wz
Myspace Layouts

RÓMOVIA - po starom CIGÁNI


[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Than perdal o Roma - Miesto pre Rómov

Pri tvorbe tejto stránky som veľa čerpala zo stránok sympatického pána Vladimíra Putíka - Roma Požomatar (rómovia od Bratislavy): http://www.romapozomatar.estranky.sk a takisto zo stránok Romathanu http://www.romathan.sk a ďalších aj zahraničných webových stránok.

Ďakujem!

Odporúčam do Vašej pozornosti stránky pána Vladimíra:  http://www.romapozomatar.estranky.sk s množstvom videoklipov, fotodokumentov, hudby  a iných zaujímavostí.

Občianske združenie Roma Production

Občianske združenie Roma Production vzniklo v roku 2004 v Trebišove. K jej úspešným projektom patrí celoslovenský divadelný workshop Roma Theatre Workshop a svetový rómsky multikultúrny festival International Gypsy FEST, ktorý tradične vysiela Slovenská televízia.
Občianske združenie Roma Production si do portfólia môže napísať množstvo kultúrno-spoločenských podujatí na regionálnej, ale i nadregionálnej úrovni. (
http://www.gypsyfest.jex.cz) 

.

PODUJATIA ROKA 2009

O festivale
International Gypsy FEST je svetový rómsky multikultúrny festival, ktorého myšlienkou je boj proti rasizmu a xenofóbii a podporuje ho aj Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič a Minister kultúry SR Marek Maďarič.
Svetový rómsky multikultúrny festival je súčasťou Kultúrneho leta a hradných slávnosti Bratislava 2009

Miesto konania
19.06.2009 16.00 hod. KONCERT TRADIČNEJ RÓMSKEJ HUDBY
Hviezdoslavovo námestie, Bratislava
20.06.2009 16.00 hod. SPRIEVOD ÚČINKUJÚCICH
Staré mesto, Bratislava
20.06.2009 19.00 hod. GALAPROGRAM INTERNATIONAL GYPSY FEST
Park kultúry a oddychu (PKO), Bratislava
Televízny záznam - Slovenská televízia

Ďalšie podujatia

Koncert se skupinou Jazz fameľija -
22. července, 19:00 Handlová SR

11.ročník festivalu KHAMORO!

25. 5. – 30. 5. 2009 v Praze
Připravujeme pro vás již
11.ročník festivalu KHAMORO!
Abyste se mohli na jeho návštěvu s časovým předstihem připravit, zde najdete ty nejnovější informace o plánovaném programu. Rozhodně se můžete začít těšit nejen na současnou i tradiční romskou hudbu a Gypsy jazz, ale i na výstavy či taneční workshopy.
V pondělí zahájíme festival vystoupením kapely !DelaDap, která originálně kombinuje tradiční hudbu s těmi nejmodernějšími směry. V úterý se pak představí skutečná hvězda letošního programu - Gypsy jazz ve své ryzí podobě a virtuózním provedení v podání The Rosenberg Trio z Nizozemí. S jazzovou orientací budeme pokračovat i ve středu, kdy zahrají Basily Boys – 4 opravdu velmi mladí hudebníci taktéž z Nizozemí.
Čtvrtek i pátek budou ve znamení tradiční romské hudby v neformálním prostředí klubu ROXY. Ve čtvrtek se navíc můžete jít podívat na defilé účinkujících v centru Prahy. Hudební program zakončíme galakoncertem v Kongresovém centru Praha. V tuto chvíli vám již můžeme také prozradit, že tradiční romskou hudbu budou na festivalu prezentovat tyto kapely: Marek Balog z České republiky, Acquaragia Drom z Itálie, Šutka z Makedonie, Lelo Nika z Dánska, Leonsia Erdenko z Ruska, Romengo z Maďarska a Nadara z Rumunska.
Vedle hudebního programu nabídne 11.ročník festivalu také doprovodný program. V paláci Aventin bude umístěna výstava obrazů a soch německého umělce Otto Pankoka. Ve spolupráci s Nizozemskou ambasádou jsme se rozhodli zorganizovat „Dny holandských Romů“, které budou kromě dvou zmíněných koncertů Gypsy jazzu obsahovat také výstavu fotografií s romskou tématikou či promítání dokumentárních filmů v Aeru. A kdo se bude chtít něco nového naučit, ten se může opět přihlásit do tanečních workshopů, tentokrát pod vedením skvělého ruského tanečníka.
Nebude chybět samozřejmě ani odborný program - dvoudenní mezinárodní seminář bude za účasti expertů z celé Evropy řešit téma „Romská kultura jako součást kultury evropské“ a mezinárodní workshopy s názvem „Jdeme dlouhou cestou“ nabídnou romským i neromských mladým lidem z ČR, Slovenska, Nizozemí a Německa možnost se vzájemně poznat a získat nové znalosti.
Další informace o festivalu zde budou postupně zveřejňovány.

