wz
Myspace Layouts

SYMBOLY VEĽKEJ NOCI

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 

Kríž

Svieca

Oheň

Baránok

Baburiatka, bahniatka...

Korbáč

Vajíčko

Zajac

Kuriatko

EZOTERICKÉ A NOVOPOHANSKÉ HNUTIA:

UFO
Anjeli
Druidi
 Ezoterika
Rosenkruciani
Novopohanské hnutia
New Age Antropozofia Iné
Order of the Golden Dawn - Zlatý úsvit
Ordo Astrum Argenteum /A.A./
Posolstvo svätého grálu
Ordo Templi Orientalis
Šamanizmus
Satanizmus 
Teozofia
 Wicca

VIZIONÁRKA

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 


.

Wikipédia

Baránok — Symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za spásu sveta.

 

Kríž — Kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento trest patril k trestom veľmi krutým a ponižujúcim. Symbol kríža nevznikol s kresťanstvom, je omnoho starší. Poznali ho už starí Egypťania, Číňania aj Kréťania a jeho význam bol v rôznych kultúrach a náboženstvách univerzálny - spojený s problémom orientácie v kozme, v priestore medzi nebom a zemou a v chápaní ako prepojenia božského (vertikálne rameno) a ľudského (horizontálne rameno) sveta, stal sa symbolom večnosti. Kríž ma viac podôb a to v tvare písmena T, X (tzv. kríž sv. Ondreja), grécky rovnoramenný kríž, klasický kresťanský kríž s ďlhšou spodnou časťou označovaný ako latinský.

Oheň — Svetlo je chápané ako znamenie života
Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky. Zapálenie svätého veľkonočného ohňa je pre kresťanov počas Veľkej noci centrálnou udalosťou. Oheň sa zapaľuje a svätí na začiatku liturgie na Bielu sobotu pri obradoch Veľkej noci (zo soboty na nedeľu).

Sviečka — Sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Podľa starej tradície sa svieca zapaľuje od posväteného ohňa na začiatku liturgie konajúcej sa v noci z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu, počas ktorej vstal z mŕtvych Kristus. Táto slávnosť Vzkriesenia sa zahajuje vnesením zapálenej sviece do úplne tmavého, zhasnutého kostola. Tak si kresťania pripomínajú, akým zásadným obratom je Kristovo vzkriesenie, noc, ktorá sa premieňa v deň. Zapaľujú si svoje sviece od paškálu, čím naznačujú, že sú aj oni Kristom ovplyvnení, čiže "zapálení". Tým sa celý kostol prežiari svetlom. Spoločenstvo veriacich víta sviecu so spevom "Svetlo Kristove", "Chvála Tebe, Pane" a spievajú Exultet (pieseň chvály z 1. storočia). Veľkonočná sviečka teda symbolizuje vzkrieseného Krista - tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež paškál) od ohňa. Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená znamením kríža a symbolmi Α a Ω, t. j. začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus. Svieca je väčšinou zdobená motívom kríža, na ktorom sú voskovými klincami zobrazené Kristove rany, nad krížom je prvé a posledné písmeno gréckej abecedy - alfa a omega - naznačujúce, že Ježiš je začiatok aj koniec. Ďalej sa používa motív stromu, baránka, slnečných papršlekov alebo vody. Biela farba sviece symbolizuje nádej a nový život. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíce a pri každom krste, aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci. Táto sviečka sa tiež zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti; a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom.


Bahniatka - Týždeň pred Veľkou nocou - Kvetná nedeľa - pripomína deň palmových ratolestí, kedy ľudia nimi vítali Pána pri jeho vstupe do Jeruzalema (hlavného mesta Izraela) a takto mu vystieľali cestu. Palmové listy boli symbolom Kristovho víťazstva nad hriechom a smrťou. U nás ich nahradili bahniatka, rozkvitnuté ratolesti vŕby či rakyty, ktoré tiež signalizujú prebúdzajúci sa život na začiatku jari. Bahniatka sú symbolom života. Bahniatka pripomínajú aj to, že tak ako sa ich kvet udrží po celý rok, tak aj náš život má charakterizovať stabilita a jednotnosť. Ratolesti bahniatok posvätené na Kvetnú nedeľu sa považujú za ochranný štít pred zlom, chorobami a inými neduhmi. Bahniatka v rôznych slovenských nárečiach, nech už im hovoríme baránky, babuliatka, či baburiatka (u nás vo Veľkých Bedzanoch a aj v Chlebanoch sme ich volali baburiatka), jahňady, birky či kozičky súvisia s názvami mláďat rodiacich sa na jar. Ľudia si ich dávali do vázy a zastokávali za obrazy, aby dom chránili pred bleskom.


