wz

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Planéta uletených

Pri jednom z rozhovorov s jedným z mojich synom o duchovnom živote a "rôznych úrovniach zasvätení", ako sa o nich hovorí a píše (povolaní, vyvolení, stupne zasvätení atď.) mi bolo povedané:

"Pokiaľ by sa všetci venovali duchovnu a napredovali, neženili sa a neplodili potomkov, bolo by síce kopa hláv "osvietených a zasvätených", no planéta by tak bola "planétou uletených" (od reality).

ZMYSEL ŽIVOTA

Jedna Jungova myšlienka hovorí niečo v tomto zmysle: " ŽIVOT JE!" už či má zmysel a nezmyselnosť, prosto JE. Ide o to, čo preváži u konkrétnych ľudí. Môj názor je, vonkoncom nepotrebujem hľadať žiadny zmysel života, v živote a o živote, keď viem a uvedomujem si, že život sám osebe je zmyslom. Už len ten fakt keď človek vezme na vedomie, že život ide ďalej so mnou (s nami) či bezomňa (bez nás)... hovorí sám osebe o zmysle samotného života. Smrť okolo nás berie ľudí doslova ako dobytok na jatky a život ide predsa ďalej, slnko svieti, voda tečie, vtáky lietajú, stromy šumia, tráva rastie... tak načo ešte vyhľadávať zmysel života? Naopak, prijať život, teda zmysel za svoj a žiť ho s plnou zodpovednosťou za seba a svoje konanie či ničnerobenie, svoje zdokonaľovanie sa v myslení, chápaní, prežívaní, vnímaní atď., to je treba a nie vyhľadávanie akéhokoľvek zmyslu života.

Že by sme dnes ešte stále boli v jaskyniach, ak by sme takto brali život ako hovorím?

Je človek šťastnejší, zdravší, veselší, spokojnejší, keď si vymýšľa zmysel niečoho, čo už v samotnej podstate zmysel má?

Všimnime si, koľko energie vynaložia ľudia na hľadanie zmyslu života a hocijakého iného zmyslu, koľko si vyrobia trápenia, utrpenia, bezsenných nocí a nielen sebe samozrejme, ale i svojim blízkym, priateľom, známym... a koľkí kvôli tomu prepadnú drogám, alkoholizmu, promiskuite atď., až kým im to raz nedôjde do "palíc" a nepochopia, že život sám osebe je zmyslom. Vtedy vlastne nájdu samí seba. No to, že seba nemajú nie je chybou života a jeho zmyslu, ale ľudskou obmedzenosťou, že človek (ľudia) nevie prijať danosť takú, aká je, teda život (i ten svoj život) a aj svoje konanie v ňom so všetkými dôsledkami a následkami, ako holý fakt.

Boh stvoril nebo a zem, tvoril všetko šesť dní a na siedmy deň odpočíval... Boh netvoril nezmyselné veci, tie tvorí a vyrába si len človek, keď už nič iné nie je dosť dobré na pochopenie zmyslu života...
 

Staroba a smrť

Starnutie je zložitý proces. Človek už nevládze robiť toľko, koľko by chcel, už nedôjde všade, kam by chcel, už nevidí tak dobre ako predtým. To všetko môže viesť k pocitu zbytočnosti, hlavne ak si to myslia aj jeho najbližší a dávajú mu to pocítiť. Niekedy to vedie ku vzbure, keď starý človek vyhlási „veď aj vám ešte ukážem". Inokedy k apatii „je mi to jedno, nezaujíma ma to".
No tento žalm nás vyzýva, k inému postoju ku starobe:

„Tí, čo vyrastajú v dome Pánovom, v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať" (Ž 95, 14).
Uvediem časť z neho: „
Dobre je oslavovať Pána
a ospevovať meno tvoje, Najvyšší;
za rána zvestovať tvoju dobrotu
a tvoju vernosť celú noc
na desaťstrunovej harfe a na lutne,
spevom a citarou.
Lebo tvoje počínanie Pane, ma napĺňa radosťou
a plesám nad dielami tvojich rúk.
Spravodlivý sťa palma zakvitne
a vyrastie sťa céder z Libanonu.
Tí, čo vyrastajú v dome Pánovom,
v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať.
Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie,
úrodní budú a plní sviežosti;
a tak zvestujú, že Pán, moje útočište, je spravodlivý
a neprávosti v ňom niet.

