt 16, 13 – 19) Ide o potvrdenie prvenstva, ktoré Ježiš udelil apoštolovi Petrovi. Toto sa odrazilo potom v definícii učenia I. vatikánskeho koncilu.

Úlohou tohto učenia teda nie je to, aby bol pápež autokratický vládca, ktorý udeľuje rozkazy, ale ide o úlohu uzmierovaciu a vyjasňujúcu najzložitejšie teologické otázky, ktoré môžu mnohých uvádzať do omylu. Pápež v odôvodnených prípadoch môže použiť svoju právomoc na rozriešenie takýchto sporov a definovanie správneho učenia. Ako vidíme pápeži túto právomoc používajú veľmi skromne a iba v najzávažnejších prípadoch. Keďže napriek tomu je toto učenie terčom stálych atakov, vyplývajúcich z jeho neporozumenia, pápež Ján Pavol II., ktorý túto právomoc ani raz nevyužil, vo svojej ekumenickej encyklike Ut unum sint z 25. mája 1995, ponúkol oddeleným kresťanom diskusiu o spôsobe uplatňovania pápežského primátu pre dobro všetkých kresťanov. Na patričnej odbornej úrovni teda možno debatovať aj o tejto závažnej veci, aby sa niekedy v budúcnosti dosiahla úplná jednota všetkých kresťanov.

Citát z kréda "Pravého spektra":
"Napriek tomu, že socializmus a komunizmus skrachovali, pretože ich prevalcovala realita, ich mäkšie deriváty žijú ďalej: politická korektnosť, pozitívna diskriminácia, ľavicový liberalizmus, feminizmus, environmentalizmus, korporativizmus, antiamerikanizmus, antisemitizmus, neznášanlivý sekularizmus, pacifizmus, humanrightizmus, ekonomický antiglobalizmus, europeizmus a iné cvokizmy.
Kým komunizmus chcel zničiť rodinu, náboženstvo a súkromné vlastníctvo priamo a rýchlo, vyššie uvedené -izmy to robia pomaly a subtílne. Nenápadne, ako potkany, ohlodávajú piliere západnej civilizácie, aby napokon privodili jej pád."

Ekonomické nástroje na odradenie od viery

► Bránenie prístupu ku vzdelaniu veriacim.
► Vyvolávanie komplexu menejcennosti ako nástroj.
► Podporovanie fanatických protikresťanských skupín ako nástroj.
► Útok na piliere kresťanskej morálky ako nástroj boja proti kresťanstvu.
► Spochybňovanie jedinečnosti každej ľudskej bytosti hodnej ochrany od počatia
► Znižovanie významu tradičnej rodiny a manželstva.
Podpora eutanázii ako možnosti zbavenia sa nežiaducich osôb.
► Znevažovanie kresťanských osobností.
Popieranie práva rodičov na výber svetonázoru pre svoje deti.
► Popieranie práva na výhradu vo svedomí.
► Popieranie práva na oddych v nedeľu.
► Popieranie práva na slobodné vyznávanie náboženstva.
► Popieranie práva spovedného tajomstva.
► Spochybňovanie biblických textov.
Rehabilitácia Judáša

Zoznam desiatich pápežov podľa najdlhšieho pontifikátu

Meno pápeža Začiatok pontifikátu Koniec pontifikátu    Celkovo
Pius IX          16. júna 1846 -7. februára 1878            31 rokov, 7 mesiacov a 22 dní
Ján Pavol II 16. októbra 1978 -2. apríl 2005             26 rokov, 5 mesiacov a 16 dní
Lev XIII        20. február 1878 -20. júl 1903               25 rokov a 5 mesiacov
Pius VI               15. február 1775 -29. august 1799                      24 rokov, 6 mesiacov a 14 dní
Adrian I.            1.februára 772-25.decembra 795                       23 rokov, 10 mesiacov a 24 dní
Pius VII             14. marca 1800 -20. august 1823                       23 rokov, 5 mesiacov a 6 dní
Alexander III   Septembra 7, 1159 -August 30, 1181                 21 rokov, 11 mesiacov a 23 dní
Silvester I.        31 január 314 -31.decembra 335                        21 rokov a 11 mesiacov
Lev I.                  29. septembra 440 -10. novembra 461            21 rokov, 1 mesiac a 12 dní
Urban VIII       August 6, 1623 -29. júla 1644                              20 rokov, 11 mesiacov a 23 dní

 

 


Rímsky pápež
V cirkevnom práve má najvyššiu riadiacu právomoc v Katolíckej cirkvi a od roku 1870 (Prvý vatikánsky koncil) je aj nositeľom najvyššej súdnej a učiteľskej právomoci (pápežská neomylnosť) vo veciach viery a mravov, ak niečo vyhlási slávnostne (ex catedra).
Z hľadiska medzinárodného práva je suverénom s vlastným právom a všetkými príslušnými právomocami (Svätá Stolica).
Z hľadiska katolíckej viery je rímskym biskupom s biskupskou právomocou v celej rímskokatolíckej cirkvi, nositeľom najvyššej apoštolskej funkcie v ekuméne (pápežský primát). Jeho (exegeticky sporný) nárok na túto najvyššiu funkciu vyplýva z explicitného odvolania sa na Evanjelium podľa Matúša 16, 17 – 19 a na chápanie rímskeho pápeža ako priameho a neprerušeného nástupcu apoštola Petra.