Vajíčko — Od nepamäti symbolizovalo vajce zárodočný chaos, z ktorého vznikol svet, ale tiež životnú silu, narodenie, nesmrteľnosť, návrat jari a vďaka škrupinke i pocit bezpečia. Keďže vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti.

 

Zajačik — Aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari tak, ako aj kuriatko. Svoje miesto má zajac v mnohých náboženstvách, mytológiách - v gréckej, egyptskej, čínskej, kde symbolizuje šťastie, plynúci čas, krátkosť života, označovaný je za atribút zmŕtvychvstania (podľa ľudového podania zajac nespí - nemá totiž očné viečka, a tak sa zdá, že aj počas spánku obracia oči nahor). V Biblii je zajac zaradený medzi stvorenia "maličké na Zemi a múdrejšie nad mudrcov", symbolizuje chudobných, skromných a pokorných. V Byzancii bol zajac vo zvieracej symbolike znakom Krista. V dnešnej rozšírenej európskej tradícií je označovaný za toho, kto počas Veľkej noci prináša vajíčka, najradšej čokoládové. Podľa jedného výkladu vzniklo spojenie z toho dôvodu, že zajac na jar hľadá v blízkosti ľudských obydlí potravu a keďže je plachý a strání sa ľudí, je mu prisudzované i tajné roznášanie veľkonočných vajíčok. Bolo tiež dávnym zvykom, aby kmotrovia pozývali deti k tzv. naháňačke veľkonočného zajaca, čo znamenalo hľadanie ukrytých vajíčok v záhrade.

   Korbáč — Tento na Slovensku dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch. Bitie a šľahanie prútmi patrí k dávnym magickým praktikám. Má priniesť zdravie, plodnosť, šťastie a odohnať zlých duchov. Jarné šľahanie má pripomenúť aj bičovanie Ježiša Krista pred ukrižovaním. Aby prúty viac „štípali" namáčali ich do vody. Hovorilo sa: „Čím väčší šibák, tým väčšia česť." O jeho kvalite nerozhodovala iba dĺžka, ale najmä počet pramienkov. Plietli sa osmoráky, devätoráky, dvanástoráky, šestnásťstoráky, niekde dokonca až dvadsaťštvoráky. Polievanie vodou sa odmeňovalo kraslicami. Spoločným základom všetkých jarných obyčajov bolo úsilie všemožným spôsobom zabezpečiť dobrú úrodu. Na to slúžili aj rôzne zvyky na ochranu rastúcej úrody nesúce i spomínané kultovo - magické prvky ako obdarúvanie kraslicami, pečivom alebo šľahanie zelenými ratolesťami.


Nakoniec je "Posviacka"
V sobotu po vigílii alebo v nedeľu ráno sa svätia jedlá. Svätenie vykonáva kňaz za asistencie miništrantov a kostolníka. Tento obrad má dôstojný ráz obzvlášť u obyvateľov grécko-katolíckeho a pravoslávneho vierovyznania. No koná sa aj v katolíckych chrámoch. Pospolitosť veriacich na Veľkonočnú nedeľu počas bohoslužieb v chráme, za hlaholu zvonov sa odoberie pred kostol, kde čaká na sprievod. Všetci položia prútené košíky rôznych tvarov, v ktorých sú poukladané všetky druhy obradných veľkonočných jedál, na zem. Jedlá sú prikryté vyšívaným obrúskom. Kňaz vykonáva obrad svätenia s veľkou dôstojnosťou, okiadza tymianom nielen košíky, ale aj prítomných. Celý zástup obchádza tri krát, skláňa sa nad košmi, z ktorých medzi tým sňali obrúsky a kropí ich obsah. Po tretej obchôdzke zastane pred hlavným vchodom, kde pri improvizovanom oltári dokončí službu. "Poblahoslaví" sa veriaci rýchlo rozchádzajú, pretože ešte stále platí povera, ten, kto s jedlom prvý dobehne domov, najskôr zoberie z poľa úrodu.
Veľkonočné sviatky sa budú konať v rokoch 2008-2010 v dňoch
2008 23. marec
2009 12. apríl
2010 4. apríl
Veľká noc
v Európe