Ak si sa celý život usiloval kráčať po Božích cestách, tak aj teraz, v starobe môžeš prekvitať už nie len pre tento svet, ale pre uvedené Božie nádvoria. Napínaj svoje srdce láskou a prejavuj ju svojim najbližším, svojimi postojmi i rečou dávaj najavo, že si už bližšie k Bohu než k tomuto svetu. Aby sa tak prejavila tvoja múdrosť nadobudnutá vekom a poznávaním Boha a jeho diela.
No možno si, človek, povieš:

"Nekráčal som po Božích cestách, akože môžem teraz prekvitať?"

Nuž pre teba je čas staroby najprv časom pokánia, ktoré ťa však povedie k tomu, že aj tvoje putovanie k Bohu bude napokon radostné a plné ovocia. Uvidíš ho na svojich najbližších, keď im dáš príklad pokánia a ukážeš im milujúce trpezlivé srdce. Určite nie je ľahké starnúť. Všetci, ktorí máte k tomu ešte ďaleko, môžete svojím blízkym pomôcť, aby staroba bola pre nich časom prinášania ovocia a očakávania na stretnutie s Pánom, keď „Boh zotrie každú slzu z našich očí a uvidíme ho z tváre do tváre".
„Môj Bože, prosím ťa, veď ma k pokániu za zlo, ktoré som popáchal, a ku vďačnosti za všetko dobro, ktoré si skrze mňa konal a ešte vykonáš."
Tichý povzdych staroby!!

V Jánovom evanjeliu (5,24) je napísané:
„Veru, veru, vám hovorím: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“

Takéto zasľúbenia spásy aké má kresťanstvo, iné náboženstvá nepoznajú a tak je iba pochopiteľné, že smrť má pre kresťanov aj pozitívnu stránku veci:
„Túžim už umrieť a byť s Kristom,“  „Lebo mne žiť je Kristus a umrieť zisk.“
To napísal Pavol v Liste Filipským 1,23. Pavol považuje Kristovo zmŕtvychvstanie za historickú skutočnosť a za ústrednú udalosť viery:
„A ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera“ (1. Kor. 15,14). Kresťania sú naplnení nádejou na vzkriesenie z mŕtvych, keďže je známa skutočnosť, že Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych.

Smrť... a čo po je nej?

Desať právd o smrti

▲- Život smrteľníkov na tomto svete je krátky, plný strastí a bolestí. Niet žiadneho prostriedku pomocou ktorého by sa dalo vyhnúť smrti tých, ktorí sa narodili; po dosiahnutí staroby nasleduje smrť, taká je prirodzenosť živých bytostí.

▲- Tak, ako zrelé ovocie je hneď po svojom dozretí v nebezpečenstve, že spadne zo stromu, tak i na smrteľníkov číha nebezpečenstvo smrti v každej chvíli po narodení.

▲- Tak, ako všetky hlinené nádoby, ktoré urobil hrnčiar, končia svoju existenciu tak, že sa rozbijú, tak je to i so životom smrteľníkov.

▲- Mladí i starí, hlúpi i múdri, všetci sa dostanú do drápov smrti, všetci podliehajú smrti.

▲- Z tých, ktorých premôže smrť a musia sa rozlúčiť so životom, otec nemôže zachrániť svojho syna, ani príbuzní svojich rodinných príslušníkov.

▲- Pozri! Zatiaľ čo sa rodina díva na svojich mŕtvych príslušníkov a narieka nad ich odchodom, smrť si odvádza smrteľníkov jedného po druhom ako voly, ktoré sú vedené na jatky.

 ▲- Tak je svet súžený smrťou a hnilobou a múdri ľudia nenariekajú, pretože poznajú podmienky v ktorých sa svet nachádza.

