wz
Myspace Layouts [ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

.

 

 

.

 

 

.

 

 

 

 

 

 
 

dali nám svoje srdce na dlaň vo forme bohatého  tvorivého života
 
 



Srdce na dlani

OSOBNOSTI

krušovskej farnosti

(patrí do nej aj obec Horné Chlebany)

a okolia


Buzna Alexander (1868 – 1945)

Buzna Alexander (14.1.1868 Krušovce, okr. Topoľčany - † 8.4.1945 Nižná v okrese Trnava) – maliar.
Veľkou mierou sa zaslúžil o rozvoj sakrálneho maliarstva na Slovensku.
Po gymnaziálnom štúdiu v Bratislave absolvoval teológiu v Ostrihome a r. 1892 ho vysvätili za kňaza. V rokoch 1892 - 1894 a 1922 - 1923 študoval maliarstvo na výtvarných akadémiách v Budapešti, Viedni a Ríme.
Životnú dráhu začal ako pedagóg na biskupskom gymnáziu v Trnave. R. 1894 sa stal administrátorom farnosti a r. 1896 farárom v Dolných Voderadoch. Zdravotné problémy ho v roku 1912 prinútili na celé desaťročie zanechať pastoračnú činnosť. Potom bol administrátorom farnosti v Opoji a v Piešťanoch. R. 1933 sa stal inšpektorom pri Apoštolskej administratúre v Trnave. Od roku 1938 pôsobil ako farár v Nižnej.
Po celý život sa sústavne venoval výtvarnému umeniu. Tvoril väčšinou olejomaľby, bol plodným portrétistom, venoval sa aj krajinomaľbe. Inšpiráciu pre tvorbu nachádzal aj v slovenskom folklóre, vytvoril viaceré folkloristické obrazy. Niektoré svoje obrazy krojových postáv predal do cudziny, zakúpil ich napríklad indický maharadža a bývalý bulharský kráľ Ferdinand.
Dôležitou súčasťou jeho umeleckého diela bola sakrálna tvorba. Namaľoval Madonu pre farský kostol vo Veľkom Blahove, obraz Panny Márie pre kostol v Podolí, slovanských apoštolov sv. Cyrila a Metoda pre kostol v Pobedime a ďalšie pozoruhodné obrazy so sakrálnou tématikou, ktoré sú ozdobou interiérov kostolov vo viacerých slovenských dedinách a mestách.
Zaoberal sa aj reštaurátorstvom kostolných nástenných malieb. Ako maliar sakrálnych a oltárnych obrazov sa významne zaslúžil o rozvoj sakrálneho maliarstva na Slovensku.

Kelemen Anton (1707 – 1760)

Kelemen Anton, SJ - nar.17.1.1707 Krušovce, okr. Topoľčany - † 14.9.1760 Kluž, Rumunsko - univerzitný profesor, spisovateľ.
Vydané diela: Epigrammatum liber primus – Prvá kniha epigramov – Košice 1735; Exercitatio rhetorica extemporalis super obitu principis Fr.Eugenii Sabaudiae... - Rečnícke cvičenie nad hrobom Fr.Eugena Savojského, Trnava 1736; Elegiae quibus nonnullorum Europae regnorum clades... deplorantur – Žalospevy na porážky niektorých európskych kráľovstiev, Košice 1737; Panegyricus s.Francisco Xaverio dictus – Slávnostný príhovor na počesť sv.Františka Xaverského, Trnava 1737; Oratio de ss.Virginis intemerato conceptu – Modlitba o nepoškvrnenom počatí Panny Márie, Trnava 1738; Primatus romani pontificis adversus Cl.J.Baummassen, lutheranum theologum Hallensen – Obrana primátu pápeža proti protestantskému teológovi J. Baummassemu, Ráb 1751.
(Július Slaný)

Literatúra: Dr. Július Paštéta a kol. - Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, vydal Lúč, vydavateľské družstvo Bratislava - rok 2000, vydanie 1. str. 650-651
Prameň: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, autor.Dr.Július Pašteta a autorský kolektív, vydanie 1., vyd.družstvo Lúč Bratislava, rok vyd. 2000, str. 650-651.