Liturgický kalendár na MAREC 2008

So 01.3. Oz 6,1-6; Ž 51,3-4. 18-19. 20-21a; Lk 18,9-14
Bože, ty máš záľubu v srdci úprimnom
Ne 02.3. 4. pôstna nedeľa
1Sam 16,1b. 6-7. 10-13a; Ž 23,1-3a. 3b-4. 5. 6; Ef 5,8-14; Jn 9,1-41; alebo kratšie Jn 9,1. 6-9. 13-17. 34-18
Pán je môj pastier, nič mi nechýba
Po 03.3. Iz 65,17-21; Ž 30,2+4. 5-6. 11-12a+13b; Jn 4,43-54
Budeme ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil
Ut 04.3. Svätého Kazimíra (ľubovoľná spomienka)
Ez 47,1-9. 12; Ž 46,2-3. 5-6. 8-9; Jn 5,1-3. 5-16
S nami je Pán zástupov, naším útočišťom je Pán, náš Boh
St 05.3. Iz 49,8-15; Ž 145,8-9. 13c-14. 17-18; Jn 5,17-30
Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a veľmi láskavý
Št 06.3. Ex 32,7-14; Ž 106,19-20. 21-22. 23; Jn 5,31-47
Odpusť, Pane, vinu svojmu ľudu
Pi 07.3. Svätej Perpetuy a Felicity, mučeníčiek (ľubovoľná spomienka)
Múd 2,1a. 12-22; Ž 34,17-18. 19-20. 21+23; Jn 7,1-2. 10. 25-30
Pane, buď pri tých, čo majú srdce skrúšené
So 08.3. Svätého Jána z Boha, rehoľníka (ľubovoľná spomienka)
Jer 11,18-20; Ž 7,2-3. 9b-10. 11-12; Jn 7,40-53
Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam
Ne 09.3. 5. pôstna nedeľa
Ez 37,12b-14; Ž 130,1-2. 3-4. 5-7a. 7b-8; Rim 8,8-11; Jn 11,1-45 alebo kratšie Jn 11,3-7. 17. 20-27. 33b-45
U Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie
Po 10.3. Dan 13,1-9. 15-17. 19-30. 33-62 alebo kratšie Dan 13,41c-62; Ž 23,1-3. 4. 5. 6; Jn 8,1-11
Pane, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou
Ut 11.3. Nm 21,4-9; Ž 102,2-3. 16-18. 19-21; Jn 8,21-30
Pane, vyslyš moju modlitbu a moje volanie nech dôjde ku tebe
St 12.3. Dan 3,14-20. 91-92. 95; (Ž) Dan 3,52. 53. 54. 55. 56; Jn 8,31-42
Chvála ti a sláva naveky
Št 13.3. Gn 17,3-9; Ž 105,4-5. 6-7. 8-9; Jn 8,51-59
Pán večne pamätá na svoju zmluvu
Pi 14.3. Jer 20,10-13; Ž 18,2-3a. 3b-4. 5-6. 7; Jn 10,31-42
V úzkosti som ťa vzýval, Pane, zachráň ma
So 15.3. Svätého Jozefa, ženícha Panny Márie (slávnosť)
2Sam 7,4-5a. 12-14a. 16; Ž 89,2-3. 4-5. 27+29; Rim 4,13. 16-18. 22; Mt 1,16. 18-21. 24a alebo Lk 2,41-51a
Jeho rod bude trvať naveky
Ne 16.3. Kvetná nedeľa - nedeľa utrpenia Pána
Iz 50,4-7; Ž 22,8-9. 17-18a. 19-20. 23-24; Flp 2,6-11; Mt 26,14 - 27,66 alebo kratšie Mt 27,1-49 ; na sprievod: Mt 21,1-11
Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Po 17.3. Pondelok Veľkého týždňa
Iz 42,1-7; Ž 27,1. 2. 3. 13-14; Jn 12,1-11
Pán je moje svetlo a moja spása
Ut 18.3. Iz 49,1-6; Ž 71,1-2. 3-4a. 5-6b. 15+17; Jn 13,21-33. 36-38
Moje ústa, Pane, budú hlásať tvoju spásu