▲- Nech ľudia akýmkoľvek spôsobom premýšľajú o nejakej veci, že sa objaví, keď sa to skutočne  stane,  dôjde k tomu vždy akosi inak a potom nasleduje veľké sklamanie, v takých podmienkach sa nachádza svet.

▲- Ani plačom, ani žiaľom nedosiahne nikto pokoja mysle, naopak, jeho bolesť sa bude zväčšovať a jeho telo bude trpieť. bude chorý a bledý, ale jeho nárek nezachráni mŕtvych.

▲- Ľudia sa pominú a ich osud po smrti sa bude vyvíjať podľa toho, aké robili skutky.

▲- I keď človek žije sto rokov alebo dokonca i viac, bude nakoniec odtrhnutý od spoločnosti svojich rodinných príslušníkov a bude sa musieť rozlúčiť so životom na tomto svete.

▲- Ten, kto hľadá pokoj, mal by vytrhnúť zo svojho srdca šíp bedákania, nárekov a žiaľu.

▲- Ten, kto vytrhne tento šíp, dosiahne vyrovnanosti a pokoja mysle a bude požehnaný.

(voľný preklad z Budhovho evanjelia)

Ako je pomerne známe z rôznej literatúry, tak všetky veľké svetové náboženstvá vnímajú náhlu smrť človeka, ľudí negatívne. Napríklad vyznávači budhizmu a hinduizmu by chceli opustiť svoje zomierajúce telo v meditácii (čo pri náhlej smrti (živelné  katastrofy - povodeň, zemetrasenie, autohaváriách, leteckých nešťastiach a pod. nejde)  židia, kresťania a moslimovia s vyznaniami viery a modlitbami na perách.
Túžba po smrti, na ktorú sa možno pripraviť, je asi jediné, čo tieto svetové náboženstvá spája, keďže sa predstavy o tom, čo sa deje pri zomieraní a po smrti, diametrálne odlišujú.

Znovu narodenia v budhizme

Ľudia v západnom svete vnímajú ďalšie narodenie budhizmu niečo ako „druhú šancu“, no a v tom je nepochopenie ľudí západného sveta oproti pravému zmyslu budhizmu, kedy budhisti vidia v znovuzrodení iba pokračovanie utrpenia. To, že život je utrpenie, patrí k najhlbším presvedčeniam tohto náboženstva. (A tu si mnohí z ľudí planéty Zem môžu položiť otázku (???): " A nie je život utrpenie?"
Príčinou utrpenia sú potreby, pudy a túžby ľudí. Z uvedeného teda vyplýva riešenie: Utrpenie skončí pre toho, kto tieto žiadosti v sebe samom prekoná. Dôležitým pomocníkom na tejto ceste je meditácia, kedy cieľ presvedčeného budhistu nie je dopracovať sa k peknému znovu narodeniu v nejakej vytúženej forme, ale ukončiť tento
kolobeh, aby mohol vojsť do blaženého miesta, ktoré nepozná žiadne žiadostivosti a to do „nirvány“.
„Karma“ je základné pravidlo, podľa ktorého rozhodne pre a proti - bilancia dobrých a zlých skutkov človeka, do akého nového života sa tento daný človek narodí. Pokiaľ je jeho bilancia dobrých a zlých skutkov negatívna, tak do ďalšieho života sa narodí ako pekelná bytosť, zviera či duch hladu. Pri bilancii pozitívnej má budúcnosť človeka, alebo aj božstva (už či dobrého alebo zlého). Takže dostať sa do "nirvány" a stať sa po smrti bohom bohom... to zvládne nie veľa ľudí, preto sa väčšina musí uspokojiť iba so zlepšením svojej karmy. http://www.najnakup.sk/Porovnaj_knihy-ine-nabozenstva_Buddhovo-evangelium-Paul-Carus_151308.html

Výroky o budhizme

Uznávaný

"Náboženstvo budúcnosti bude kozmické náboženstvo. Prekročí osobného boha a vyvaruje sa dogmám a teológii. Zahrňujúc v sebe ako oblasť prírodnú, tak duchovnú, bude založené na religióznom cítení vyrastajúcom zo skúsenosti objímajúcej všetky veci, prírodné i duchovné ako zmysluplnú jednotu. Budhizmus odpovedá tomuto popisu."