Kompletný zoznam rímskych pápežov - 266
Kompletný zoznam rímskych pápežov
33/42 – 67 sv. Peter (Petrus)
67 – 76/8 sv. Linus
76/8 – 88/91 sv. Kletus (Anaklét)
88/91 – 97/100 sv. Kliment I. (Klement I./Klemens Rímsky)
97/100 – 105/9 sv. Evarist
106/9 – 115/9 sv. Alexander I.
115/9 – 125/7 sv. Sixtus I. (Xystus)
125/7 – 136/9 sv. Telesfor
136/9 – 140/2 sv. Hyginus
140/2 – 155/7 sv. Pius I.
155/7 – 166/8 sv. Anicet (Aniketos)
166/8 – 174/7 sv. Soter
175/7 – 189/92 sv. Eleutér (Eleutherius)
189/92 – 199/202 sv. Viktor I.
199/202 – 217/8 sv. Zeferinus (Zefyrin)
217/8 – 222 sv. Kalixt I. (Calixotus),
217/8 – 235 sv. Hippolytos (protipápež)
222 – 230 sv. Urban I.
230 – 235 sv. Poncián
235 – 236 sv. Anter (Anteros)
236 – 250 sv. Fabián
251 – 253 sv. Kornel (Kornelius),
251-? Novacián (Novatianus) (protipápež)
253/254 sv. Lucius I.
254 – 257 sv. Štefan I.
257 – 258 sv. Sixtus II.
259 – 268/9 sv. Dionýz
269 – 274 sv. Félix I.
275 – 283 sv. Eutychián (Eutychius)
283 – 296 sv. Kajus (Caius Dalmata)
296 – 304 sv. Marcelín (Marcellinus)
308 – 309/1 sv. Marcel I. (Marcelus)
309/10 – 311 sv. Euzébius (Eusebius)
311 – 313/4 sv. Melchiades (Miltiades)
314 – 335 sv. Silvester I.
336 sv. Markus (Marek)
337 – 352 sv. Július I.
352 – 366 sv. Libérius,
355 – 358/65 Félix II. (protipápež)
366 – 384 sv. Damazus I.,
366 – 367 Ursinus (protipápež)
384 – 399 sv. Siricius
399 – 401 sv. Anastazius I.
401/2 – 417 sv. Inocent I. (Innocentius)
417 – 418 sv. Zosimus
418 – 422 sv. Bonifác I. (Bonifacius),
418 – 419 Eulalius (protipápež)
422 – 432 sv. Celestín I. (Celestinus)
432 – 440 sv. Sixtus III.
440 – 461 sv. Lev I. Veľký (Leo I.)
461 – 468 sv. Hilarius
468 – 483 sv. Simplicius
483 – 492 sv. Félix III.
492 – 496 sv. Geláz I. (Gelasius)
496 – 498 sv. Anastázius II.
498 – 514 sv. Symachus,
498 – 501 Vavrinec (Laurentius) (protipápež)
514 – 523 sv. Hormizdas
523 – 525 sv. Ján I.
526 – 530 sv. Félix IV.
530 – 532 Bonifác II.,
530 Dioscorus (protipápež)
533 – 535 Ján II.
535 – 536 sv. Agapet I. (Agapitus)
536 – 537 sv. Silverius
537 – 555 Vigilius
556 – 561 Pelagius I.
561 – 574 Ján III.
575 – 579 Benedikt I.
579 – 590 Pelagius II.
590 – 604 sv. Gregor I. Veľký
604 – 606 Sabinián
607 - Bonifác III.
608 – 615 sv. Bonifác IV.
615 – 618 sv. Deusdedit (Adeodat I.)
619 – 625 Bonifác V.
625 – 638 Honorius I.
640 - Severín (pápež)
640 – 642 Ján IV.
642 – 649 Teodor I.
649 – 653 sv. Martin I.
654 – 657 sv. Eugen I. (Eugenius)
657 – 672 sv. Vitalian
672 – 676 Adeodat II.
676 – 678 Donus
678 – 681 sv. Agato
682 – 684 sv. Lev II. (Leo)
684 – 685 sv. Benedikt II.
685 – 686 Ján V.
686 – 687 Konon (Conon),
687 - Teodor (protipápež),
687 - Paschál (Paschalis) (protipápež)
687 – 701 sv. Sergius I.
701 – 705 Ján VI.
705 – 707 Ján VII.
708 - Sisin (Sisinnius)
708 – 715 Konštantín I.
715 – 731 sv. Gregor II.
731 – 741 sv. Gregor III.
741 – 752 sv. Zachariáš
752 - Štefan II. (zomrel krátko po zvolení, nie je zaraďovaný medzi pápežov)
752 – 757 Štefan II.
757 – 767 sv. Pavol I.,
767 - Konštantín II. (protipápež), 768 Filip (protipápež)
768 – 772 Štefan III.
772 – 795 Hadrián I.
795 – 816 sv. Lev III. (Leo)
816 – 817 Štefan IV.
817 – 824 sv. Paschal I. (Paschalis)
824 – 827 Eugen II. (Eugenius)
827 - Valentín
827 – 844 Gregor IV.,
844 - Ján (protipápež)
844 – 847 Sergius II.
847 – 855 sv. Lev IV. (Leo),
855 - Anastázius (protipápež)
855 – 858 Benedikt III.
858 – 867 sv. Mikuláš I. Veľký
867 – 872 Hadrián II.
872 – 882 Ján VIII.
882 – 884 Marinus I. (nesprávne označovaný ako Martin II.)
884 – 885 sv. Hadrián III.
885 – 891 Štefan V.
891 – 896 Formozus
896 - Bonifác VI.
896 – 897 Štefan VI.
897 - Roman
897 – 898 Teodor II.
898 – 900 Ján IX.
900 – 903 Benedikt IV.
903 - Lev V. (Leo),
903 – 904 Christoforus (protipápež)
904 – 911 Sergius III.
911 – 913 Anastazius III.
913 – 914 Lando
914 – 928 Ján X.
928 - Lev VI. (Leo)
929 – 931 Štefan VII.
931 – 935 Ján XI.
936 – 939 Lev VII. (Leo)
939 – 942 Štefan VIII.
942 – 946 Marinus II. (nesprávne označovaný ako Martin III.)
946 – 955 Agapet II. (Agapitus)
955 – 964 Ján XII.
964 - Benedikt V.
964 – 965 Lev VIII. (Leo)
965 – 972 Ján XIII.
972 – 974 Benedikt VI.,
974  - Bonifác VII. (protipápež)
974 – 983 Benedikt VII.
983 – 984 Ján XIV.
985 – 996 Ján XV.
996 – 999 Gregor V.,
997 – 998 Ján XVI. (protipápež)
999 – 1003 Silvester II.
1003 - Ján XVII.
1003 – 1009 Ján XVIII.
1009 – 1012 Sergius IV.
1012 – 1024 Benedikt VIII.
1024 – 1032 Ján XIX.
1032 – 1044 Benedikt IX.
1045  - Silvester III. (považovaný aj za protipápeža)
1045  - Benedikt IX. (2.raz)
1045 – 1046 Gregor VI.
1046 – 1047 Klement II.
1047 – 1048 Benedikt IX. (3. raz)
1048  - Damazus II.
1049 – 1054 Lev IX. (Leo)
1055 – 1057 Viktor II.
1057 – 1058 Štefan IX.,
1058 – 1059 Benedikt X. (protipápež)
1059 – 1061 Mikuláš II.
1061 – 1073 Alexander II.,
1061 – 1072 Honorius II. (protipápež)
1073 – 1085 sv. Gregor VII.,
1080 – 1084 Klement III. (protipápež)
1086 – 1087 bl. Viktor III.
1088 – 1099 bl. Urban II.
1099 – 1118 Paschal II. (Paschalis),
1100 – 1102 Theodorich (protipápež),
1102  - Albert (protipápež),
1105 – 1111 Silvester IV. (protipápež)
1118 – 1119 Gelasius II.,
1118 – 1121 Gregor VIII. (protipápež)
1119 – 1124 bl. Kalixt II.
1124 – 1130 Honorius II.,
1124  - Celestín (II.) (protipápež)
1130 – 1143 Inocent II. (Innocenc),
1130 – 1138 Anaklét (II.) (protipápež),
1138  - Viktor IV. (protipápež)
1143 – 1144 Celestín II.
1144 – 1145 Lucius II.
1145 – 1153 bl. Eugen III.
1153 – 1154 Anastázius IV.
1154 – 1159 Hadrián IV.
1159 – 1181 Alexander III.,
1159 – 1164 Viktor IV. (protipápež),
1164 – 1168 Paschal III. (Paschalis) (protipápež),
1168 – 1178 Kalixt III. (Calixtus) (protipápež),
1171 – 1180 Inocent III. (Innocenc) (protipápež)
1181 – 1185 Lucius III.
1185 – 1187 Urban III.
1187  - Gregor VIII.
1187 – 1191 Klement III.
1191 – 1198 Celestín III.
1198 – 1216 Inocent III. (Innocenc)
1216 – 1227 Honorius III.
1227 – 1241 Gregor IX.
1241  - Celestín IV.
1241 – 1243 – (žiaden pápež)
1243 – 1254 Inocent IV. (Innocenc)
1254 – 1261 Alexander IV.
1261 – 1264 Urban IV.
1265 – 1268 Klement IV.
1271 – 1276 bl. Gregor X.
1276  - bl. Inocent V. (Innocenc)
1276  - Hadrián V.
1276 – 1277 Ján XXI.
1277 – 1280 Mikuláš III.
1281 – 1285 Martin IV.
1285 – 1287 Honorius IV.
1288 – 1292 Mikuláš IV.
1292 – 1294 – (žiaden pápež)
1294 sv. Celestín V.
1294 – 1303 Bonifác VIII.
1303 – 1304 bl. Benedikt XI.
1305 – 1314 Klement V.
Pápeži mali sídlo v Avignone
(1309 – 1377):
1314 – 1316 – (žiaden pápež)
1316 – 1334 Ján XXII.,
1328 – 1330 Mikuláš V. (protipápež v Ríme)
1334 – 1342 Benedikt XII.
1342 – 1352 Klement VI.
1352 – 1362 Inocent VI. (Innocenc)
1362 – 1370 bl. Urban V.
1370 – 1378 Gregor XI. (od roku
1377 v Ríme)
Cirkevná schizma (pápeži v Ríme, protipápeži v Avignone):
1378 – 1389 Urban VI.,
1378 – 1394 Klement VII. (protipápež)
1389 – 1404 Bonifác IX.,
1394 – 1424 Benedikt XIII. (protipápež, 1409 zosadený Alexandrom)
1404 – 1406 Inocent VII. (Innocenc),
1409 – 1410 Alexander V. (protipápež)
1406 – 1415 Gregor XII. (1409 zosadený Alexandrom),
1410 – 1415 Ján XXIII. (protipápež)
1415 – 1417 – (žiaden pápež)
Pápeži natrvalo v Ríme (od roku 1417):
1417 – 1432 Martin V.,
1423 – 1429 Klement VIII. (protipápež),
1425 – 1430 Benedikt XIV (protipápež)
1431 – 1447 Eugen IV. (Eugenius),
1439 – 1449 Félix V. (protipápež)
1447 – 1455 Mikuláš V.
1455 – 1458 Kalixt III. (Calixtus)
1458 – 1464 Pius II.
1464 – 1471 Pavol II.
1471 – 1484 Sixtus IV.
1484 – 1492 Inocent VIII. (Innocenc)
1492 – 1503 Alexander VI.
1503  - Pius III.
1503 – 1513 Július II.
1513 – 1521 Lev X. (Leo)
1522 – 1523 Hadrián VI.
1523 – 1534 Klement VII.
1534 – 1549 Pavol III.
1550 – 1555 Július III.
1555  - Marcel II. (Marcelus)
1555 – 1559 Pavol IV.
1559 – 1565 Pius IV.
1566 – 1572 sv. Pius V.
1572 – 1585 Gregor XIII.
1585 – 1590 Sixtus V.
1590 - Urban VII.
1590 – 1591 Gregor XIV.
1591 -  IX. (Innocenc)
1592 – 1605 Klement VIII.
1605 - Lev XI. (Leo)
1605 – 1621 Pavol V.
1621 – 1623 Gregor XV.
1623 – 1644 Urban VIII.
1644 – 1655 Inocent X. (Innocenc)
1655 – 1667 Alexander VII.
1667 – 1669 Klement IX.
1670 – 1676 Klement X.
1676 – 1689 bl. Inocent XI. (Innocenc)
1689 – 1691 Alexander VIII.
1691 – 1700 Inocent XII. (Innocenc)
1700 – 1721 Klement XI.
1721 – 1724 Inocent XIII. (Innocenc)
1724 – 1730 Benedikt XIII.
1730 – 1740 Klement XII.
1740 – 1758 Benedikt XIV.
1758 – 1769 Klement XIII.
1769 – 1774 Klement XIV.
1775 – 1799 Pius VI.
1800 – 1823 Pius VII.
(1809 – 1814 Napoleon zrušil pápežský štát)
1823 – 1829 Lev XII. (Leo)
1829 – 1830 Pius VIII.
1831 – 1846 Gregor XVI.
1846 – 1878 bl. Pius IX.
1878 – 1903 Lev XIII. (Leo)
1903 – 1914 sv. Pius X.
1914 – 1922 Benedikt XV.
1922 – 1939 Pius XI.
1939 – 1958 ct. Pius XII.
1958 – 1963 sv. Ján XXIII.
1963 – 1978 ct. Pavol VI.
1978  - Ján Pavol I.
1978 – 2005 sv. Ján Pavol II.
2005 – 2013 Benedikt XVI.
2013 – František