MÍSTA KONÁNÍ

Kongresové centrum Praha, ul. 5.května 65, Praha 4, www.kcp.cz
Stanice Vyšehrad – metro trasa C

Lucerna Music Bar, Vodičkova 36, Praha 1, www.musicbar.cz 
Stanice Můstek – metro trasa A

Zastávka Václavské náměstí – TRAM č. 3, 9, 14, 24
Jazz Club Reduta, Národní 20, Praha 1,
www.redutajazzclub.cz 
Stanice Národní třída – metro trasa B
Zastávka Národní divadlo – TRAM č. 6, 9, 17, 18, 21, 22, 23

Klub ROXY, Dlouhá 33, Praha 1, www.roxy.cz 
Stanice Náměstí republiky – metro trasa B
Zastávka Dlouhá třída – TRAM č. 5, 14, 8

Studio Zambra, U Zvonařky 9, Praha 2, www.flamencheco.cz 
Zastávka Bruselská – TRAM č. 6 a 11

Staroměstská radnice – Radniční klub, Staroměstské náměstí 1, Praha 1, www.ghmp.cz
Stanice Staroměstská – metro trasa A

Kino Aero, Biskupcova 31, Praha 3, www.kinoaero.cz 
Zastávka Biskupcova – TRAM č. 5, 9, 10, 16, 19

Dům národnostních menšin, Vocelova 602/3, Praha 2, www.dnm-praha.cz 
Stanice I.P. Pavlova – metro trasa C
Zastávka I.P. Pavlova - TRAM č. 4, 6, 10, 11, 16, 22, 23

Palác Aventin, Purkyňova 53/4, Praha 1, www.palacaventin.cz 
Stanice Národní třída – metro trasa B
Zastávka Národní třída – TRAM č. 6, 9, 18, 21, 22, 23

Rómske osobnosti

http://www.romapozomatar.estranky.sk/stranka/romske-osobnosti 
http://www.freewebs.com/cajori_romani/index.htm
Rádio AMARO:
http://amaroradio.net
Poľsko:
http://www.kalejakha.art.pl
Nemecko:
http://www.kozubek.de
http://www.kelarova.com/en
http://www.janrigo.wbl.sk
http://www.kmetoband.sk
http://www.khamoro.cz
http://www.lljunior.hu
Múzeum rómskej kultúry:
http://www.rommuz.cz

Cigáni a či Rómovia?

Pomenovanie Rómovia neexistovalo do roku 1991 ani v jazykových slovníkoch a problém samotného zápisu slova Rom alebo Róm riešil Jazykovedný ústav Ľ. Štúra až v roku 1990, keď kodifikoval podobu Róm, rómsky (Príručka slovenského pravopisu, 1991; Romano nevo ľil, 1995, č. 195 – 198).

Rómovia na Slovensku

Rómovia na Slovensku do roku 1989 ako národnosť neexistovali napriek tomu, že sa ich životom zaoberali úrady od čias Rakúsko−Uhorska. V súvislosti s rozvojom kultúry a umenia Rómov je dôležité pripomenúť, že Rómovia na Slovensku svoju kultúru nesmeli rozvíjať a ani na verejnosti prezentovať ako špecifickú kultúru. Rómovia nesmeli zakladať rómske súbory, záujmové krúžky, v televízii sa nesmeli vysielať rómske rozprávky, nesmela vychádzať literatúra o Rómoch (Snopko, 1992). Inými slovami, Rómom bola upieraná ich národná svojbytnosť a etnicita. Dlhodobý vplyv takýchto postojov k Rómom sa negatívne prejavil nielen vo vnímaní Rómov majoritou, ale aj vnútri ich spoločenstva. Dôkazom sú dodnes trvajúce pochybnosti niektorých Rómov (najmä žijúcich v uzavretejších lokalitách) o ich vlastnom etnickom pomenovaní – etnonyme.