Albert Einstein

Svetoznámy

"Budhizmus je v prvom rade náboženstvo más. Nezúfam. Ani na okamžik nemyslím, že budhizmus bol vypudený z Indie. Každú podstatnú charakteristiku vidím v Indii prevedenú v skutok ďaleko viacej ako napríklad v Číne, na Cejlóne a v Japonsku, kde výslovne vyznávajú budhizmus... Je nemožné vypudiť Budhu. Nemôžete ho pripraviť o jeho narodenie v Indii. Vo svojom vlastnom živote si vytvoril nezabudnuteľné meno. Žije dnes v životoch miliónov ľudských bytostí. Nech si každý vezme, čo najviac môže z posolstva milosti, zbožnosti, ktoré Budha roznášal. Musíme preložiť toto posolstvo do našich vlastných životov. Sme schopní vzdať našu poctu veľkému majstrovi a učiteľovi ľudstva? Myslenie, ktoré Budha daroval pred 2.500 rokmi sa nikdy nepominie."

Mahatma Gándhí

Cirkvou odsudzovaný

"Budhizmus je stokrát realistickejší ako ostatné náboženstvá... Vznikol po niekoľko sto rokoch filozofického vývoja. Pojem boha bol odstránený tak rýchle ako sa objavil. Modlitba nepripadá vôbec v úvahu... Žiadne donucovanie, dokonca ani v mníšskej obci. K tomu vôbec nevyzýval bojovať proti ľuďom inej viery. Jeho učenie sa neobracia voči ničom tak dôrazne ako proti pocitom neprajnosti, nepriateľstva a hnevu."

Friedrich Nietzsche

Aj vdovy pálili s ich mŕtvymi manželmi

Mnohí z nás vedia o tom, že hinduizmus je starší ako budhizmus. Obhajuje predstavu kolobehu životov a platí v ňom to, že zomierať by sa malo v meditácii a s dobrými myšlienkami, čo ovplyvňuje formu ďalšieho života hinduistu. Do ďalšieho života sa človek - hinduista môže prebudiť buď ako boh, buď opäť ako človek, ale takisto aj ako rastlinka, či zvieratko. V hinduizme zomierajú aj bohovia a prechádzajú do ďalšieho života.
Náhla smrť je nehodou obzvlášť zlou, lebo si zomierajúci nemohol zlepšiť svoju karmu. Mŕtveho hinduistu spália na hranici a popol rozprášia. Pre takto spálené telo je najlepšie, ak pozostalí rozprášia jeho popol nad posvätnou riekou Gangou, čím sa vlastne vráti do ďalšieho života. Ale na dedinách sa spálené telesné pozostatky jednoducho pochovajú. V dávnejších časoch bol všeobecne rozšírený zvyk, že vdovu upálili s jej mŕtvym manželom, vraj, aby zachovali jednotu manželského páru. (No myslím si, že to bolo preto, aby sa nemuseli starať a zaopatrovať vdovu po zomrelom.) Táto vyložene barbarská prax je dnes Indickou republikou zakázaná a dochádza k nej už len zriedka.