Patriarcha

Patriarcha (z lat. patriarcha < gr. πατριάρχης - patriarchés < gr. patér-otec + archein - byť prvý, vládnuť, byť vodca) je v čestný titul niektorých najvyšších hodnostárov v katolíckej cirkvi a najvyššia hodnosť v niektorých nekatolíckych cirkvách. Úrad, hodnosť a územie patriarchu sa nazýva patriarchát.
Patriarcha bol na základe pôvodnej definície (patriarcha je mužský člen rodiny či klanu, ktorý má najvyššiu autoritu) v židovstve, kresťanstve a islame jeden z biblických praotcov (Abrahám, Izák, Jákob). Neskôr sa začal v kresťanstve pojem patriarchát používať pre významné partikulárne cirkvi založené apoštolom: Rím, Konštantínopol, Alexandria, Antiochia a Jeruzalem.
Neskôr bol titul patriarcha udeľovaný aj biskupom iných významných cirkví. V cirkvách zjednotených s Rímom je to titul súčasného hlavného predstaviteľa tejto cirkvi (napr. Arménska katolícka cirkev). V pravosláví získali titul patriarcha predstavitelia najvýznamnejších národných cirkví (bulharskej, srbskej, ruskej...). Platí to aj pre niektoré iné cirkvi, napr. najvyšší predstaviteľ Cirkvi československej husitskej je patriarcha.

Historické patriarcháty
Od 2. storočia si v cirkvách začali získavať zvláštnu autoritu (auctoritas) isté cirkevné obce, ktoré odvodzovali svoj pôvod od apoštolov (apoštolská postupnosť), od ktorých odvodzovali tiež svoju dôstojnosť (dignitas). Biskupi týchto cirkevných obcí boli považovaní vkladaním rúk za priamych následníkov apoštolov.
1. nicejský koncil roku 325 stanovil, že tri biskupské sídla - Alexandria, Rím a Antiochia - majú zvláštnu právnu i učiteľskú právomoc nad ostatnými cirkvami (Alexandria nad Egyptom, Rím nad Západom a Antiochia nad Sýriou. Prvý konštantínopolský koncil priradil túto pozíciu aj Konštantínopolu a zaradil ho v dôstojnosti hneď za Rím. Od čias Justiniána I. sa tieto obce začali nazývať patriarcháty. Ich poradie bolo koncilami pevne určené:
Rím; Konštantínopol; Alexandria; Antiochia; Jeruzalem.

Prostredníctvom cirkevného spoločenstva (communio) si navzájom tieto biskupstvá udeľovali jurisdikciu nad všetkými miestnymi cirkevnými obcami. Boli považované za garantov jednoty cirkvi. K riešeniu vzájomných konfliktov slúžili ekumenické koncily. Táto spoločná autorita patriarchátov (tzv. pentarchia) bola narušená veľkou schizmou medzi západnou a východnou cirkvou roku 1054.

Pravoslávne patriarcháty
Pravoslávna cirkev má patriarchov v štyroch z piatich starovekých patriarchátov (okrem Ríma).
Neskôr boli založené:
Patriarchát moskovský a celého Ruska (od roku 1589 piaty v poradí autority)
Patriarchát gruzínsky od 11. storočia
Patriarchát srbský v Belehrade od 14. storočia
Patriarchát bulharský od roku 918 v Sofii
Patriarchát rumunský v Bukurešti
Patriarchát ukrajinský v Kyjeve - patrí k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (Kyjevského patriarchátu) a nie je v cirkevnom spoločenstve s ostatnými pravoslávnymi patriarchátmi
Hlavou všetkých autokefálnych cirkví je patriarchát konštantínopolský na čele s ekumenickým patriarchom, označovaným titulom prvý medzi rovnými. Od. roku 1991 zastáva tento úrad Bartholomeos I.

Patriarcháty východných katolíckych cirkví
Vo východných katolíckych cirkvách sú tieto patriarcháty:
Koptský patriarcha v Alexandrii
Sýrsky patriarcha v Antiochii
Melchitský gréckokatolícky patriarcha v Antiochii (používa titul patriarcha Antiochie a celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema)
Maronitský patriarcha v Antiochii
Chaldejský patriarcha v Babylone
Arménsky patriarcha Kilikie
Tieto cirkvi sa označujú ako patriarchálne cirkvi.

Rímskokatolícke patriarcháty
V rímskokatolíckej cirkvi existujú dodnes biskupstvá, ktoré sú označované ako patriarcháty[1], ktoré však právne nemajú zvláštnu učiteľskú alebo právnu autoritu a ani ich štruktúra sa nepodobá štruktúre piatich historických patriarchátov. Viaceré z nich vznikli v snahe o podrobenie si východných kresťanov na dobytých či kolonizovaných územiach.
Patriarchát Západu – Rím: totožný s pápežom, je jediným katolíckym patriarchátom, ktorý má autoritu zo staroveku,
Latinský patriarchát v Jeruzaleme od roku 1099,
Patriarcha východnej Indie – arcibiskup v Goa od roku 1886,
Arcibiskup v Benátkach – presunuté roku 1451 z Grado,
Arcibiskup v Lisabone – od roku 1716,
Patriarcha západnej Indie – najvyšší kaplán španielskeho panovníka v rokoch 1524–1963 (úrad patril od roku 1540 do roku 1920 arcibiskupovi v Tolede),
Arcibiskup v Aquilei – zrušený 1751,
Latinský patriarcha Antiochie – zrušený 1964,
Latinský patriarcha Konštantínopola – zrušený 1964,
Latinský patriarcha Alexandrie – zrušený 1964.

Pápeži v iných cirkvách
Titul pápež vznikol na Východe – v Alexandrijskej cirkvi. Od 3. storočia sa Alexandrijskí biskupi označujú titulom pápež.[6] Z Alexandrie sa tento titul neskôr (asi v 5. storočí) dostal do Ríma. Koptský alexandrijský pápež nesie titul pápež a patriarcha celej Afriky na svätom pravoslávnom a apoštolskom tróne svätého Marka evanjelistu a svätého apoštola. Aktuálnym koptským pápežom je Tawadros II. Grécky pravoslávny pápež Alexandrie nesie titul pápež a patriarcha Alexandrie a celej Afriky. V súčasnosti je ním Teodor II.

Zoznam alexandrijských patriarchov - 128

 Zoznam alexandrijských patriarchov gréckej pravoslávnej cirkvi.