Rezik Ján

(okolo 1650 Krušovce - 4.7.1710 Prešov)

Rezik Ján - spisovateľ, historik, filozof, pedagóg, predstaviteľ filozofickej školy, prvý historiograf dejín školstva na Slovensku. Profesor a rektor prešovského evanjelického kolégia. (okolo 1650 Krušovce - 4.7.1710 Prešov)
Absolvent prešovského evanjelického kolégia, v rokoch 1670 – 1672 univerzity vo Wittenbergu a v rokoch 1672 – 1674 v Toruni.
V rokoch 1674 – 1683 pôsobil ako učiteľ v Toruni. V roku 1684 sa stal rektorom latinskej školy v Košiciach. Pre podozrenie s písomného styku s Imrichom Thökölym bol väznený. V čase silnejúcej protireformácie v dôsledku nepriazne košického magistrátu katolícky orientovaného prijal pozvanie do učiteľských služieb mesta Prešov. V rokoch 1684 – 1687 profesor na prešovskom evanjelickom kolégiu. Prednášal poetiku, rétoriku, logiku, etiku a históriu. V roku 1687 bol svedkom krvavého zásahu generála Antonia Caraffu proti stavovskej opozícii v Prešove. V rokoch 1687 – 1705 v exile. V roku 1705 pozvaný za rektora prešovského evanjelického kolégia, prednášal rétoriku a poetiku.
Predstaviteľ barokovej literatúry na Slovensku. Písal latinskú poéziu, gratulačné a kondolenčné verše: Musa fragopolitana loquens... (Bardejov 1708), Salvianus Massiliensis redivivus morum emendator acerrimus... (Bardejov 1708), Triplex virtutis vultus et cultus domino Michaeli Roth oblatus die Michaelis (Bardejov 1708). Udalosti z roku 1687 opísal v práci Theatrum Eperiense Anno 1687. Erectum seu Laniena Eperiensis (1710; Liptovský Mikuláš 1931). Autor divadelných hier s biblickou a historickou tematikou: Pigritius scholarum hostis ad Caucasum deportatus (Bardejov 1707), Themistocles, iudicum image (Bardejov 1708), latinských teologických dišpút a prednášok. Prvý historiograf školstva na Slovensku. Autor dejín protestantských gymnázií na Slovensku v 16. – 18. storočí Gymnasiologia evangelice-hungarica sive Historia scholarum et earundem Rectorum Celebriorum opera et studie (1697), ktoré dokončil jeho žiak Samuel Mathaeides. Autor významných vedeckých prác z oblasti teológie a filozofie: Articulus VII. Augustanae confesionis de ecclesia in illustri collegio statuum Hungariae Eperjenssini (Bardejov 1669), De reparatione violati honoris per privatum ferrum... (Toruň 1703), Libellus ad Euergetas (Rukopis; 1705), Quod felix, faustum fortunatumque sit, inclyte statuo evangelico! (Bardejov 1707), Dum supremi in Ecclesia honoris metam Deo ducente (Bardejov 1708).
Zomrel počas morovej epidémie v Prešove.

Rudnay Alexander

(1760 – 1831)

Rudnay Alexander (4.10.1760 Svätý Kríž, dnes Považany okr. Nové mesto nad Váhom - † 15.9.1831 Ostrihom)- kardinál, arcibiskup, mecén, podporovateľ slovenského národného hnutia. Pochádzal zo zemianskej rodiny zo 14 detí.

