wz
Myspace Layouts

Vítajte na stránke o Veľkej noci

 

Sviatky jari

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Veľkonočné zvyky našich starých mám

vo Veľkých  Bedzanoch a obdobne sa konali

aj v Horných Chlebanoch

Všetci už dobre vieme, že podľa astronomického kalendára sa jar začína dňom jarnej rovnodennosti, no v ľudovom kalendári už po skončení fašiangov, teda na Popolcovú stredu. Týmto dňom sa začína 40-dňový pôst. V zime bol čas zabíjačiek a hlavne na fašiangy sa u nás jedlo veľa mäsa a hlavne tučného. Posledný pôst sme mali ešte predvianočný a odvtedy sa jedli už väčšinou len mastné mäsité jedlá, preto nasledujúce štyridsaťdňové pôstne obdobie prišlo naozaj vhod pre ľudský organizmus. Počas pôstu bolo zakázané konzumovať mäso a potraviny, ktoré pochádzajú od teplokrvných zvierat, teda bravčové mäso, živočíšne tuky, mlieko, syr a vajcia. takzvané "Úplné hladovanie" platilo vždy pre "Popolcovú stredu" a "Veľký piatok". Pôsty sme museli dodržiavať a boli veľmi prísne. Moja stará mama mala zvlášť hlinený hrniec, ktorý používala iba počas pôstov. Nevedela som prečo to robí (moja matka nemala taký hrniec) a keď som sa jej spýtala prečo ho má a nepoužíva ho, (lebo som ho u nej nevidela často počas roku), tak mi odpovedala, že zvláštna očista Veľkej noci si zaslúži aj osobitný hrniec na jedlo, aby človek nezabudol, že Veľká noc je najväčším sviatkom roka a musí sa jej venovať duchovne celým srdcom, mysľou a aj telom. A vraj aj Židia používali iný riad na sviatok Paschy. Pamätám si ešte jedno pôstne jedlo, pretože som ho mala veľmi rada, cíceru u nás nebolo veľa a cícerová kaša bola vynikajúca. Stará mama robievala cícerovú a bôbovú kašu: Asi pól až trištvrte litra cíceru uvariť do mäkka, pridať približne jedenapol kila strúhaných a na kocky pokrájaných zemiakov, soľ a pokračovať vo varení ďalej. Keď sú zemiaky uvarené, premiešame, podľa potreby, zahustíme krupicou a dochutíme na masti opraženou cibuľkou.

 

 

 

 

.

Jarný cyklus sa začínal veľkonočnými sviatkami. Veľká noc sa u nás nazývala aj ako Smrtná nedeľa. Po Zelenom štvrtku chlapci chodili (chodil tak aj môj brat) po dedine rapkať s rapkáčmi. Rapkáče a mali ich pekne vyzdobené mašľami a pri tom odriekali: Pokľaknite na kolená a modlite sa jeden Otčenáš a tri Zdravas Mária."
Jarným zeleným vetvičkám sa u nás pripisovala posvätná moc, dievčence a  dievky zdobili príbytky nimi a nosili ich aj tým, ktorí nemohli ísť z domu pre chorobu. Ja som tak nosila vetvičky babke Strižencovej, ktorá žila sama popri našom ovocnom sade. Verilo sa, že tieto jarné vetvičky chránia domácnosť, ľudí aj dobytok pred démonickými, škodlivými silami. Nalámala som ohánky krušpánu, orgovánu, bahniatka a zaniesla som jej to, tým som robila dobrý skutok. Dávala som ohánky aj na kurín, kde sme mali sliepky a zajace, chlievik obývaný prasiatkom a kozou, ktorú som volala "Anča" a susedného gazdu Klemana dcéra, Hilda Gašparíková a Milka Pirťanová, vešali ohánky na dvere stajne, kde mali kone a kravy. Na Veľký piatok sme zachovávali prísny pôst, jesť mohli iba malé deti a starí chorí ľudia. Prísne sa dodržiaval  zákaz pracovať so zemou a drevom. Keď na Bielu sobotu ráno prvý raz zazvonili zvony, to bolo znamenie utekať sa umyť do potoka, Symbolizovalo to posvätnú jarnú očistu. Za mojich čias sa to nerobilo, ale za čias mladosti starej matere v sobotu popoludní vraj pri kostole v Jacovciach, kde bol kostol a do ktorého sme cez polia chodili 2 kilometre pešo, pálili Judáša.  Pálili sa staré vence, zvyšky sviečok e drevené kríže z cintorína.
Na Veľkonočnú nedeľu gazdinky niesli do kostola na posvätenie jedlá: chlieb, šunku, vajcia, koláč, niektoré i chren a soľ. Z posvätených jedál sme museli všetci ochutnať a aj sa najesť,  verilo sa, že majú zázračnú moc.
Na Veľkonočný pondelok chlapci i chlapi chodili oblievať. Korbáče mali spletené z vŕbových prútov, rôznych druhov vŕb  sme mali okolo potoka plno a aj na "Lúkach" - mokraď ich bolo veľa alebo i v "Števíkovom háji".  Za čias starej mamky sa hovorili rôzne veľkonočné rečňovanky, riekanky. Ešte si pamätám, že sa môj brat učil nejaké riekanky, ale som si to nezapamätala, pretože som to nepotrebovala vedieť naspamäť ako on, keďže chodil polievať. Za odmenu dostávali farebné vajíčka a aj peniaze - haliere. Vtedy boli ešte jednohalierové, trojhalierové, päťhalierové a desaťhalierové mince.