Centrá rómskej kultúry

Dokumentačné centrum rómskej kultúry v Martine
Dokumentačné centrum rómskej kultúry v Martine vzniklo 1. januára 2002 ako súčasť Slovenského národného múzea pri Etnografickom múzeu Slovenského národného mú−
zea v Martine. Vedúcou centra a jeho jedinou pracovníčkou bola Adriana Daneková. Centrum má celoslovenskú pôsobnosť a jeho poslaním je získavať, zhromažďovať a odbor−
ne spracovať doklady materiálnej a duchovnej kultúry Rómov a zároveň ich prezentovať.


Gemersko−malohontské múzeum – oddelenie rómskej kultúry v Rimavskej Sobote
Oddelenie začalo svoju činnosť 1. januára 1996. Vzniklo na základe iniciatívy múzea z roku 1993 so špecializáciou na dokumentáciu rómskej duchovnej a materiálnej kultúry.

Vihorlatské múzeum – oddelenie rómskej kultúry v Humennom
Oddelenie zriadilo Ministerstvo kultúry SR zriaďovacou listinou číslo MK 2009/1993 – 1 zo dňa 16. decembra 1993. Činnosť začalo v apríli 1994, keď bol do oddelenia prijatý jeden pracovník (historik Andrej Gic), a to so zameraním na remeslá a staršie dejiny do roku 1945. V roku 1995 bol do oddelenia prijatý ďalší pracovník, ktorý po krátkom čase odišiel. Nahradil ho absolvent Katedry rómskej kultúry PF UKF v Nitre Miroslav Cina, a to so zameraním na dejiny od roku 1945 po súčasnosť. Od roku 1999 pracuje na oddelení len jeden pracovník.

ŠTÁTNE INŠTITÚCIE ZAMERANÉ

NA RÓMSKU KULTÚRU

• Divadlo Romathan, Košice (zriaďovateľ Krajský úrad Košice),

• Oddelenie rómskej kultúry Gemerskomalohontského múzea, Rimavská Sobota (zriaďovateľ Krajský úrad Banská Bystrica,

• Oddelenie rómskej kultúry Vihorlatského múzea, Humenné (zriaďovateľ Krajský úrad Prešov),

• Dokumentačné centrum rómskej kultúry pri Slovenskom národnom múzeu pri Etnografickom múzeu v Martine,

• Rómske národnostné vysielanie v Slovenskom rozhlase: Prešov a Banská Bystrica stanica Regina

• Rómske národnostné vysielanie v Slovenskej televízii,

• Stredná umelecká škola, Košice (zriaďovateľ Krajský úrad Košice,

• Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa (PF UKF), Katedra rómskej kultúry,

• Detašované pracovisko PF UKF v Spišskej Novej Vsi,

• Detašované pracovisko PF UKF v Lučenci

TVORBA

Milovaná samota

Ja priznávam sa ti – večer som nebol doma,
tys’ spala, bola už tmavá obloha.
Obliekol som si oblek, kravatu, mal som ťa už dosť,
potreboval som odísť tam, odkiaľ už niet návratu

Ja priznávam sa ti – podviedol som ťa. A čo??!

Šiel som k rieke, rozprestrel deku, otvoril fľašu, zapálil sviečku,
ponúkol jej miesto. Sadla si ku mne až nám bolo tesno.
Ja priznávam sa ti, – bola to znovu ona,
tak príjemne mi s ňou bolo, áno, tá sokyňa tvoja.

Ja priznávam sa ti – podviedol som ťa
áno, bol som tam, kde čakala ma moja milovaná samota.

Vráť sa

Smutne kráčam cestou sám,
ulicou tmavou deriem sa medzi sebou.
Schúlený, ruky vo vrecku a... mám.
Po tej ceste už dávno chcem ísť s tebou.

Mračná oblohu zakrývajú,
aby neprechladla...
Spolu si tak svorne nažívajú.
Či preto bys´ sa nenadchla?