St 19.3. Iz 50,4-9b; Ž 69,8-10. 21-22. 31+33-34; Mt 26,14-25
Vo svojej veľkej láske vyslyš ma, Pane
Št 20.3. Zelený štvrtok Pánovej večere
Ex 12,1-8. 11-14; Ž 116,12-13. 15+16bc. 17-18; 1Kor 11,23-26; Jn 13,1-15
Tento kalich dobrorečenia je účasťou na Kristovej krvi
Zelený štvrtok (omša svätenia olejov)
Iz 61,1-3d. 6ab. 8c-9; Ž 89,21-22. 25+27; Zjv 1,4b. 5-8; Lk 4,16-21
Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať budem naveky
Pi 21.3. Veľký piatok - slávenie utrpenia a smrti Pána
Iz 52,13 - 53,12; Ž 31,2+6. 12-13. 15-16. 17+25; Hebr 4,14-16. 5,7-9; Jn 18,1 - 19,42
Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha
So 22.3. Biela sobota - Veľkonočná vigília
Gn 1,1-2,2; Ž 104,1-2a. 5-6. 10+12. 13-14b. 24+35c alebo Ž 33,4-5. 6-7. 12-13. 20+22; Gn 22,1-18; Ž 16,5+8. 9-10. 11; Ex 14,15-15,1a; (Ž) Ex 15,1b-2. 3-4. 5-6. 17-18; Iz 54,5-14; Ž 30,2+4. 5-6. 11+12a+13b; Iz 55,1-11; (Ž) Iz 12,2-3. 4b-d. 5-6; Bar 3,9-15. 32-4,4; Ž 19,8. 9. 10. 11; Ez 36,16-17a. 18-28; Ž 42,3. 5b-e. 43,3. 4; Rim 6,3-11; Ž 118,1-2. 16ab+17. 22-23; Mt 28,1-10
Pane, zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme; /al./ Milosti Pánovej plná je zem
Ne 23.3. Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania (slávnosť s oktávou)
Sk 10,34a. 37-43; Ž 118,1-2. 16ab+17. 22-23; Kol 3,1-4 alebo 1Kor 5,6b-8; Jn 20,1-9 alebo Mt 28,1-10 al. večer Lk 24,13-35
Toto je deň Krista Pána, radujme sa, aleluja
Po 24.3. Veľkonočný pondelok
Sk 2,14. 22-32; Ž 16,1-2a+5. 7-8. 9-10. 11; Mt 28,8-15
Moje srdce sa raduje a plesá moja duša
Ut 25.3. Veľkonočný utorok
Sk 2,36-41; Ž 33,4-5. 18-19. 20+22; Jn 20,11-18
Milosti Pánovej plná je zem
St 26.3. Veľkonočná streda
Sk 3,1-10; Ž 105,1-2. 3-4. 6-7. 8-9; Lk 24,13-35
S radosťou spievajme Pánovi a oslavujme ho
Št 27.3. Veľkonočný štvrtok
Sk 3,11-26; Ž 8,2ab+5. 6-7. 8-9; Lk 24,35-48
Aké vznešené je tvoje meno, Pane, Bože náš
Pi 28.3. Veľkonočný piatok
Sk 4,1-12; Ž 118,1-2+4. 22-24. 25-27a; Jn 21,1-14
Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným
So 29.3. Veľkonočná sobota
Sk 4,13-21; Ž 118,1+14-15b. 15c-16a+18. 19-21; Mk 16,9-15
Vzdávame ti vďaky, Pane, Bože milosrdný
Ne 30.3. 2. Veľkonočná nedeľa alebo nedeľa Božieho milosrdenstva
Sk 2,42-47; Ž 118,2-4. 2-4. 13-15. 22-24; 1Pt 1,3-9; Jn 20,19-31
Oslavujme Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky
Po 31.3. Zvestovanie Pána (slávnosť z 25. marca)
Iz 7,10-14. 8,10c; Ž 40,7-8a. 8b-9. 10. 11; Hebr 10,4-10; Lk 1,26-38
Hľa prichádza Pán plniť Božiu vôľu.