Marek (42 – 62)
Anianos (62 – 84)
Avilios (84 – 98)
Kedron (98 – 110)
Primos (110 – 121)
Ioustos (121 – 131)
Eumenis (131 – 144)
Markos II. (144 – 154)
Keladion (154 – 167)
Agrippinos (167 – 179)
Ioulianos (179 – 189)
Demetrios (189 – 232)
Heraklas (232 – 247)
Dionysios (248 – 265)
Maximos (265 – 282)
Theonas (282 – 300)
Petros I. (300 – 311)
Achillas (311 – 312)
Alexandros I. (313 – 326)
Athanasios I. (326 – 373)
Petros II. (373 – 380)
Timotheos I. (380 – 385)
Theofilos (385 – 412)
Cyril I. (412 – 444)
Dioskoros I. (444 – 451)
Proterios (452 – 457) (prvý po monofyzitskej schizme)
Timotej II. (457 – 460) (475 – 477)
Timotej III. (460 – 475) (477 – 481)
Ján I. (481 – 482)
Peter III. (482 – 490)
Athanasios II. (490 – 496)
Ján II. (496 – 505)
Ján III. (505 – 516)
Dioskoros II. (517 – 520)
Timotheos IV. (520 – 536)
Theodosios I. (537)
Gainas (537 – 538)
Pavlos (539 – 541)
Zoilos (541 – 551)
Apollinarios (551 – 568)
Ján IV. (569 – 579)
Eulogios (579 – 607)
Teodor (607 – 609)
Ioannis V. (609 – 620)
Georgios (621 – 630)
Kyros (630 – 643)
Petros IV. (643 – 654)
Ioannis VI. (654)
Eutychios (654 – 690)
Petros V. (690)
Petros VI. (690)
stolec uprázdnený (690 – 726)
Kosmas (727 – 787)
Politianos (787 – 801)
Eustathios (801 – 805)
Christoforos (805 – 836)
Sofronios I. (836 – 859)
Michal I. (859 – 871)
Michal II. (872 – 903)
stolec uprázdnený (903 – 906)
Christodoulos (907 – 932)
Eutychios II. (932 – 940)
Sofronios II. (941)
Izák (941 – 954)
Jób (954 – 960)
Alexandrijskí pravoslávni patriarchovia majú titul pápež a patriarcha Alexandrie a celej Afriky.

Eliáš (968 – 1000)
Arsenios (1000 – 1010)
Georgios III. (1010 – 1015)
Filitheos (1015 – 1045)
Leontios (1059 – ?)
Ioannis VII. (1062 – ?)
Savvas (?)
Theodosios II. (?)
Kyrillos II. (1103 – 1118)
Theodosios II. (?)
Evlogios II. (?)
Sofronios III. (? – 1166)
Eleftherios (?)
Marek III. (1174?)
Mikuláš I. (1200 – 1230)
Gregor I. (1230 – 1243)
Mikuláš II. (1243 – 1270)
Athanasios III. (1270 – 1308)
Gregor II. (1308 – 1332)
Gregor III. (1332 – 1350)
Nifon (1367 – 1371)
Marek IV. (1371 – 1385)
Mikuláš III. (1385 – 1397)
Gregor IV. (1397 – 1412)
Mikuláš IV. (1412 – 1417)
Athanasios IV. (1417 – 1429)
Marek V. (1428 – 1437)
Filotheos (1437 – 1459)
Grigorios V. (1459 – 1486)
Ioakim I. (1486 – 1565)
Silvestros (1566 – 1590)
Meletios I. (1590 – 1601)
Cyril III. (1601 – 1620)
Gerasimos I. (1620 – 1636)
Metrofanes (1636 – 1639)
Nikiforos (1639 – 1645)
Joannikios (1645 – 1657)
Paisios (1657 – 1678)
Parthenios I. (1678 – 1688)
Gerasimos II. (1688 – 1710)
Samuel (1710 – 1712)
Kosmas II. (1712 – 1714)
Samuel (1714 – 1723)
Kosmas II. (1723 – 1736)
Kosmas III. (1737 – 1746)
Matheos (1746 – 1765)
Kyprianos (1766 – 1783)
Gerassmios III. (1783 – 1788)
Parthenios II. (1788 – 1805)
Theofilos II. (1805 – 1825)
Ierotheos I. (1825 – 1845)
Artemios (1845 – 1847)
Ierotheos II. (1847 – 1858)
Kallinikos (1858 – 1861)
Iakovos II. (1861 – 1865)
Nikanor (1866 – 1869)
Sofronios IV. (1870 – 1899)
Fotios (1903 – 1926)
Meletios II. (Metaxakis), (1926 – 1935)
Mikuláš V. (1935 – 1939)
Christoforos II. (1939 – 1967)
Mikuláš VI. (1968 – 1986)
Parthenios III. (1987 – 1996)
Petros VII. (1997 – 2004)
Theodoros II. (2004 – doteraz)


Zoznam koptských alexandrijských pápežov - 118

Zoznam koptských alexandrijských pápežov obsahuje pápežov uznávaných v koptskej orientálnej pravoslávnej cirkvi.
Marek (evanjelista) (43 – 68)
Inianos (68 – 82)
Milieos (83 – 95)
Kerdonou (96 – 106)
Epriemou (106 – 118)
Iostos (118 – 129)
Oumenios (131 – 141)
Markianos (142 – 152)
Kalavtianos (152 – 166)
Aghreppinios (167 – 178)
Yulianos (Julián) (178 – 189)
Demetrios I. (Dimitrij) (189 – 232)
Yaraklas (232 – 248)
Dionysios (248 – 264)
Maximos (265 – 282)
Theona (282 – 300)
Petros I. (Peter) Pečať Martýrov (300 – 311)
Archelaos (312 – 313)
Alexanderos I. (Alexander) (313 – 326)
Athanasios I. (328 – 339)
Petros II. (373 – 380)
Timotheos I. (Timotej) (380 – 385)
Theofilos I. (385 – 412)
Kyrillos I. (Cyril) (412 – 444)
Dioskoros I. (444 – 454) (schizma medzi orientálnou pravoslávnou a pravoslávnou cirkvou)
Timotheos II. (457 – 477)
Petros III. (477 – 490)
Athanasios II. (490 – 496)
Ján I. (495 – 505)
Ján II. (505 – 516)
Dioskoros II. (516 – 517)
Timotheos III. (517 – 535)
Theodosios I. (535 – 567)
Petros IV. (567 – 569)
Damianos (569 – 605)
Anastasios (605 – 616)
Andronikos (616 – 622)
Benjamín I. (622 – 661)
Aghathon (661 – 677)
Yoannis III. (677 – 678)
Izák (688 – 689)
Simeon I. (689 – 701)
Alexanderos II. (702 – 729)
Kosma I. (Kosmas) (729 – 730)
Theodoros (Teodor) (730 – 742)
Chail I. (743 – 767)
Mina I. (767 – 775)
Yoannis IV. (776 – 799)
Markos II. (Marek) (799 – 819)
Jakob (Jakub, Yakobos) (819 – 830)
Simeon II. (830)
Yousab I. (Jób) (831 – 849)
Chail II. (849 – 851)
Kosma II. (851 – 858)
Shenouda I. (859 – 880)
Michail I. (Michal) (880 – 907)

Gabriel I. (910 – 921)
Kosma III. (921 – 933)
Makarios I. (933 – 953)
Theofilos II. (953 – 956)
Mina II. (956 – 974)
Abrahám (975 – 978)
Filotheos (979 – 1003)
Zachariáš (1004 – 1032)
Shenouda II. (1032 – 1046)
Christodolos (1047 – 1077)
Kyrillos II. (Cyril) (1078 – 1092)
Michail II. (1092 – 1102)
Makarios II. (1102 – 1131)
Gabriel II. (1131 – 1145)
Michail III. (1145 – 1146)
Yoannis V. (1147 – 1166)
Markos III. (1166 – 1189)
Yoannis VI. (1189 – 1216)
Kyrillos III. (1235 – 1243)
Athanasios III. (1250 – 1261)
Gabriel III.
Yoannis VII. (1262 – 1268)
Theodosios II. (1293 – 1300)
Yoannis VIII. (1300 – 1320)
Yoannis IX. (1320 – 1327)
Benjamín II. (1327 – 1339)
Petros V. (1340 – 1348)
Markos IV. (1348 – 1363)
Yoannis X. (1363 – 1369)
Gabriel IV. (1370 – 1378)
Matheos I. (Matúš) (1378 – 1408)
Gabriel V. (1408 – 1427)
Yoannis XI. (1427 – 1452)
Matheos II. (1453 – 1466)
Gabriel VI. (1466 – 1475)
Michail IV. (1475 – 1477)
Yoannis XII. (1480 – 1483)
Yoannis XIII. (1483 – 1524)
Gabriel VII. (1526 – 1569)
Yoannis XIV. (1573 – 1589)
Gabriel VIII. (1587 – 1603)
Markos V. (1610 – 1621)
Yoannis XV. (1621 – 1631)
Matheos III. (1631 – 1645)
Markos VI. (1645 – 1660)
Matheos IV. (1660 – 1676)
Yoannis XVI. (1676 – 1718)
Petros VI. (1718 – 1726)
Yoannis XVII. (1727 – 1745)
Markos VII. (1745 – 1769)
Yoannis XVIII. (1769 – 1796)
Markos VIII. (1797 – 1810)
Petros VII. (1809 – 1852)
Kyrillos IV. (1854 – 1861)
Demetrios II. (1862 – 1870)
Kyrillos V. (1874 – 1927)
Yoannis XIX. (1928 – 1942)
Makarios III. (1942 – 1945)
Yousab II. (1946 – 1956)
Kyrillos VI. (1959 – 1971)
Šenuda III. (1971 – 2012)
Tawadros II. (2012 – )