 

 

 

 

 

.

V jarnom období sa roľníci pripravovali na jarné poľnohospodárske práce. Začiatky týchto prác boli vždy sprevádzané obradom. Prvá sejba a orba začínala kropením zeme svätenou vodou, alebo sa do zeme položilo vajíčko ako symbol plodnosti, do prvej vyoranej brázdy sa kládli zbytky z vianočného a veľkonočného stola. Ako stará matka hovorila, richtár s prísažnými voľakedy obchádzal na jar celé hranice dedinského, teda obecného chotára  a kde bolo treba, tak obnovovali a opravovali medze.
Pôstny jedálny lístok obsahoval najmä polievky z múky  a iné  druhy polievok pripravených z kyslej kapusty, fazule, hrachu, šošovice, cíceru, bôbu, cesnaku, rasce, sušených húb alebo ovocia, hlavne sa varila slivková omáčka (mimochodom , vonkoncom mi nechutila a nemala som ju rada, no nútili ma ju jesť, nedostala som nič iné, ak som ju nezjedla). Popri nich sa jedli aj rôzne prívarky, cestoviny, múčne kaše, zemiakové placky a samozrejme domáci chlieb. Jedlo sa aj pôstne jedlo z naklíčeného zrna a zomletého obilia, chutilo to takmer ako dobrý medovník, no maja matka to už vôbec nerobievala, iba stará mama dodržiavala všetky rituály a aj klasické jedlá počas kresťanských sviatkov roka. V pôste sa na mastenie jedál používal namiesto bravčovej masti olej z ľanu či konopí, ale len veľmi málo, lebo bol drahý a pracne vyrobený. Podľa kresťanských pôstnych regulí sa mohlo jesť mäso rýb a rakov, pretože majú studenú krv. My sme chodili na raky na "Illus" k norovskému potoku. Môj brat ich chytal, ale ja som to iba raz ochutnala, inak som to nejedla, chytal ich zväčša len pre potešenie z toho, že vlastnými rukami ulovil raka. Od chvíle, keď sa sa mi rak zakvačil do päty nohy a utekala som s ním v päte vyše 2 kilometre domov, som ja osobne viac nestúpila do vody v tomto potoku, ale chodila som tam pozerať, ako lovia chalani. Postupne to zaniklo, na raky prestali chodiť ďalší mladí z dediny, lebo to bolo ďaleko a nechcelo sa im merať toľkú cestu. Mali lepšiu zábavku... 

Nás  bedzančancov prezývali "Žabári", pretože u nás bolo enormne mnoho žiab tak na "Kubrickej", ako na "Lúkach" a aj po celej dedine. V našej doline (dedinka Veľké Bedzany sa nachádza medzi dvoma kopcami (a medzi dvoma obcami: zo SZ strany Jacovce a na SV obec Norovce v okrese Topoľčany) s radovou potočnou zástavbou sa ozývalo kŕkanie žiab ako veľký žabí orchestrálny koncert.  Milovala som tieto žabie koncerty, boli pre mňa uspávankou pred spaním. Takže chalani chytali namiesto rakov žaby a hádzali ich dievčencom za blúzky. Už nechytali a nejedli raky,  ale sa zabávali so žabami a na účet dievčeniec, ktoré riadne pišťali, teda aj ja, až kým som neprekonala odpor k ich slizkosti a chladu. Potom ich už nebavilo hádzať mi za tričko či blúzku žaby, lebo som sa ani nebránila a ani nepišťala. No nemôžem povedať, že by som ich mala ktovieako rada, mám od nich tak či tak odstup, iba ich pozorujem v záhrade, kde máme ropušky a zeleného skokana, rosničku.

  

 

 

Veľká noc inojazyčne

Názvy odvodené od germánskej bohyne Eostre alebo zo starogermánskeho názvu mesiaca apríl Eostremonat.

angličtina Easter
nemčina Ostern

Názvy odvodené od hebrejského slova Pesach

latinčina Pascha (alebo Festa Paschalia)
gréčtina Πάσχα (Pascha)
bulharčina Пасха (Pascha)
dánčina Paaske
holandčina Pasen
esperanto Pasko
fínčina Pääsiäinen
francúzština Pâques
furlančina Pasche
indonézčina Paskah
írčina Cáisc
taliančina Pasqua
dolná nemčina Paisken
nórčina Påske
portugalčina Páscoa
rumunčina Paşti
ruština Пасха (Pascha)
škótska galčina Càisg
španielčina Pascua
švédčina Påsk
arabčina عيد الفصح
waleština Pasg

Názvy v ďalších jazykoch

bulharčina Великден (Velikden) (doslova: Veľký Deň)
čeština Velikonoce (doslova: veľkonočné obdobie)
poľština Wielkanoc (doslova: Veľká Noc)
slovenčina Veľká noc
srbčina Uskrs alebo Vaskrs (doslova: Vzkriesenie)
čínština 復活節 (Fu-huo-jie; doslova Oslava Vzkriesenia)
japončina 復活祭 (Fukkatsu-sai; doslova Oslava Vzkriesenia)
(zdroj: Wikipedia: http://sk.wikipedia.org/wiki/Ve%C4%BEk%C3%A1_noc

 

 

   

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kontakt: agnesa@seznam.cz

ODKAZY; www.svadba-chlebany.land.ru ;  

http://vianocesk.wz.cz 

www.sweb.cz/hornechlebany ;

www.mudraakoradio.pisem.net ;

www.mudraakoradio.land.ru ;

http://www.sweb.cz/agnesa

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]