Vo dverách pri stole mi tvoja tvár chýba,
Klaun bez nosa funebrák je.
Len v spálni sa na mňa tvoja fotka díva,
ak aj ružičku neštepíš, bude divá.

Túžim po tvojom krásnom ahoj,
Tvoja vôňa ako prievan v cukrárni.
On aj ty stúpate nahor.
No tak, vráť, sa, neblázni.

Kamlo korkoripen


Phenav tuke o čačipen –
raťi na somas khere,
tu sovehas, o ňebos kaľiľas.

Urďom pes opre, e kravata,
imar salas mange opral o šero,
kampľas mange te džal odoj,khatar pes na avel pale.

Phenav tuke o čačipen –
Chochaďom tut. U so??!

Geľom ki e ľen, buchľarďom tel peste e deka,
phundraďom o caklos, labarďom momeľi,
diňom lake than. Bešľa paš mande u na sas but than.

Me phenav o čačipen tuke,
oda pale sas oj,
avka šukares mange sas laha,
he, odi tiri sokiňa.

Me phenav tuke o čačipen –
chochaďom tut,
he, somas odoj,
Jak man užarelas mirokamlo korkoripen

Av pale

Bivoďakro džav dromeha korkoro,
raťakra uľicaha cirdav pes maškar peste.
Bandžardo, o vasta andre žeba u… hin man.
Pal oda drom imar čirla kamav te džal tuha.

O chmari o ňebos andre učharen,
te na faďinel…
Jekhetane peske šukares dživen.
Či oda na kamehas?

Andro vudar, paš o skamind tiro muj nane,
O klaunos bi nakheskro funebrakos hino.
Andre suťi pre mandi tiri fotka dikhel,
te la ružica na pharaves, ela dzivo.

Užarav pro tiro šukar ahoj,
Tiri saga, sar e balvajori andro gulo kher.
Ov the tu džan opre.
Vaš oda, av pale, ma diľiňaľuv
http://www.romapozomatar.estranky.sk/stranka/romske-basne

József Ravasz, rómsky básnik a publicista

Prvou fotografickou výstavou rómskeho autora na Slovensku sa prezentoval 24. septembra 1998 József Ravasz, rómsky básnik a publicista. V Západoslovenskom múzeu v Trnave vystavoval súbor farebných fotografií pod názvom „Slzy Cigánov“ – cyklus dokumentov z tragických okamihov v obci Jarovnice tesne po povodniach v auguste 1998. Garantom výstavy bol Krajský úrad Trnava a usporiadateľmi Žitnoostrovné osvetové stredisko Dunajská Streda, Trnavské osvetové stredisko a múzeum,v ktorom sa výstava konala. K výstave vyšiel aj katalóg s 27 farebnými fotografiami.

Holokaust in memoriam

23. novembra 1999 vystavoval József Ravasz fotografie na výstave pod názvom „Rómsky holokaust in memoriam“ v Kežmarku.

Viete, že...

V roku 1996 (15. – 16. augusta) sa v Klenovci uskutočnil 1. ročník Medzinárodného rómskeho filmového festivalu?

Organizátormi boli Ministerstvo kultúry SR, Obecný úrad Klenovec, Slovenský filmový ústav a Národné kinematografické centrum.
Zo slovenských autorov získal cenu (Čiernu ružu) Jozef Banyák, režisér filmu Dietky (ne)vinné (dokument o naliehavej téme výchovy rómskych detí) a Martin Slivka za 13−dielny seriál Deti vetra.

Viete, že...

V apríli roku 2002 (pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov) sa uskutočnil na Slovensku 1. ročník medzinárodného festivalu hudby?

V apríli roku 2002 (pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov) sa uskutočnil na Slovensku 1. ročník medzinárodného festivalu hudby, ktorého nositeľmi sú mimoriadne osobnosti rómskej (i nerómskej) domácej a zahraničnej hudobnej scény. Podujatie pod názvom „Medzi nebom a zemou“ sa uskutočnilo v rámci mediálnej kampane Čačipen.

Viete, že...

Rómsky spevácky zbor je zameraný na duchovnú a náboženskú pieseň?