Zoznam konštantínopolských patriarchov - 282

Zoznam konštantínopolských patriarchov (alebo carihradských patriarchov) obsahuje biskupov na stolci v Byzantione, neskôr Konštantínopole a dnešnom Istanbule. Najstarších predstaviteľov tohoto zoznamu považuje väčšina historikov za fikciu.
Biskupi Byzantionu (do roku 325)
Andreas/Andrej (zakladateľ)
Stachys (38 – 54)
Onésimos (54 – 68)
Polykarpos I. (69 – 89)
Ploutarchos (89 – 105)
Sedekión (105 – 114)
Diogenes (114 – 129)
Eleutherios (129 – 136)
Félix (136 – 141)
Polykarpos II. (141 – 144)
Athéndodóros (144 – 148)
Euzóis (148 – 154)
Laurentios (154 – 166)
Alympios (166 – 169)
Pertinax (169 – 187)
Olympianos (187 – 198)
Markos I. (198 – 211)
Filadelfos (211 – 217)
Kyriakos I. (217 – 230)
Kastinos (230 – 237)
Eugenios I. (237 – 242)
Titos (242 – 272)
Dometios (272 – 284)
Roufinos I. (284 – 293)
Probos (293 – 306)
Métrofanes (306 – 325)
Konštantínopolskí metropoliti (od roku 325)
Métrofanes (325 – 326)
Alexandros/Alexander (326 – 337)
Paulos I./Pavol I. (337 – 339), (341 – 342), (346 – 351)
Eusebios (339 – 341)
Makedonios I. (342 – 346), (351 – 360)
Eudoxios (360 – 370)
Démofilos (370 – 379)
Euagrios (370 or 379)
Maximos/Maxim (380)
Grégorios/Gregor Naziánsky (379 – 381)
Nektarios (381 – 397)
Ióannes/Ján Zlatoústy (398 – 404)
Arsakios (404 – 405)
Attikos (406 – 425)
Sisinnios I. (426 – 427)
Nestorios (428 – 431)
Maximianos (431 – 434)
Proklos (434 – 446)
Flavianos/Flavián (446 – 449)
Anatolios (449 – 458)
Konštantínopolskí patriarchovia (od roku 451)
451 – 1204
Anatolios (451 – 458)
Gennadios I. (458 – 471)
Akakios (471 – 488)
Frabitas (488 – 489)
Eufémios (489 – 495)
Makedonios II. (495 – 511)
Timotheos I. (511 – 518)
Ióannes II./Ján II. Kappadokes (518 – 520)
Epifanios (520 – 535)
Anthimos I. (535 – 536)
Ménas (536 – 552)
Eutychios (552 – 565, 577 – 582)
Ióannes III./Ján III. Scholastikos (565 – 577)
Ióannes IV./Ján IV. Nésteutes (582 – 595)
Kyriakos (596 – 606)
Thómas I./Tomáš I. (607 – 610)
Sergios I. (610 – 638)
Pyrrhos I. (638 – 641)
Paulos II./Pavol II. (641 – 653)
Petros/Peter (654 – 666)
Thómas II./Tomáš II. (667 – 669)
Ióannes V./Ján V. (669 – 675)
Kónstantinos I./Konštantín I. (675 – 677)
Theodóros I./Teodor I. (677 – 679)
Geórgios I./Juraj I. (679 – 686)
Paulos III./Pavol III. (687 – 693)
Kallinikos I. (693 – 705)
Kyros (705 – 711)
Ióannes VI./Ján VI. (712 – 715)
Germanos I. (715 – 730)
Anastasios (730 – 754)
Kónstantinos II./Konštantín II. (754 – 766)
Nikétas I. (766 – 780)
Paulos IV./Pavol IV. (780 – 784)
Tarasios (784 – 806)
Nikéforos I./Nikefor I. (806 – 815)
Theodotos I. (815 – 821)
Antónios I. (821 – 836)
Ióannes VII./Ján VII. Grammatikos (836 – 843)
Methodios I./Metod I. (843 – 847)
Ignatios I. (847 – 25. december 858, 867 – 23. október 877)
Fótios (25. december 858 – 867, 877 – 886)
Stefanos I./Štefan I. (886 – 893)
Antónios II. Kauleas (893 – 901)
Nikolaos I./Mikuláš I. Mystikos (901 – 907, 912 – 925)
Euthymios I. Synkellos (907 – 912)
Stefanos II./Štefan II. (925 – 928)
Tryfón (928 – 931)
Theofylaktos (933 – 956)
Polyeuktos (956 – 970)
Basileios I./Bazil I. Skamandrenos (970 – 974)
Antónios III. Stoudites (974 – 980)
Nikolaos II./Mikuláš II. Chrysoberges (984 – 996)
Sisinnios II. (996 – 998)
Sergios II. (999 – 1019)
Eustathios (1019 – 1025)
Alexios I. Stoudites (1025 – 1043)
Michaél I./Michal I. Kéroularios (1043 – 1058)
Kónstantinos III./Konštantín III. Leichoudis (1059 – 1063)
Ióannes VIII./Ján VIII. Xifilinos (1064 – 1075)
Kosmas I. (1075 – 1081)
Eustratios Garidas (1081 – 1084)
Nikolaos III./Mikuláš III. Grammatikos (1084 – 1111)
Ióannes IX./Ján IX. Agapétos (1111 – 1134)
León/Lev Styppés (1134 – 1143)
Michaél II./Michal II. Kourkouas (1143 – 1146)
Kosmas II. Attikos (1146 – 1147)
Nikolaos IV./Mikuláš IV. (1147 – 1151)
Theodotos II. (1151 – 1153)
Neofytos I. (1153)
Kónstantinos IV./Konštantín IV. (1154 – 1156)
Loukas/Lukáš (1156 – 1169)
Michaél III./Michal III. (1170 – 1177)
Charitón (1177 – 1178)
Theodosios I. Borradiotes (1179 – 1183)
Basileios II./Bazil II. Kamatéros (1183 – 1186)
Nikétas II. Mountanes (1186 – 1189)
Leontios Theotokites (1189 – 1190)
Dositheos (1190 – 1191)
Geórgios II./Juraj II. (1191 – 1198)
Ióannes X./Ján X. Kamatéros (1198 – 1206)
1204 – 1261 (v exile)
Ióannes X./Ján X. Kamatéros (1198 – 1206)
Michaél IV./Michal IV. (1207 – 1213)
Theodóros II./Teodor II. Eirénikos (1213 – 1215)
Maximos II./Maximos II. (1215)
Manouél I./Manuel I. Charitopoulos (1215 – 1222)
Germanos II. (1222 – 1240)
Methodios II./Metod II. (1240)
stolec uprázdnený 1240 – 1244
Manouél II./Manuel II. (1244 – 1255)
Arsenios Autóreianos (1255 – 1259, 1261 – 1267)
Nikéforos II./Nikefor II. (1260 – 1261)
1261 – 1453
Germanos III. (1267)
Ióséf I./Jozef I. (1267 – 1275)
Ióannes XI./Ján XI. (1275 – 1282)
Grégorios II./Gregor II. (1283 – 1289)
Athanasios I. (1289 – 1293, 1303 – 1309)