Motto
„Slovák som a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem.“

Základy školského vzdelania získal v rodisku. V rokoch 1772-76 absolvoval nižšie gymnaziálne triedy na piaristickom gymnáziu v Nitre. Teológiu a filozofiu študoval v seminároch v Bratislave, Trnave a v Budíne, kde r. 1784 získal titul doktor teológie. Za rímsko-katolíckeho kňaza bol vysvätený v r. 1783 v Trnave. Pôsobil v Laskári, Častej, Hronskom Beňadiku, Trnave, Krušovciach. V roku 1805 bol menovaný kanonikom ostrihomského metropolitného chrámu a zastával tiež funkciu rektora trnavského Seminára sv. Štefana. Panovníckym dekrétom bol v roku 1809 menovaný dvorným radcom a referentom Uhorskej dvorskej kancelárie vo Viedni. Trnavu opustil až r. 1815, keď ho pápež Pius VII. Menoval sedmohradským biskupom v Alba Iulii.
Pri návšteve Ríma roku 1819 ho cisár František I. navrhol za ostrihomského arcibiskupa, čo Vatikán akceptoval a ešte v tom istom roku vystavil o tom pápežskú bulu. V rokoch 1819-20 bol Rudnay ostrihomským arcibiskupom v Trnave, roku 1820 preniesol svoje sídlo do Ostrihomu. Roku 1828 získal hodnosť kardinála. V Ostrihome zomrel a je tam aj pochovaný.
Patril medzi významné európske osobnosti známe v cirkevných i politických kruhoch, ako reprezentant habsburskej monarchie bol účastníkom Viedenského kongresu. Roku 1822 zvolal a viedol celouhorskú cirkevnú synodu v Bratislave, kde roku 1830 korunoval za uhorského kráľa Ferdinanda V., neskoršieho rakúskeho cisára. V Ostrihome začal s budovaním monumentálnej arcibiskupskej katedrály.
Alexander Rudnay venoval mimoriadnu pozornosť katolíckemu školstvu. Za svoje zásluhy sa stal správcom celého katolíckeho školstva v Sedmohradsku. Stal sa zakladateľom moderných foriem charity – nazývali ho aj „veľký almužník“. Uvedomelo sa hlásil za Slováka, patril k najvýznamnejším predstaviteľom prvej fázy slovenského národného obrodenia. Bol patrónom a aktívnym členom bernolákovského hnutia, zapojil sa do činnosti Slovenského učeného tovarišstva, úzko spolupracoval s vrcholnými osobnosťami obrodenského pohybu (A. Bernolák, J. Palkovič, J. I. Bajza, J. Kollár a P. J. Šafárik). Podporoval národnokultúrne snahy rakúskych Slovanov, najmä Chorvátov a Čechov, bol uznávanou autoritou súvekého slovanského sveta. Zaslúžil sa o vydanie prvého slovenského prekladu Biblie. Sám bol literárne činný, venoval sa tvorbe náboženskej a homiletickej literatúry.
Z jeho tvorby: 1798 Památka navštíveňá Pána... Trnava; 1822 Salvatoris Posonii die 16. oct. 1822. Bratislava, 1833 Kázne príhodné... Trnava.
Život a dielo A. Rudnaya inšpirovalo predovšetkým literárnych tvorcov, ktorí na jeho počesť napísali 42 oslavných básní (medzi inými B. Tablic, J. Kollár, J. Hollý) a zachovalo sa 32 panegyrických rečí. Známy je aj Rudnayov portrét z roku 1829 od F. Liedera.
V roku 2002 bola vydaná príležitostná poštová známka s portrétom kardinála Alexandra Rudnaya. Na známke s hodnotou 17 Sk je portrét kardinála, erb, motívy katedrály v Ostrihome a v Trnave a text "Medzinárodná výstava poštových známok Slovensko 2002". Autorom výtvarných návrhov emisie je Dušan Kállay, rytiny vytvoril František Horniak.

Literatúra: autor.: Dr.Július Pašteta a autorský kolektív: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, vyd.družstvo Lúč Bratislava; 1. vyd. - rok 2000, str. 1178 - 1179 Vyvíjalová,M.: Alexander Rudnay v kontexte svojej doby Martin 1998; Alexander Rudnay a jeho doba – Rudnay Sándor és kora, redigoval István KÄFER, Ostrihom-Trnava 1998.
Prameň: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, autor.Dr.Július Pašteta a autorský kolektív, vydanie 1., vyd.družstvo Lúč Bratislava, rok vyd. 2000, str.1178-1179; autorka článku: Eva Fordinálová; PhDr. Ján Lukačka, CSc: Krušovce, Bratislava 1995 str. 134-135; Kázne príhodné, ai iné, to jest: z Reči duchovních, nebohého Arcibiskupa Ostrihomského v Krušovcách nekdi predneseních, a vlastnú Rukú spísaných, Trnava 1833; Alexander Rudnay a jeho doba – Rudnay Sándor és kora, redigoval István KÄFER, Ostrihom - Trnava 1998, str.107, 110, 114.

Ján Gális 1925

Gális Ján (je strýkom novokňaza Jozefa Švercela a jeho brata študenta Teológie, t.č. v Ríme, Petra Švercela) sa narodil v Krušovciach 22.5. 1925 ako jeden zo štyroch detí. V Krušovciach vychodil aj základnú školskú dochádzku (1931-1939). Do gymnázia nastúpil v Topoľčanoch (1939) a odtiaľ odišiel na štúdium do Malého seminára v Nitre, kde aj zmaturoval (1945). Nastúpil do seminára Bohosloveckej fakulty v Bratislave. V päťdesiatych rokoch bol seminár rozpustený a musel nastúpiť do práce ako uúčtovník v chynorianských Škrobárňach, kde robil aj organistu. Potom musel chodiť na duchovné cvičenia, aby mohol byť vysvätený za kňaza, čo sa aj naplnilo. Vysvätený bol pre Trnavskú Arcidiecézu na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla dňa 29.6.1951. Prijatie kňazského stavu sa konalo v Bratislave a primíčna sv.omša sa konala v Krušovciach dňa 8.7.1951. (Mons. Ján Gális, dekan – farár vo Vinodole tento rok slávil zlaté kňazské jubileum - 50. rokov služby Bohu, Cirkvi a veriacim slávnostnou sv. omšou v Krušovciach.). Po vysvätení sa stal kaplanom v Topoľčanoch v nemocnici (1951-1954); v Komárne (1954-1956); v Radošovciach (1956-1957); v Piešťanoch (1957-1958). Ako správca farnosti v Čachticiach (1959-1973); v Novom Meste nad Váhom (1973-1982) - ako zástupca novomestského dekanátu; Za monsignora bol tajne vysvätený v Ríme a 15.6.1979 bol zapísaný do zoznamu kaplánov sv. Otca Jána Pavla II. Správca fary a neskôr farár vo Vinodole od roku 1983. I on je jeden z trpiteľov za vieru, k čomu prispeli päťdesiate roky. (Vražbová Anežka)