Mystérium Veľkej noci, jeho obsah je...

"Odpustenie hriechov"

Všetkým ľuďom čo žijú v kresťanskom prostredí je význam Veľkej noci či už sa hlásia ku kresťanstvu, alebo nie aspoň čiastočne známa. Väčšinou vedia, že je to udalosť ukrižovania Ježiša Krista a jeho vzkriesenia. No málokto z ľudí si uvedomuje ezoterickú stránku tejto udalosti, jej skutočný význam pre svet a ľudstvo. Neveriaci to berú ako symbolickú záležitosť, cirkevní veriaci sa uspokoja zas s tvrdeniami, že išlo o odpustenie hriechov, že Kristus zomrel za nás. No presne čo nám odpustil ako a prečo, nevedia prípadne ich to vlastne nezaujíma. Duchovne hľadajúci, ktorých zaujímajú hlbšie súvislosti sa zase trápia otázkami, či je vôbec možné skĺbiť vieru v karmu s vierou v Krista. Otázka teda znie, čo je obsahom Golgotského mystéria, prečo vlastne Kristus za nás zomrel? Ak toto pochopíme, máme skutočný kľúč k pochopeniu mystéria Veľkej noci.
Môže teda za nás niekto prebrať naše hriechy?
Môže nám niekto odpustiť hriechy?
Môže to Kristus?
Ako?
Neodporuje to zákonom karmy?
Skúsme sa hlbšie pozrieť na tieto otázky. Sú to tie najťažšie, ale zároveň aj najdôležitejšie otázky ľudskej existencie a ľudského poslania vôbec. Jednou z ciest k ich objasneniu je duchovná veda, ktorá vychádza z antropozofie, duchovného smeru založeného R.Steinerom. K jej pochopeniu treba určité naladenie duše a širšie štúdium, než aký môže poskytnúť tento príspevok.
Ako je to teda s našimi hriechmi?
Vieme že platí zákon vyrovnania. Jeho účelom nie je trest ale poučenie, polepšenie a náprava. Ak trpíme následkami svojich činov, snažíme sa zbaviť svojich zlých skutkov. Zlo musíme vyrovnávať dobrom. V Kristovom čine však spočíva spasenie v inom zmysle. Človek hrešil už vo svojom počiatočnom vývoji, ešte pred poznaním možnosti voľby medzi dobrom a zlom. Tak ako dieťa dedí fyzické zaťaženie rodu, tak je aj zaťažený náš svet kozmickou karmou. Tento hriech z doby detského vývoja ľudstva nazýva kresťanské náboženstvo prvopočiatočným hriechom. Človek je účastný na zle dávnej minulosti, pre ktorý musel vstúpiť do fyzického sveta. Každé zlo ma však svoj zmysel. Je ho treba k životnému školeniu a k prebudeniu sebauvedomenia, múdrosti a lásky. Preto muselo byť ľudstvu poskytnutá pomoc tak, aby jedinec nebol zaťažený touto kozmickou, svetovou karmou, ktorú človek vyvolal vo svojej nevedomosti. Inak by sa Zem odchýlila od svojho poslania a ľudstvo by neunieslo spoločnú karmu. Zem by sa tak stala beznádejným väzením duší.
Kristus prežitím toho, čo sa udialo pri jeho ukrižovaniu na Golgote, oslobodil ľudstvo od tiaže tejto svetovej karmy. Svetový vývoj bol v jeho dobe okolo roku 0 tak zaťažený, že až na nepatrný zlomok, ľudstvo stratilo súvislosť s duchovným svetom. Tento zlomok tvorili zasvätenci rôznych národov. Veľkú úlohu malo dovtedy učenie Budhu, od ktorého vedie priama súvislosť k Ježišovi, ako vyvrcholeniu všetkých zasvätení minulosti. Duchovné zákonitosti, ktoré boli dosiaľ ľudstvu odhalené, neprišiel Ježiš rušiť ani reformovať, ale naplniť a sprístupniť všetkým ľuďom. Kristus rozpustil však nielen svetovú karmu minulosti, ale rozpúšťa ju aj naďalej, trvalo. R. Steiner to vysvetľuje takto: Vzhľadom k vine je tu však ešte niečo iného. Hriech ktorého sme sa dopustili, nie je iba naším osobným skutkom, ale je objektívnym skutkom pre celý svet, je niečím reálnym pre svet. Musíme tu rozlišovať, čoho sme sa dopustili, to pre seba vyrovnávame svojou karmou. Ale že sme niekomu napríklad vypichli oči, to sa skutočne stalo, a keď v tomto vtelení vypichneme niekomu oči a v ďalšom vtelení tento skutok niečím vyrovnáme, tu predsa tento fakt, že sme pred toľko a toľko storočiami niekomu vypichli