Prvým a najznámejším (pôsobí od roku 1993) je súbor z Bardejova Devleskere čhaveBožie deti, ktorý pracuje pod vedením rehoľnej sestry Atanázie (Mária Holubová). Od roku 1995 pôsobí detský duchovný spevácky zbor v obci Varhaňovce (okres Prešov).

Profesionálne divadlo ROMATHAN http://www.romathan.sk

Muzeum židovskej kultry udelilo 20. 5. 2003
Divadlu Romathan medailu Chatama Sofera za pôsobenie v mene humanity a spolužitia.

Tri z množstva hier divadla ROMATHAN

ČAROVNÉ HUSLE PANNY CINKOVEJ
Štefan Kasarda - Soňa Samková
Pôvodná dráma na motívy života rómskej primášky z 18. stor. Panny Cinkovej)
Literárny scenár: Štefan Kasarda
Hudba: Karel Adam
Hudobný asistent a texty piesní:
Choreografia:
Scénografia: Štefan Hudák
Kostýmy:
Dramaturgia:
Asistent réžie:
Réžia: Soňa Samková
1. premiéra: 8. 12. 2000 Košice Thália
2. premiéra: 10. 12. 2000 Prešov (Divadlo A. Duchnoviča)

RÓMSKY ZAKON / ROMANO HAKAJ
Milan Godla - autor: "Rómsky zákon. Po stáročia bol pre Rómov prísny a nekompromisný... Rómovia ho museli akceptovať i keď bol niekedy proti ich vôli. Chlapec a dievča boli niekedy zasnúbení už od detstva a aj napriek tomu, že do seba neboli zaľúbení, museli sa neskôr zosobášiť. Týmto príbehom chcem zviditeľniť život Rómov v minulosti."
Hudba a aranžmán: Karol Adam ml.
Scenár a dramaturgia: Milan Godla
Námet a réžia: Marián Balog
Choreografia: Jaroslav Moravčík a.h.
Premiéra: 16. 3. 2007. Košice. Cinefil

4.6.2008
Rarita Slovenska v celej Európe...

Divadlo Romathan priblížil Rómom euro predstavením

Eurofestival

Takýto spôsob informovania o eure medzi Rómami doteraz nevyužila žiadna krajina vstupujúca do eurozóny. Predstavenie Eurofestival priblížilo rómskej komunite humornou formou problematiku prechodu na euro a zahralo ho jediné profesionálne rómske divadlo na Slovensku
- košický Romathan. S iniciatívou vyšla v ústrety Národná banka Slovenska (NBS), ktorá poskytla divadlu finančný grant. Riaditeľom Romathanu je Karl Adam. Bol to prosto unikátny projekt v rámci celej Európy.
Romathan pripravil 40 predstavení a začal v polovici júla 2008 po tom, čo bol už známy konverzný kurz eura. Pri realizácii vychádzalo divadlo z doterajšieho repertoáru - komédie Prešibaná rodinka. Tá približuje osudy rómskej rodiny a jej skúsenosti s eurom počas jej pobytu v Írsku.
"Upravili scénky z tejto hry, aby Rómom priblížili prechod slovenskej koruny na euro. S programom vystúpili tam, kde je najväčšia koncentrácia Rómov pričom počas uvedených 40 vystúpení navštívili hlavne rómskej osady na východnom, strednom ale aj na západnom Slovensku.
Program v réžii Mariána Baloga v rómčine i slovenčine trval hodinu a predstavili sa v ňom všetky zložky Romathanu - hudobná, dramatická, spevácka aj tanečná sekcia.
Dramaturg programu bol Milan Godla a diváci sa vonkoncom nenudili, naopak, získali základné informácie o euromene, jej hodnote, prepočítavaní na slovenské koruny, o platbách a zmenách, ktoré euro prinesie do ich života. Prvá etapa predstavení začal Romathan 14. júla v mestečku Medzev v okrese Košice-okolie. Pokračovali vo Vtáčkovciach, Kecerovciach, Jarovniciach, Lučenci, Detve, Žarnovici, Fiľakove a ďalších mestách a obciach Slovenska.

Na každé predstavenie prispela NBS v priemere sumou 30.000 Sk (988,70 eura). (1 EUR = 30,343 SKK) (info TASR)

Viete, že...

Orchester Divadla Romathan  reprezentoval rómsku hudobnú kultúru  v cudzine?