Jozef Švercel 1976

Jozef Švercel sa nar.17.3.1976 v Partizánskom ako prvý syn obvodného zubného lekára Jozefa Švercela a manželky Anny. Po vychodení základnej osemročnej školy v Krušovciach študoval na gymnáziu v Topoľčanoch, kde maturoval v roku 1994. Po absolvovaní gymnaziálneho štúdia nastúpil na Bohosloveckú fakultu v Bratislave.
V miléniovom roku 2000 bol za kňaza vysvätený arcibiskupom Jánom Sokolom. Primičná v.omša sa konala v Krušovciach a v obci Horné Chlebany slúžil slávnostnú sv.omšu vysvätenia zrekonštruovanej kaplnky zasvätenej P.M.karmelskej 1.7.2000. Po vysviacke r.2000 nastúpil službu Bohu, Cirkvi a veriacim ako kaplan v Banskej Štiavnici. (Vražbová Anežka)

Peter Švercel 1977

Peter Švercel – brat Jozefa Švercela - sa narodil 16.5.1977 v Partizánskom. Základnú školu vychodil v Krušovciach v roku 1991 a gymnázium v Topoľčanoch, kde zložil maturitné skúšky a prevzal maturitné vysvedčenie v roku 1995. Nastúpil do rehole Kamiliánov v Kremnici. Noviciát trval 1 rok. Nastúpil na Bohosloveckú fakultu v Badíne – Banskej Bystrici. Po 3.ročníku pokračuje v štúdiu v Ríme.
(Anežka Vražbová)

Rajčáni Ján 1669 - 1733

Rajčáni (Rajcsáni, Raicsany), Ján nar.23.6.1669 Nitra - † 12.3.1733 Trnava - univerzitný profesor, teológ, filozof, mecén. Do spoločnosti Ježišovej vstúpil 17.10.1688 v Trnave, kde si urobil aj noviciát (1689-1690).
Vydané diela: Itinerarium athei, ad veritatis viam deducti... (Sprievodca ateistu privedeného na cestu pravdy..., Viedeň 1704); Opusculum de vera et falsa fidei regula..., (Dielo o pravidlách pravej a falošnej viery..., Košice 1723); Peregrinus catholicus, de peregrina unitaria religione discurrens (Katolícky pútnik diskutujúci o zjednocujúcom náboženstve, Košice 1726); Sina ecclesiae ... (Znaky Cirkvi, Košice 1728); Viator christianus ad coelestem patriam per exercitia spiritualia directus (Kresťanský pútnik usmernený duchovnými cvičeniami k nebeskej vlasti, Trnava 1729); Fides salutaris soli religioni romano-catholicae propria, seu demonstratio... (Spasiteľná viera vlastná len kresťansko-katolíckemu náboženstvu, alebo dôkaz..., Trnava 1731); Commenta adversus sanctam romano-catholicam ecclesiam... (Námietky proti svätej rímskokatolíckej Cirkvi..., Košice 1745).( Július Slaný)

Literatúra: Lukács, L.: Catalogus generalis seu Nomenclator biographicus personarum Provinciae Austriae Societatis lesu (1551-1773). Pars III.Rím 1988, s.1328.
Prameň: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, autor.Dr.Július Pašteta a autorský kolektív, vydanie 1., vyd.družstvo Lúč Bratislava, rok vyd. 2000, str.1140-1141.

V našom susedstve žili Bošaniovci. Priblížime si osobnosť z rodu Bošanskovcov a aj osobnosť dnešných čias.

Bošáni Andrej 1673 – 1730

Bošáni Andrej –Bossányi - sa nar. 13.11.1673 v Bošanoch, okres Partizánske -†19.11.1730 v Trnave. Náboženský spisovateľ. Univerzitný profesor. Pochádzal zo zemianského rodu.