Anjel smrti a štyri otázky

Islam nepovažuje smrť za dôsledok hriechu človeka. Koniec života spôsobuje Alah, aby vzal človeka z tohto sveta. Zomierajúci sa pokúša ako posledné slová vyrieknuť islamské vyznanie viery. Moslim nepozná istotu spasenia, lebo Alah zostáva navždy nevypočítateľný v tom, nad kým sa zmiluje a koho zavrhne.
Anjel smrti Izrail oddelí dušu od tela a odvedie ju do neba, kde sa koná niečo ako prvý tzv. „medzisúd“. Mŕtvy tam dostane informáciu, či je spravodlivý a tým pádom je kandidát na raj, alebo či je určený na zatratenie a vtedy ho anjeli, ktorí sú ako „dozorcovia v pekle“, odnesú k ostatným zatrateným.
Potom sa spravodlivý vráti do svojho hrobu a tam sa musí podrobiť štyrom otázkam:
Kto je tvoj boh?
Kto je tvoj prorok?
Aké je tvoje náboženstvo?
Ktorým smerom sa tiahne tvoja modlitba?
Nebeské potešenie je odmenou za štyri správne odpovede
(Alah – Mohamed – islam – Mekka).
Toho, kto nevie správne odpovedať alebo sa pomýli sa pomýli, trestajúci anjeli bijú kovovými kyjakmi chrbte a po tvári.
Ďalšia etapa... Po hlbokom spánku nasleduje posledný súd:
Dobré skutky sa budú počítať desaťnásobne a chyby sa nenásobia.
Osobitné pravidlá platia pre mučeníkov – tí totiž idú okamžite do raja (a to platí aj v katolicizme). Inak, ani moslim, ktorý dostane trest, nemusí skončiť vo večných pekelných mukách, lebo po čase bolestí (je to niečo ako očistec) môže prísť na miesto plné pokoja, pôžitkov a bezstarostnosti a to do vysnívaného do raja blaženosti.

Prísľub spásy

Čo hovorí o smrti kresťanská viera?
Negatívny pohľad na smrť, keďže smrť prišla na svet skrze hriech, tak píše Pavol (Rim. 5,12; 6,23). Po smrti je určitý "medzistav", v ktorom mŕtvi čakajú v stave rovnajúcom sa spánku na prebudenie k poslednému súdu. Starý zákon hovorí o tomto stave, iba keď spomína zakázanú možnosť vyvolávať spojenie so zomrelými (urobil to kráľ Saul, keď sa rozprával s mŕtvym Samuelom, 1. Sam. 28). Židovské výpovede k životu po smrti sú naozaj veľmi sporé, skromné na rozdiel od Nového zákona, kde trôni ako ústredná "nádej" a to "vzkriesenie". Takže kresťania sú naplnení nádejou na vzkriesenie z mŕtvych.

Pozrite a hlavne pozorne si vypočujte polhodinovú reláciu o živote po živote... je to zaujímavý dokument a možnosť položiť si osobné otázky...

KLIKNI do stredu obrázku a počúvaj, pozeraj...

http://www.gloria.tv/?media=54605

Moje www stránky

Cezmín: http://cezmin.wz.cz 
Vianoce:
http://vianocesk.wz.cz/ 
Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org/
Svadba:
http://svadbask.unas.cz 
Bylinky:
http://bylinky.czweb.org/ 
Moji psi:
http://mikinka.czweb.org 
Cemetery:
http://cemetery.zaridi.to 
Príroda:
http://milujempanip.wz.cz/ 
Zo života:
http://svetbabik.czweb.org/ 
Miss sveta z Indie:
http://aishwarya.wz.cz 
Obec H.Chlebany:
http://hornechlebany.unas.cz/ 
Hobby CBRSK Horné Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz 
Kóma - prežila svoju smrť:
http://gloriapolo.czweb.org 
Christmas all the year:
http://vianocechristmas.czweb.org/ 
Múdra ako rádio:
http://mudraakoradio.euweb.cz/ 
Milujem pani Prírodu:
http://eufrosyne.wz.cz/ 
Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org/ 
Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz/
Hobby:
http://www.cbrsk.php5.sk/ 
Cezmín:
http://cezmin.czweb.org/ 
Vianoce:
http://vianocesk.szm.com/
Stránky urobené zdarma iným
Dieťa a jeho práva: http://dieta.czweb.org/ 
Buldog english:
http://rudovaetuda.czweb.org 
Cébečkár a jeho olympionik:
http://olympionikholub.wz.sk 
Kresťanský spolok CB seniorov ČR:
http://rannisedmicka.wz.cz

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]