Ióannes XII./Ján XII. (1294 – 1303)
Néfón I. (1310 – 1314)
Ióannes XIII./Ján XIII. Glykys (1315 – 1320)
Gerasimos I. (1320 – 1321)
Ésaias/Izaiáš (1323 – 1334)
Ióannes XIV./Ján XIV. Kaletas (1334 – 1347)
Isidóros I./Izidor I. (1347 – 1350)
Kallistos I. (1350 – 1354, 1355 – 1363)
Filotheos Kokkinos (1354 – 1355, 1364 – 1376)
Makarios (1376 – 1379, 1390 – 1391)
Neilos Kerameos (1379 – 1388)
Antónios IV. (1389 – 1390, 1391 – 1397)
Kallistos II. Xanthopoulos (1397)
Matthaios I./Matúš I. (1397 – 1410)
Euthymios II. (1410 – 1416)
Ióséf II./Jozef II. (1416 – 1439)
Métrofanes II. (1440 – 1443)
Grégorios III./Gregor III. Mammas (1443 – 1450)
Athanasios II. (1450 – 1453)
Po roku 1453
Od roku 1453 je prepis do slovenčiny robený podľa novogréčtiny
Gennadios I. Scholarios (1453 – 1456, 1458, 1462 – 1463)
Isidoros II./Izidor II. Xanthopulos (1456 – 1457)
Sofronios I. Syropulos (1463 – 1464)
Gennadios II. (1464)
Ioasaf I. (1464, 1464 – 1466)
Markos II. (1466)
Symeon I. (1466, 1471 – 1474, 1481 – 1486)
Dionysios I. (1466 – 1471, 1489 – 1491)
Rafail I./Rafael I. (1475 – 1476)
Maximos III./Maxim III. (1476 – 1481)
Nefon II. (1486 – 1488, 1497 – 1498, 1502)
Maximos IV./Maxim IV. (1491 – 1497)
Ioakim I./Joachim I. (1498 – 1502, 1504)
Pachomios I. (1503 – 1504, 1504 – 1513)
Theoliptos I. (1513 – 1522)
Ieremias I./Jeremiáš I. (1522 – 1545)
Ioannikios I. (1546)
Dionysios II. (1546 – 1555)
Ioasaf II. (1555 – 1565)
Mitrofanis III. (1565 – 1572, 1579 – 1580)
Ieremias II./Jeremiáš II. Tranos (1572 – 1579, 1580 – 1584. 1587 – 1595)
Pachomios II. (1584 – 1585)
Theoleptos II. (1585 – 1586)
Matthaios II./Matúš II. (1596, 1598 – 1602, 1603)
Gavriil I./Gabriel I. (1596)
Theofanis Karykis (1597)
Meletios I. Pigas (koadjutor) (1597 – 1598, 1601
Neofytos II. (1602 – 1603, 1607 – 1612)
Rafail II./Rafael II. (1603 – 1607)
Timotheos II. (1612 – 1620)
Kyrillos I. Lukaris (1612, 1620 – 1623, 1623 – 1630, 1630 – 1633, 1633 – 1634, 1634 – 1635, 1637 – 1638)
Grigorios IV./Gregor IV. (1623)
Anthimos II. (1623)
Kyrillos II. Kontaris (1633, 1635 – 1636, 1638 – 1639)
Athanasios III. Patelaros (1634)
Neofytos III. (1636 – 1637)
Parthenios I. (1639 – 1644)
Parthenios II. (1644 – 1646, 1648 – 1651)
Ioannikios II. (1646 – 1648, 1651 – 1652, 1653 – 1654, 1655 – 1656))
Kyrillos III. (1652 – 1654)
Parthenios III. (1656 – 1657)
Gavriil II./Gabriel II. (1657)
Parthenios IV. (1657 – 1662, 1665 – 1667, 1671, 1675 – 1676, 1684, 1685)
Theofanis II. (1659)
Dionysios III. (1662 – 1665)
Klimis (1667)
Methodios III./Metod III. (1668 – 1671)
Dionysios IV. Muselimis (1671 – 1673, 1676 – 1679, 1682 – 1684, 1686, 1687, 1693 – 1694)
Gerasimos II. (1673 – 1674)
Athanasios IV. (1679)
Iakovos/Jakub (1679 – 1682, 1685 – 1686, 1687 – 1688)
Kallinikos II. (1688, 1689 – 1693, 1694 – 1702)
Neofytos IV. (1688)
Gabriel III. (1702 – 1707)
Neofytos V. (1707)
Kyprianos I. (1707 – 1709, 1713 – 1714)
Athanasios V. (1709 – 1711)
Kyrillos IV. (1711 – 1713)
Kosmas III. (1714 – 1716)
Ieremias III./Jeremiáš III. (1716 – 1726. 1732 – 1733)
Paisios II. (1726 – 1732, 1740 – 1743, 1744 – 1748)
Serafim I. (1733 – 1734)
Neofytos VI. (1734 – 1740, 1743 – 1744)
Kyrillos V. (1748 – 1751, 1752 – 1757)
Kallinikos III. (1757)
Serafim II. (1757 – 1761)
Ioannikios III. (1761 – 1763)
Samuil I./Samuel I. (1763 – 1768, 1773 – 1774)
Meletios II. (1769 – 1769)
Theodosios II. (1769 – 1773)
Sofronios II. (1774 – 1780)
Gavriil IV./Gabriel IV. (1780 – 1785)
Prokopios I. (1785 – 1789)
Neofytos VII. (1789 – 1794, 1798 – 1801)
Gerasimos III. (1794 – 1797)
Grigorios V./Gregor V. (1797 – 1798, 1806 – 1808, 1818 – 1821)
Kallinikos IV. (1801 – 1806. 1808 – 1809)
Ieremias IV./Jeremiáš IV. (1809 – 1813)
Kyrillos VI. (1813 – 1818)
Eugenios II. (1821 – 1822)
Anthimos III. (1822 – 1824)
Chrysanthos I. (1824 – 1826)
Agathangelos I. (1826 – 1830)
Konstantios I. (1830 – 1834)
Konstantios II. (1834 – 1835)
Grigorios VI./Gregor VI. (1835 – 1840, 1867 – 1871)
Anthimos IV. (1840 – 1841, 1848 – 1852)
Anthimos V. (1841 – 1842)
Germanos IV. (1842 – 1845, 1852 – 1853)
Meletios III. (1845)
Anthimos VI. (1845 – 1848, 1853 – 1855, 1871 – 1873)
Kyrillos VII. (1855 – 1860)
Ioakim II./Joachim II. (1860 – 1863, 1873 – 1878)
Sofronios III. (1863 – 1866)
Ioakim III./Joachim III. (1878 – 1884, 1901 – 1912)
Ioakim IV./Joachim IV. (1884 – 1887)
Dionysios V. (1887 – 1891)
Neofytos VIII. (1891 – 1894)
Anthimos VII. (1895 – 1897)
Konstantinos V./Konštantín V. (1897 – 1901)
Germanos V. (1913 – 1918)
stolec uprázdnený 1918 – 1921
Meletios IV. Metaxakis (1921 – 1923)
Grigorios VII./Gregor VII. (1923 – 1924)
Konstantinos VI./Konštantín VI. (1924 – 1925)
Vasilios III./Bazil III. (1925 – 1929)
Fotios II. (1929 – 1935)
Veniamin (1936 – 1946)
Maximos V./Maxim V. (1946 – 1948)
Athinagoras I. (1948 – 1972)
Dimitrios I. (1972 – 1991)
Vartholomeos I./Bartolomej I. (od 1991)