Literatúra: Lukács,L.: Catalogus generalis seu Nomenclator biograficus personarum Provinciae Austriae Societatis lesu (1551-1773). Pars I. Rím 1987, s. 120. Július Slaný
Prameň: Prameň: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, autor.Dr.Július Pašteta a autorský kolektív, vydanie 1., vyd.družstvo Lúč Bratislava, rok vyd. 2000, str. 134.

Korec Ján Chryzostom 1924

Korec Ján Chryzostom sa narodil 22.1.1924 v Bošanoch okres Partizánske – kardinál, biskup, náboženský spisovateľ. Narodil sa ako tretie dieťa v rodine robotníka.
Literatúra: Bajaník,S.:Od barbarskej noci. Slovenské národné noviny, r. 2, 1991, č.25; Die Nacht der Barbaren, Kathpress-Tegesdienst.r.49, 1996, č.63; Hetényi Varga, K.:Papi sorsok a horogkereszt és a vőrős csillag árnyékában III. Lampás Kiadó Abaliget, 1996,s.292, 293, 550, 558; Hlinka, A.:Sila slabých a slabosť silných, Trnava 1990, s.65, 122, 129; Chovanec, M.: Život a dielo jubilujúceho Jána CH.kardinála Korca. Duchovný pastier, r.75, 1994, č.1; Chovanec, M.: Eschatológia v dielach kardinála Jána Chryzostoma Korca. Doktorská diplomová práca, Bratislava 1995; Judák, V.: Nitrianske biskupstvo v dejinách, Nitra 1996, s.37-40; Judák, V.: Kristova cirkev na ceste, s. 91, 266-268, 272-273, 284; Judák, V.: Desať rokov na nitrianskom prestole. Duchovný pastier, r.81, 2000, č.3, s. 126-127; Kőnig,F.: Predslov k nemeckému vydaniu knihy Od barbarskej noci od Jána CH. Korca. Verbum, r.7, 1996, č.4; Krapka, E. – Mikula, V.: Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slovensku 1561-1988. Cambridge, Ont., 1990, s.339, 405-407; Liba, P.: Ján CH.kardinál korec – biskup, spisovateľ. In: Knižnica viery. Bratislava 1992, s. 5-8; Mikloško, F.: Nebudete ich môcť rozvrátiť, Bratislava 1991, s.62-67, 94, 101-103, 111-122, 133, 137, 140-152, 193; Moravský, J.: Otec biskup Korec, vitajte u nás!. In: Slovenskí jezuiti v Kanade. Cambridge Ont., 1990, s. 54-57; Schematizmus Nitrianskej diecézy. Bratislava 1996, s.149; Slovakia and the Slovaks, Encyklopedical Institute of the Slovak Academy of Sciences. Bratislava 1994, s.318; Tibenský, P.: Životná cesta kardinála Korca. Liturgia, r.1, 1991,č.2, s.158-160; Vicelová, E.: Ján Chryzostom kardinál Korec. Personálna bibliografia, Topoľčany 1998; Vnuk, F.: Náčrt dejín katolíckej Cirkvi. Bratislava 1995, príloha II., Život a dielo Jána Chryzostoma Korca. Materiály z vedeckého seminára Život a dielo J.CH.Korca, ktorý sa konal 27.1.1999 na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, Nitra 1999, s.168; Schematizmus Nitrianskej diecézy 2000. Bratislava 2000, s.168; Judák, V.: (zost.): Nitianska diecéza – Desať rokov s kardinálom 1990-2000. Viliam Judák. Prameň: Prameň:

Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, autor. Dr. Július Pašteta a autorský kolektív, vydanie 1., vyd .družstvo Lúč Bratislava, rok vyd. 2000, str.720-723.

V neďalekej obci Šišov pôsobil kňaz a Slovák telom a dušou až do posledných chvíľ svojho plodného života.

Veselovský Martin 1832 – 1870

Veselovský Martin nar. 10.8.1832 Námestovo - † 12.2.1870 Šišov, okres Bánovce nad Bebravou- národný a kultúrny pracovník, publicista a editor. Pochádzal z národne uvedomelej hornooravskej rodiny, bol v príbuzenstve s Martinom Hamuljakom.

Literatúra: Maťovčík, A.: Martin Hamuljak, Bratislava 1971, register. Augustín Maťovčík
Prameň: Prameň: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, autor.Dr.Július Pašteta a autorský kolektív, vydanie 1., vyd.družstvo Lúč Bratislava, rok vyd. 2000, str.1459-1460.