Orchester Divadla Romathan  reprezentoval rómsku hudobnú kultúru na cirkevných dňoch v Nemecku (Mníchov) už v roku 1993, na medzinárodnom festivale La route tzigane (Cesty Rómov) vo Francúzsku (Paríž) v roku 1994.

Z iniciatívy Ministerstva kultúry SR reprezentoval slovenských Rómov v Anglicku, účinkoval na medzinárodnom festivale rómskej kultúry v Moskve (29. januára 2000).

Z iniciatívy podpredsedu vlády SR prezentoval kultúru Rómov (spolu s výtvarnými prácami detí z Jarovníc) pred Parlamentným zhromaždením Rady Európy v Bruseli a v Štrasburgu (25. júna 2001).

Info: Daniela Hivešová−Šilanová, Kultúrne aktivity Rómov.

(Z kapitol knihy ČAČIPEN)
http://www.romathan.sk

LITERATÚRA použitá ku knihe

Kultúrne aktivity Rómov

1. ARKOS v Nimnici. Romano ľil, 1991, č. 2.
2. Boldišová, E.: Kde sú hranice inakosti? Mosty, 1997, č. 26.
3. Čo sa stalo? Romano nevo ľil, 1993, č. 68 – 69.
4. Dňa 13. 1. 1993. Romano nevo ľil, 1993, č. 62– 63.
5. Duka, J.: Pandž naja, pandž phrala, pandžčhiba – našti te oven jekh/Pět prstů, pět bratří a pět jazyků – nemohou být jeden jako druhý. Romano džaniben, 2001, č. 3 – 4.
6. Eštočák, M.: Vieme, čo je prvoradé?/Džanas,so te kerel anglal? Romano ľil, 1991, č. 6.
7. Hivešová−Šilanová, D.: Festivalové leto sa skončilo v Banskej Bystrici. Romano ľil, 1991,č. 2.
8. Hivešová−Šilanová, D.: Vznikol Kultúrny zväz rómskej spoločnosti. Romano ľil, 1991, č. 9.

9. Hivešová−Šilanová, D.: Unavení „žobráci“? Romano nevo ľil, 2002, č. 533 – 541.
10. Hivešová−Šilanová, D.: Predstavujeme rómskeho fotografa Gabriela Hlaváča. Romano nevo ľil, 2001, č. 518 – 522.
11. Kollár, M. – Mrvová, Z. (Eds.): Národná správa o kultúrnej politike. Bratislava, Ministerstvo kultúry SR 2002.
12. Kultúrny zväz občanov rómskej národnosti sa neuspokojuje len so zakladaním súborov. Romano ľil, 1992, č. 21.
13. Mann, A. B.: „Krátki“ alebo „dlhí“ Rómovia? Romano nevo ľil, 1995, č. 195 – 198.
14. Mann, A. B.: Rómsky dejepis. Doplnkové učebné texty k vyučovaniu dejepisu v 5. – 8.ročníku ZŠ. Bratislava, Kalligram 2000.
15. Mann, A. B.: Sú Rómovia neznámi? In: Mann,A. B.: Neznámi Rómovia. Bratislava, Ister science press 1992.
16. Memorandum rómskeho národa. Romano ľil,1991, č. 1.

17. Memorandum Rómov. Romano nevo ľil, 1994,č. 119 – 120.
18. Nehodnoverní bez dotácií. Romano ľil, 1993,č. 64 – 66.
19. Päť miliónov rómskej kultúre. Romano ľil,1991, č. 2.
20. Príručka slovenského pravopisu. Bratislava,SPN 1991.
21. Radič, J.: Roma bašavel. Romano nevo ľil,2000, č. 448.
22. Snopko, L.: Kultúrna politika vo vzťahu k Rómom. In: Mann, A. B.: Neznámi Rómovia.Bratislava, Ister science press 1992.
23. Zásady vládnej politiky Slovenskej republiky k Rómom. Romano ľil, 1991, č. 5.

Časopisy a iné - odkazy

Časopis pre Rómov Slovenska

Prečítajte si PRÍBEH  NERÓMKY, teda NEcigánky Mirky...