Zoznam jeruzalemských patriarchov - 142

Zoznam jeruzalemských patriarchov obsahujúci patriarchov Jeruzalema:
Jakub, brat Pánov (Spravodlivý) (do 62)
Simeon I. (62-107)
Justus I. (107-112)
Zakchaeos (112-116)
Tobiáš (?)
Benjamín I. (?-117)
Ján I. (117-119)
Matúš I. (119-120)
Filip (?-124)
Senekas (?)
Justus II. (?)
Lévi (?)
Efraim I. (?)
Jozef I. (?)
Judáš (?-134)
Marek (134-185)
Kassianos (?)
Pouplios (?)
Maximos I. (?)
Julián I. (?)
Gaius I. (?)
Gaius II. (?)
Symmachos (?)
Julián II. alebo Valens (?)
Kapion (?)
Maximos II. (?)
Antonios (?)
Valens (?)
Dolichianos (?--185)
Narkissos (185-212)
Dios (?)
Germanion (?)
Gordios (?)
Alexander (213-251)
Mozabanos (251-266)
Hymeneos (266-298)
Zambdas (298-300)
Hermon (300-314)
Makarios I. (314-334)
Maximos III. (334-348)
Cyril I. (350-386)
Ján II. (386-417)
Praylios (417-422)
Juvenal (422-458) - odteraz je titul patriarcha
Anastasios I (458-478)
Martyrios (478-486)
Sallust (486-493)
Eliáš I. (494-516)
Ján III. (516-524)
Peter (524-544)
Makarios II. (544-552)
Eustochios (552-564),
Makarios II. (564-575) druhýkrát
Ján IV. (575-594)
Amos (594-601)
Izák (601-609)
Zachariáš (609-632)
Modestos (632-634)
Sofronios I. (634-638)
stolec uprázdnený (638-?)
Anastasios II. (?-706)
Ján V. (706-735)
Ján VI. (735-760)
Teodor (760-782)
Eliáš II. (782-797)
Juraj (797-807)
Tomáš I. (807-821)
Bazil (821-842)
Sergios I. (842-844)
stolec uprázdnený (844-855)
Šalamún (855-860)
stolec uprázdnený (860-862)
Theodosios (864-879)
Eliáš III. (879-907)
Sergios II. (908-911)
Leontios I. (911-929)
Athanasios I. (929-937)
Mikuláš (937)
Christodoulos I. (937-950)
Agathon (950-964)
Ján VII. (964-966)
Christodulos II. (966-969)
Tomáš II. (969-978)
stolec uprázdnený (978-981)
Jozef II. (981-985)
Orestes (986-1006)
stolec uprázdnený (1006-1012)
Theofilos I. (1012-1020)
Nikeforos I. (1020-1048)
Ioannikios (1048-?)
Sophronios II. (?-1059)
Efthimios I. (?-1084)
Simeon II. (1084-1106)
Savvas (1106-?)
Ján VIII. (1106-1156)
Mikuláš (?-1156)
Ján IX. (1156-1166)
Nikiforos II. (1166-1170)
Leontios II. (1170-1190)
Dositheos I. (1191)
Marek II. (1191-?)
stolec uprázdnený (?-1223)
Euthemios II. (1223)
Athanasios II. (1224-1236)
Sofronios III. (1236-?)
Gregor I. (?-1298)
Tadeáš (1298)
stolec uprázdnený (1298-1313)
Athanasios III. (1313-1334)
Gregor II. (1332)
Lazaros (1334-1368)
Arsenios (1344)
stolec uprázdnený (1368-1376)
Dorotheos I. (1376-1417)
Theofilos II. (1417-1424)
Theofanes I. (1424-1431)
Joachim (1431-1450)
Theofanes II. (1450-1452)
Athanasios IV. (1452-1460)
Jakob II. (1460)
stolec uprázdnený (1460-1468)
Abrahám I. (1468)
Gregor III. (1468-1493)
stolec uprázdnený (1493-1503)
Marek III. (1503)
stolec uprázdnený (1503-1505)
Dorotheos II. (1506-1537)
Germanos (1537-1579)
Sofronios IV. (1579-1608)
Theofanes III. (1608-1644)
Paisios (1645-1660)
Nektarios (1660-1669)
Dositheos II. Notarios (1669-1707
Chrysanthos (1707-1731)
Meletios (1731-1737)
Parthenios (1737-1766)
Efraim II. (1766-1771)
Sofronios V. (1771-1775)
Abrahám II. (1775-1787)
Prokopios I. (1787-1788)
Anthimos (1788-1808)
Polykarp I. (1808-1827)
Athanasios V. (1827-1845)
Cyril II. (1845-1872)
Prokopios II. (1872-1875)
Hierotheos (1875-1882)
Nikodemos (1882-1890)
Gerasimos (1891-1897)
Damianos (1897-1931)
Timotheos (1935-1955)
stolec uprázdnený (1955-1957)
Benedikt (1957-1980)
Diodoros (1981-2000)
Irenaios (2001-2005)
Theofilos III. (2005-doteraz)

Zoznam antiochijských patriarchov - 163

Zoznam antiochijských patriarchov obsahujúci gréckych pravoslávnych patriarchov Antiochie:

Peter (cca. 45 - cca. 53)
Euodios (cca. 53 - cca. 68)
Ignatios I. (cca. 68 - 107)
Eros I. (107 - cca. 127)
Kornélius (cca. 127 - cca. 151)
Eros II. (cca. 151 - cca. 169)
Theofilos (cca. 169 - 182)
Maximinos I. (182 - 191)
Serapion (191 - 211)
Askelpiades (211 - 220)
Filetos (220 - 231)
Zebinnos Ozniofios (231 - 237)
Babylas (237 - 253)
Fabios (253 - 256)
Demetrianos (256 - 262)
Amfilochos (262 - 267)
Pavol Samosatský (267 - 270)
Domnus I. (270 - 273)
Timaeos (273 - 277)
Cyril (277 - 299)
Tyrannos (299 - 308)
Vitalius I. (308 - 314)
Filogonios (314 - 324)
Paulinus Týrsky (324 - 325)
Eustathios (325 - 332)
Eulalios (332)
Eufronios (333 - 334)
Filaklos (334 - 341)
Štefan I. (341 - 345)
Leontios (345 - 350)
Eudoxios (350 - 354, 354 - 357)
Meletios (354)
Annias alebo Ammianos (357 - 360)
Euzoios (360 - 370)
Dorotheos (370 - 371)
Paulinus (371 - 376)
Vitalius II. (376 - 384)
Flavián I. (384 - 404)
Porfyrios (404 - 408)
Alexander I. (408 - 418)
Theodotos (418 - 428)
Ján I. (427 - 443)
Domnus II. (443 - 450)
Maximos II. (450 - 455) - od r. 451 bola Antiochia patriarchátom
Bazil (455 - 459)
Akakios (459 - 461)
Martyrios (461 - 469)
Peter (469 - 471, 476 - 476, 485 - 488)
Julián (471 - 476)
Ján II. (476 - 477)
Štefan II. (477 - 479)
Kallandion (479 - 485)
Palladios (488 - 498)
Flavián II. (498 - 512)
Severus (512 - 518)
Pavol II. (518 - 521) - nechalcedónsky patriarcha
Eufrasios (521 - 526)
Efraim (526 - 546)
Domnus III. (546 - 561)
Anastasios Sinaita (561 - 571)
Gregor (571 - 594)
Anastasios Sinaita (594 - 599)
Anastasios II. (599 - 610)
Gregor II. (610 - 620)
Anastasios III. (620 - 628)
Makedonios (628 - 640)
Juraj I. (640 - 656)
Makarios (656 - 681)
Theofanes (681 - 687)
Sebastián (687 - 690)
Juraj II. (690 - 695)
Alexander II. (695 - 702)
stolec uprázdnený 702 - 742
Štefan IV. (742 - 748)
Teofylakt (748 - 767)
Teodor I. (767 - 797)
Ján IV. (797 - 810)
Jób I. (810 - 826)
Mikuláš (826 - 834)
Simeon (834 - 840)
Eliáš (840 - 852)
Theodosios I. (852 - 860)
Mikuláš II. (860 - 879)
Michal (879 - 890)
Zachariáš (890 - 902)
Juraj III. (902 - 917)
Jób II. (917 - 939)
Eustratios (939 - 960)
Krištof (960 - 966)
Theodoros II. (966 - 977)
Agapios (977 - 995)
Ján IV. (995 - 1000)
Mikuláš III. (1000 - 1003)
Eliáš II. (1003 - 1010)
Juraj Laskaris (1010 - 1015)
Makarios (1015 - 1023)
Eleutherios (1023 - 1028)

Peter III. (1028 - 1051)
Ján VI., známy aj ako Dionysos (1051 - 1062)
Aemilian (1062 - 1075)
Theodosios II. (1075 - 1084)
Nikeforos (1084 - 1090)
Ján VII. (1090 - 1155)
Ján IX. (1155 - 1159)
Euthymios (1159 - 1164)
Makarios II. (1164 - 1166)
Athanasios I. (1166 - 1180)
Theodosios III. (1180 - 1182)
Eliáš III. (1182 - 1184)
Krištof II. (1184 - 1185)
Teodor IV. (Balsamon) (1185 - 1199)
Joachim (1199 - 1219)
Dorotheos (1219 - 1245)
Simeon II. (1245 - 1268)
Euthymios II. (1268 - 1269)
Theodosios IV. (1269 - 1276)
Theodosios V. (1276 - 1285)
Arsenios (1285 - 1293)
Dionysios (1293 - 1308)
Marek (1308 - 1342)
Ignatios II. (1342 - 1386)
Pachomios (1386 - 1393)
Nilos (1393 - 1401)
Michal III. (1401 - 1410)
Pachomios II. (1410 - 1411)
Joachim II. (1411 - 1426)
Marek III. (1426 - 1436)
Dorotheos II. (1436 - 1454)
Michal IV. (1454 - 1476)
Marek IV. (1476)
Joachim III. (1476 - 1483)
Gregor III. (1483 - 1497)
Dorotheos III. (1497 - 1523)
Michal V. (1523 - 1541)
Dorotheos IV. (1541 - 1543)
Joachim IV. (Ibn Juma) (1543 - 1576)
Michal VI. (Sabbagh) (1577 - 1581)
Joachim V. (1581 - 1592)
Joachim VI. (1593 - 1604)
Dorotheos V. (1604 - 1611)
Athanasios II. (Dabbas) (1611 - 1619)
Ignatios III. (Attiyah) (1619 - 1634)
Euthymios III. (1634 - 1635)
Euthymios IV. (1635 - 1647)
Makarios III. (Zaim) (1647 - 1672)
Neofytos (1673 - 1682)
Athanasios III. (Dabbas) (1686 - 1694, 1720 - 1724)
Cyril III. (Zaim) (1694 - 1720)
Silvester (1724 - 1766)
Filemón (1766 - 1767)
Daniel (1767 - 1791)
Euthymios V. (1792 - 1813)
Serafim (1813 - 1823)
Methodios (1843 - 1859)
Hierotheos (1850 - 1885)
Gerasimos (1885 - 1891)
Spyridon (1892 - 1898)
Meletios II. (Doumani) (1899 - 1906)
Gregor IV. (Haddad) (1906 - 1928)
Alexander III. (Tahan) (1928 - 1958)
Theodosios VI. (Abourjaily) (1958 - 1970)
Eliáš IV. (Muawad) (1970 - 1979)
Ignatios IV. (Hazim) (1979 - 2012)
Ján X. (Yazigi) (2012 -)