V našej obci mali majetkové podiely členovia rodu Beréniovcov. Jednym z nich bol aj Žigmund Beréni, u ktorého pobudla určitú dobu v čase vojny a nepokojov osobnosť tých čias.

Schreier Norbert 1744-1811

Schreier Norbert nar. 29.4.1744 Bělotín okres Přerov, Česko - † 26.10.1811 Nýrovce, okr. Levice- náboženský spisovateľ, profesor, hudobník.

Prameň: Prameň: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, autor .Dr.Július Pašteta a autorský kolektív, vydanie 1., vyd.družstvo Lúč Bratislava, rok vyd. 2000, str. 1230-1231.

Paulen Alfonz 1913 - 1954

Paulen Alfonz nar.26.1.1913 Malé Bedzany, dnes časť Topoľčany - †10.4.1954 Brno, Česko – trpiteľ za vieru. Študoval v kláštore pod Znievom a po maturite odišiel do kňazského seminára v Trnave. Kňazskú vysviacku prijal 17.5.1936. Ako kaplán pôsobil v Leopoldove. V roku 1937 vo Veľkých Levároch, roku 1938 v Sološnici a v roku 1939-1947 v Banskom Studenci. Potom ho vymenovali za farára v Šenkviciach. V roku 1949-1951 ukrýval v Šenkviciach saleziána Leonarda Tikla, ktorý ušiel z kňazského internačného tábora v Podolínci. Útek Tikla a skupiny Saleziánov cez rieku Moravu do Rakúska v marci roku 1951 sa nevydaril. Pred štátnym súdom potom súdili jedenásťčlennú skupinu ľudí, ktorí saleziánom pomohli a poskytli úkryt. Na jej čelo dosadili Alfonza Paulena. Ešte v roku 1951 ho odsúdili za velezradu na 11 rokov väzenia, konfiškáciu majetku a 10 rokov straty občianskych práv. Väznili ho v Ilave a Mírove. V dôsledku fyzického násilia a tvrdého väzenského režimu musel byť prevezený do nemocnice v Brne, kde zomrel. Jeho urnu uložil 14.1.1995 biskup Dominik Tóth pri šenkvickom kostole. Dňa 26.3.1991 bol súdne rehabilitovaný.

Literatúra: Petráš,F.: Pohreb po 40 rokoch v Šenkviciach. Katolícke noviny, r.110, 1995, č.8, str.14; Dr.Július Pašteta a autorský kolektív: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, vyd.družstvo Lúč Bratislava; 1. vyd. - rok 2000, str.1056.
Prameň: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, autor.Dr.Július Pašteta a autorský kolektív, vydanie 1., vyd.družstvo Lúč Bratislava, rok vyd. 2000.


Sokol Ján 1933

Sokol Ján nar. 9.10.1933 Jacovce okres Topoľčany – arcibiskup - metropolita. Pochádza z robotníckej rodiny. Po maturite na gymnáziu v Topoľčanoch (1935) bol v tom istom roku prijatý na Cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave. Za kňaza ho vysvätili 23.6.1957.

Literatúra: Schematizmus Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy 2000. Bratislava 2000, s. 356; Dian,D.: Jubileum arcibiskupa Jána Sokola. Duchovný pastier, r.80, 1999, č. 7, s. 297-310; Vicelová, E.: Arcibiskup Ján Sokol. Topoľčany 1998. Jozef Haľko
Prameň: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, autor Dr.Július Pašteta a autorský kolektív, vydanie 1., vyd.družstvo Lúč Bratislava, rok vyd. 2000, str.1258-1259.

Janega Aladár 1915

Janega Aladár nar. 24. 3. 1915 Livinské Opatovce, okr. Partizánske – profesor, redaktor, trpiteľ za vieru. Na vstup do spoločnosti Božieho slova r.1926 sa začal pripravovať v Misijnom dome v Močenku okres Šaľa nad Váhom.

Prameň: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, autor Dr.Július Pašteta a autorský kolektív, vydanie 1., vyd.družstvo Lúč Bratislava, rok vyd. 2000, str.586.

Práznovský Michal 1829 - 1902

Práznovský Michal nar. 23.9.1829 Hlohovec - † 8.12.1902 Doľany okr. Pezinok – publicista. Gymnázium vyštudoval v Trnave. Filozofické a teologické štúdiá absolvoval na viedenskom Pázmaneu. Za kňaza bol vysvätený 14.3.1855. Ako kaplán pôsobil v Pukanci, roku 1856 v Trnave, od 3.9.1862 ako farár v Modre, od 11.1.1877 v Nadliciach, od 21.7.1877 v Drahovciach, kde sa stal dekanom. Roku 1878 sa pre chorobu zriekol farnosti. Tlačou vydal: Wolba snemowého Wislanca w okrese Frajsstackém 1881 (Trnava 1881, 20s.). Prispieval listami do časopisu Cyril a Method, aj do maďarských novín Magyar állam. Hadrián Radváni.