Časopis Romano hangos

Ústav etnológie SAV

Časopis ÚLET

KMEŤOBAND

http://www.romapozomatar.estranky.sk/fotoalbum/zohorske-

ROK 2008

ROM
Štandardizácia rómskeho jazyka v Slovenskej republike

Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity 29. júna 2008 zorganizoval Štandardizáciu rómskeho jazyka v Slovenskej republike.

Vychádzajúc z kodifikácie rómskeho jazyka v roku 1971 a dejinného odkazu rómskych osobností pôsobiacich v oblasti formovania rómskeho jazyka ako základného prostriedku na vzdelávanie a výchovu Rómov, bol vykonaný slávnostný akt Štandardizácie rómskeho jazyka v Slovenskej republike. Cieľom štandardizácie rómskeho jazyka je oficiálne vyhlásenie rómskeho jazyka a jeho spontánny rozvoj, ktorý bude tolerantný voči regionálnym odlišnostiam.

Svojou prítomnosťou podporila Slávnostný akt prvá dáma SR Silvia Gašparovičová, podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič, ministerka práce sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová, zástupcovia ústredných organov štátnej správy, veľvyslanectvá a mnohé ďalšie významné osobnosti Slovenskej a Českej republiky, ktoré sa venujú rómskemu jazyku.

Medzi najvýznamnejšie osobnosti z oblasti histórie Rómov prijala pozvanie Eva Davidová, ktorá patrí medzi pamätníkov Zväzu Cigánov a Rómov v Československu z roku 1971. Slávnostný akt sa uskutočnil 29. júna 2008 v Historickej budove NR SR, Župné námestie 12 o 11:00 hod.

Devla, bichal To Duhos akana

http://www.youtube.com/watch?v=qA8V-4s3Mwo

DEVLA DEVLA gitanosparacristo

http://www.youtube.com/watch?v=ampEDQLKBzs

AVEN ROMALEN gitanosparacristo

http://www.youtube.com/watch?v=EKvGdAi4hHo

Cigánske Vianoce (ČR))

http://www.youtube.com/watch?v=INniBH4kTrY

Cigansky silvestr (ČR))

http://www.youtube.com/watch?v=Qpo9zX0RfDU

Cigansko - zo zahraničia

http://www.youtube.com/watch?v=FLx37DCmLJI

Svadba (SR))

http://www.youtube.com/watch?v=7jK-GvmhH4Y Romafest

Východná (SR)

http://www.youtube.com/watch?v=vZhoKfZ2eio

Klikni na stránku: Milujem pani P...!
http://milujempanip.wz.cz/Vlese.htm

Moje stránky
http://cezmin.wz.cz

Stránka o Vianociach: http://vianocesk.wz.cz 
Stránka o mojich psíkoch: http://mikinka.mail15.su 
Stránka o sviatkoch Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org 
Stránka venovaná prírode: http://milujempanip.wz.cz 
Stránka z každého rožku trošku: http://cezmin.czweb.org 
Stránka o svadbe v Chlebanoch: http://svadbask.unas.cz 
Stránka venovaná  Glórii Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Stránka zo života, hobby: http://www.mudraakoradio.euweb.cz 
Stránka venovaná jedovatým bylinkám: http://bylinky.czweb.org 
Stránka venovaná prechodu do večnosti: http://cemetery.zaridi.to 
Stránka venovaná zvykom Jánskej noci: http://www.cbjanskanoc.ic.cz 
CB rádioamatérstvo - CBRSK Horné Chlebany: http://hornechlebany.unas.cz 
Stránka venovaná rodákovi, poétovi M.Krpeľanovi: http://michalkrpelan.wz.cz
Stránka o bábikách a tvorcoch - netových priateľoch: http://svetbabik.czweb.org
CB rádioklub Slovakia H.Chlebany: http://www.sweb.cz/agnesa ; http://cbrsk.euweb.cz

Stránky, ktoré som urobila zdarma iným ľuďom

Stránka venovaná kresťanskému spolku Ranná Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz 
Stránka venovaná chovu holubov: http://holubolympionik.ic.cz 
Stránka venovaná právam dieťaťa: http://dieta.czweb.org
Stránka o buldogoch: http://ruda-etuda.czweb.org 

http://eufrosyne.wz.cz

AHOJ!

Odkazy na zaujímavé stránky v ČR

Duchovné pravdy a múdrosti

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

 

/CENTER>