http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_konštantínopolských_patriarchov
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_alexandrijských_patriarchov
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_jeruzalemských_patriarchov
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_antiochijských_patriarchov
http://www.ragauian.cz/dve-selmy-vladnou-zemi-1
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_pápežov
http://sk.wikipedia.org/wiki/Formozus
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_koptských_alexandrijských_pápežov
http://althistory.wikia.com/wiki/Popes_of_the_Christian_Church_(Magnam_Europae)





Synoda mŕtvych

Synoda mŕtvych (lat. Synodus Horrenda) sa nazýva posmrtný cirkevný súdny proces s pápežom Formozom (891 – 896), ktorý sa konal v januári 897.
Priebeh synody
Formozov nástupca, pápež Štefan VI.[1] (896 – 897) dal vykopať 9 mesiacov starú mŕtvolu svojho predchodcu, ktorú obliekli do slávnostného pápežského odevu, posadili na trón a takto súdili za priestupky proti cirkevnému právu.
Neexistujú oficiálne záznamy z pojednávania, ale má sa za to, že pápež Štefan VII. predsedal porote zloženej z rímskych klerikov.
Jeden z dekanov bol určený ako Formozov obhajca a mal za neho odpovedať na otázky. Zhromaždení v tichosti sledovali, ako Štefan VII. vykrikoval na mŕtvolu obvinenia a urážky. Mŕtvy Formozus bol odsúdený, jeho voľba za pápeža prehlásená za neplatnú, jeho rozhodnutia boli zrušené a prsty, ktorými žehnal, mu odsekli. Strhli z neho pápežský odev, obliekli ho do žobráckych handier a pochovali ho.
Neskôr dali mŕtvolu opätovne exhumovať, bola vláčená ulicami a hodená do rieky Tiber. Traduje sa, že nejaký pustovník potom vyzdvihol jeho ostatky a pochoval ich.
Proces s mŕtvolou sa pokladá za jeden z najbizarnejších príbehov svedčiacich o úpadku pápežstva.
Historické pozadie
Synoda mŕtvych sa odohrala na vrchole obdobia rokov 880 – 1046, ktoré Caesar Baronius († 1607) označil ako saeculum obscurum – temné storočie. Obraz pápežstva vtedy nezodpovedal svojmu očakávanému významu, klesol na obyčajné biskupstvo a stal sa predmetom politických záujmových bojov rímskej šľachty.
Formozus sa stal biskupom talianskeho mesta Porto v roku 864 a v roku 891 prijal voľbu za pápeža. Na synode bol obvinený z toho, že prijal biskupský úrad (pápež je súčasne rímskym biskupom), aj keď už bol biskupom inej diecézy.
Skutočná motivácia procesu bola politická. Pápeža Formoza totiž prinútili korunovať vojvodu Lamberta zo Spoleta za spoluvládcu Svätej ríše rímskej. Ale Formozova lojalita nepatrila vládnucim Spoletovcom, ale východofranským nemanželským potomkom Karla Veľkého. Formozus pozval Frankov na inváziu do Talianska, ktorá sa uskutočnila v roku 896. Korunoval potom Arnulfa Korutánskeho za cisára Svätej ríše rímskej. Franská armáda sa čoskoro stiahla a pápeža Formoza nahradil Bonifác VI., ktorý zomrel po dvoch týžňoch pontifikátu. Keď sa Štefan, prívrženec Spoletovcov dostal na pápežský stolec, Lambert ho naviedol na proces s mŕtvolou, aby podkopal Arnulfov nárok na cisársky trón.
Iróniou osudu, synoda s mŕtvolou vyvinila aj samotného Štefana VI. z takého istého priestupku, z akého bol obvinený Formozus. Aj Štefan sa stal rímskym biskupom, hoci bol v tom čase už v biskupskom úrade mesta Anagni. Do tohto biskupského úradu ho požehnal sám Formozus, takže zrušenie jeho rozhodnutí anulovalo Štefanovu konsekráciu do úradu v Agnani. Štefan tak legalizoval ex post svoju kandidatúru na pápeža.
Dohra
Temné divadlo obrátilo verejnú mienku v Ríme proti Štefanovi. Šírili sa chýry, že Formozovo telo bolo vyvrhnuté na breh Tiberu a začalo konať zázraky. Verejné povstanie viedlo k zosadeniu a uväzneniu Štefana VII. V júli alebo v auguste 897 bol vo väzení uškrtený.
Pápež Teodor II., ktorý bol v úrade počas 20 dní v novembri 897 anuloval verdikt Synody s mŕtvolou. Formozovo telo vrátili do Baziliky svätého Petra, kde ho obliekli do pápežského rúcha a vrátili do krypty. Neskôr pápež Ján IX. (898 – 900) vyhlásil všetky posmrtné procesy za nezákonné.
Ďalší prívrženec Spoletovcov, pápež Sergius III. (904 – 911) zase zrušil rozhodnutia Teodora II. a Jána IX., potvrdil rozsudok nad Formozom a nechal na náhrobok Štefana VII. vytesať oslavný epitaf. Sergius bol skorumpovaný vrah (čo však môže byť napadnuté, keďže väčšina zachovaných informácií o ňom pochádza od jeho protivníkov), no jeho rozhodnutia nikdy neboli oficálne zrušené, namiesto toho sa jednoducho nerešpektujú.
Celá príhoda sa stala námetom mnohých beletristických spracovaní. Jedným z nich je aj poviedka Egona Bondyho Mníšek.

Vo februári 868 vysvätil v Ríme za kňazov Metoda a troch žiakov solúnskych bratov (z dnešného Slovenska pochádzajúceho Gorazda a Juhoslovanov Klimenta a Nauma), Angelára a Sávu urobili diakonmi. "Formosus (Formoz)" In: Viliam Judák: Na Petrovom stolci I. : Krátke dejiny pápežov. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 213-214.

NAJ.sk


ODKAZYY
Cezmín: http://cezmin.wz.cz  ;
Cezmín obrázky: http://cezmin.wz.sk
Seniorka Cezmín: http://seniorka.szm.com

Ľudový básnik M.Krpeľan: http://michalkrpelan.wz.cz ,
Obec Horné Chlebany:
http://hornechlebany.unas.cz ;
Sviatok Veľká noc:
http://www.eufrosyne.szm.com  ;
Múdra ako rádio:
http://mudraakoradio.euweb.cz  ;
CB rádioamatérske hobby :
http://cbrsk.euweb.cz  ;
Milujem pani P...:
http://milujempanip.wz.cz  ;
Vianoce:
http://vianocechristmas.czweb.org  ;
Svet bábik:
http://svetbabik.czweb.org  ;
Glória Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
Príroda :
http://www.cezmina.szm.sk  ;
Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org  ;
Vianočné čaro :
http://vianocesk.szm.com  ;
Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz  ;
Cemetery:
http://cemetery.zaridi.to
Svadba :
http://svadbask.unas.cz  ;
Bylinky: http://bylinky.czweb.org
Svadba:
http://svadbask.unas.cz  ;
Aiswarya:
http://aishwarya.wz.cz
Vianoce :
http://vianocesk.wz.cz  ;
Veľká noc :
http://velkanoc.czweb.org  ;
Príroda :
http://eufrosyne.wz.cz  ;
Príroda:
http://agika.szm.com  ;
Bulldog :
http://ruda-etuda.czweb.org
Dieťa a jeho práva:
http://dieta.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Holub olympionok: http://olympionikholub.wz.sk

by Cezmín Slovakia 1998 http://cezmin.wz.cz http://seniorka.szm.com