Literatúra: Zelliger,A.: Egyházi írók csarnoka. Trnava 1893, str. 408. Dr.Július Pašteta a autorský kol.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, vyd.družstvo Lúč
Prameň: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, autor.Dr.Július Pašteta a autorský kolektív, vydanie 1., vyd.družstvo Lúč Bratislava, rok vyd. 2000, str.1119.

Terlandai Emil Ján 1877- 1915

Terlandai (Terlanday) Emil Ján nar. 27.8.1877 Chynorany okres Partizánske - † 11.4.1915 Ostrihom, Maďarsko – prírodovedec, vysokoškolský pedagóg. Vstúpil do benediktínskeho rádu a absolvoval štúdium teológie. Tlačou mu vyšli: Ein Gesetz der Konstruktion der Kőrper und sein Zusammenhang mit den Relativitatsprizip (Zákonitosť konštrukcie telesa a jej súvis s princípom relativity, Stutgart 1915); A jégbarlangokról (O ľadových jaskyniach, Természettudományi Kőzlőny, r. 23, 1891, r.617-625); A szilicei jégbarlangról (O Silickej ľadovej jaskyni, Természettudományi Kőzlőny, r.25, 1893, s.404-411; r.28, 1896, s.183-195); A kettestőrés utánzása űveglemezekkel (Imitácia dvojlomu svetla na sklených platniach, Mathematikai és Physikai Lapok, r.17, 1908, s.255-263; r.20, 1911, s. 302-330. Vojtech Strelka.

Literatúra: Encyklopédia Slovenska 6. Bratislava 1982, s.67; Slovenský biografický slovník VI. Martin 1994, s.43;. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, autor.Dr. Július Pašteta a autorský kolektív, vydanie 1., vyd.družstvo Lúč Bratislava, rok vyd. 2000, str.1378.
Prameň: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, autor.Dr.Július Pašteta a autorský kolektív, vydanie 1., vyd.družstvo Lúč Bratislava, rok vyd. 2000, str.1378.

Bucko Vojtech 1911 - 1993

Bucko Vojtech nar. 16.4.1911 Libichava okr. Bánovce nad Bebravou - † 20.2.1993 Mníchov Nemecko. Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci, gymnázium a Malý seminár v Nitre a pokračoval v nich v Prahe. Za kňaza ho vysvätili 16.6.1935.

Literatúra: Literárny almanach Slováka v Amerike, 1967, s.123-124; Murgaš, K.: K osemdesiatke Prof. Dr. Vojtecha Bucka. Slobodné Slovensko, 1991, č.2; Ďurica, M. S.: Vojtech Bucko. Slovenské národné noviny, r. 2, 1993, č. 8; Rydlo, J.M.: Vojtech Bucko laureátom ceny Mateja Hrebendu. Bulletin Svetového kongresu Slovákov, r.9, č. 38, Rydlo, J. M.: Bibliographie von Prof. Dr. Adalbert Bucko. Slowakei, r.24, 1986, s. 166-169.
Prameň: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, autor. Dr. Július Pašteta a autorský kolektív, vydanie 1., vyd.družstvo Lúč Bratislava, rok vyd. 2000, str.156-157.

V súčasnej dobe pôsobil v našej farnosti pán dekan Ondrej Valach z Vrábel, ktorého putovanie životom so službou Bohu, Cirkvi a veriacim je následovné.

Ondrej Valach (1948)

Ondrej Valach sa narodil 24.3.1948 vo Vrábloch, kde vychodil základnú školu r.1963. Pokračoval v štúdiu na strednej všeobecno vzdelávacej škole od r. 1963 a zmaturoval 9.6.1966. Keď sa v roku 1968 naskytla príležitosť, nastúpil ako študent Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty v Bratislave (1968-1973). Vysvätený bol 9.6.1973. Primíčna svätá omša sa konala vo Vrábloch 17.6.1973.
Prvé dušpastierstvo ako novokňaza kaplana sa konalo 1973 v Šahách, odkiaľ nastúpil v mesiaci október na základnú vojenskú službu v Žatci a Olomouci (1973-1975). Po vojenčine až do marca roku 1976 nemohol pôsobiť ako kaplan na veriacich bez štátneho súhlasu. Od roku 1976 do februára roku 1979 je kaplanom v Blumentálskom kostole v Bratislave. Od 15.3. 1979 do r.1981 je kaplanom v Starom Tekove. V mesiacoch február a marec 1981 pôsobí ako kaplan v Zlatých Moravciach. Od apríla 1981 do júna 1999 je farárom v Nemčiňanoch pri Zlatých Moravciach. Od 1.7. 1999 do 30.6. 2000 je farárom v Bratislave – Vrakuni a od 1.7.2000 pôsobil ako farár v Krušovciach. V Bratislave, v Nitre a teraz aj v Topoľčanoch pôsobí vo funkcii školského dekana.

Vľavo starosta obce Horné Chlebany s dekanom Ondrejom Valachom, manželia Rajnohoví Irenka  a Štefan.

Chronológia biskupov

V priebehu jedenástich storočí nitrianske biskupstvo

(do ktorého patrila i obec Horné Chlebany)

 spravovali nasledujúci biskupi:

1. sv. Metod – metropolita
2.Wiching 880-891
3. Anonymus 900-906 (?)
4. Sv. Bystrík †1047 (?)
5. Gerváz 1106
6. Mikuláš I. 1133
7. Pavol (Šavol) 1137
8. Ján I. 1156
9. Tomáš I. 1165
10. Eduard 1168-1198
11. Ján II. 1204
12. Vincent 1220-1222
13. Jakub I. 1223-1240
14. Adam I. 1241
15. Bartolomej 1242-1243
16. Adam II. 1244-1252
17. Mikuláš II. 1253-1255
18. Vincent II. 1255-1272
19. Filip I. 1272
20. Peter I. 1279-1281
P
21. ascház 1281-1297
22. Ján III. 1302-1328
23. Meško Piastovec 1328-1334
24. Vitus de Castroferreo 1334-1347
25. Mikuláš III. 1347-1350
26. Štefan I. de Insula 1350-1367
27. Ladislav I. de Demjen 1368-1372
28. Dominik de Novoloco 1373-1384
29. Demeter I. 1387-1388
30. Gregor I. 1388-1392
31. Michal II. 1393-1399
32. Peter II. 1399-1403
33. Hinco 1404-1427
34. Juraj I. 1429-1437
35. Dionýz 1437-1439
36. Ladislav II. 1440-1447
37. Mikuláš IV. 1448-1456
38. Albert Hangáč 1458-1459
39. Eliáš 1460-1463
40. Tomáš II. 1463-1480
41. Gregor II. 1484-1492
42. Anton I. 1492-1500
43. Mikuláš V. 1501-1503
44. Žigmund Turzo 1504-1505
45. Štefan II. Podmanický 1505-1530
46. František I. Turzo 1534-1557
47. Pavol Abstemius-Bornemissa 1557-1579
48. Zachariáš Mošóci 1582-1586
49. Štefan III. Fejerkövy 1587-1596
50. František II. Forgáč 1596-1607
51. Štefan IV. Suhaj 1607
52. Valentín Lépeš 1608-1619
53. Ján IV. Telegdy 1619-1644
54. Štefan V. Bošnák 1644
55. Ján V. Püsky 1645-1648
56. Juraj II. Selepčéni Pohronec 1648-1660
57. Leopold Kolonič 1666-1669
58. Tomáš III. Pálffi 1669-1679
59. Ján VI. Gubašóci 1679-1686
60. Peter III. Korompaj 1686-1690
61. Jakub II. Haško 1690-1691
62. Blažej I. Jáklin 1691-1695
63. Ladislav III. Maťašovský 1696-1705
64. Ladislav V. Adam Erdödi 1706-1736
65. Ján VII. Ernest Harrach 1738-1739
66. Imrich I. Esterházi 1740-1763
67. Ján VIII. Gustíni 1764-1777
68. Anton II. de Révaj 1780-1783
69. František III. Xaver Fuchs 1787-1804
70. Jozef I. Kluch 1808-1826
71. Jozef II. Vurum 1827-1838
72. Imrich II. Palúcky 1838-1858
73. Augustín Roškováni 1859-1892
74. Imrich III. Bende 1893-1911
75. Viliam Batthyány de Németujvár 1911-1920
76. Karol Kmeťko 1920-1948
77. Eduard Nécsey 1948-1968
78. Ján IX. Pásztor 1973-1988
79. Ján Chryzostom kardinál Korec 1990-2005
Viliam Judák 2005 – ad multos felicissimosque annos
Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Hradné námestie 7, Poštový priečinok 46 A, 950 50 NITRA
http://www.biskupstvo-nitra.sk/index.php?sub=page&action=details&psid=24


Odkazy na moje webové stránky

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]