oči je zaznamenané v objektívnom svetovom dianí, v odrazovom éteri ( kronika akaša ). Objektívnu svetovú skutočnosť nemôžeme vyrovnať tým, že splatíme svoju karmu. Musíme rozlišovať následky hriechov pre nás samotných a následky hriechov pre svet. Je treba uvedomiť si tento rozdiel: karmická spravodlivosť zostáva nedotknutá, ale vzhľadom k účinkom viny pre svet, tu sa uplatňuje Kristus, ktorý túto vinu preberá do svojej duchovnej ríše a nesie ju ďalej. Je to znázornené i v odlišnom postoji zločincov ukrižovaných po pravici a lavici Krista. Ten vľavo neverí v Krista ako bytosti nadzemskej ríše a preto bude jeho skutok pôsobiť ďalej, nielen v duchovnom svete. Zločinec po pravici si uvedomuje že Kristova ríša je iná a preto ho prosí, aby naňho pamätal. Prijal Kristovo božstvo a preto mu môže Kristus povedať:
"Ešte dnes budeš so mnou v raji."
Znamená to že Kristus berie jeho vinu k sebe. Síce v ďalšom živote určite bude zločinec musieť svoju karmu splatiť, ale čo jeho čin znamená pre svet, to je vecou Kristovou. Pre zasvätenca vyzerá nasledujúci dej v akašickej kronike nasledovne. Ak by sa díval na prúd spomínania celého ľudstva v éterickej akaši, našiel by tam prázdne miesta, voľné priestory po odpustení. Poznal by, že to sú miesta, kde predtým niečo bolo zaznamenané, ale niekto to odstránil, dal to preč. A to urobil Kristus. Doslova vzal naše objektívne hriechy na seba a vymazal ich z akašickej kroniky.
Pomyslime na dobu konca Zeme v tejto podobe, keď ľudia už prešli všetkými pozemskými vteleniami a Zem sa teraz chystá na svoju inkarnáciu do nového astrálneho stavu (stav označovaný ako nový Jeruzalem, alebo v antropozofi nový Jupiter). Bude to doba, kedy ľudia by už mali mať určitým spôsobom vyrovnanú svoju karmu a všetko by malo byť splatené do posledného haliera. ľudia by síce mali vyrovnanú svoju karmu, ale Zem by bola taká zaťažená ľudskou vinou, že by nebola pripravená a ani schopná preniesť svoj vývoj do vyššieho stavu a ľudstvo by zostalo bez nového domova, nemali by sa kde presťahovať v svojich nových jemnohmotných telách. Že sa celá Zem spolu vyvíja s ľudstvom, to sa deje následkom Kristovho činu. Všetko čo by sa pre Zem nahromadilo ako vina, by ju uvrhlo do temnoty, zhustilo by to jej étericky a astrálny obal, a my by sme nemali planétu pre náš ďalší vývoj. Pri smrti Krista na Golgote, došlo k mystickému deju, keď sa jeho sila doslova vyliala do aury Zeme, obklopila ju a tak sa Zem ocitla vnútri Kristovho tela. Vplyv Krista bol tak navždy vtlačený do aury Zeme a jeho sila nás spojila s duchovnými svetmi, od ktorých sme sa vlastnou vinou odtrhli. Pre toho, kto je spojený s Kristom, je Zem ochránená od objektívnych následkov jeho činov.
Čo teda znamená pre dušu tvrdenie, že jej hriechy sú jej odpustené?
Znamená to že ju síce čaká karmické vyrovnávanie, ale Kristus obrátil jej vinu tak, že neskôr neponesie nesmiernu trýzeň, ktorú by čakalo každú dušu na onom svete z pohľadu naspäť na svoje viny, ktoré zničili kus bytia Zeme. Kristus ich zmazáva. K tomu však treba určité predpoklady, ktoré dotyčná duša musí prejaviť:
uvedomenie si svojej viny a uvedomenie si faktu že Kristus ich môže vziať na seba.
Potom znamená výrok " tvoje viny sú ti odpustené " skutočnosť už nie karmickú ale kozmickú. Kristus je tá bytosť ktorá je schopná to, čo sa už raz stalo a nami nemôže byť zmenené, urobiť pre našu Zem vo svojich účinkoch neučinené, akoby sa to nikdy nestalo. Neodníma našu subjektívnu karmu, ale duchovné objektívne účinky našich previnení. To je treba pozorne sledovať vo svojej mysli a dôsledne rozlišovať. Iba potom porozumieme, že Kristus je tá bytosť, ktorá súvisí s celým ľudstvom Zeme, lebo Zem je tu kvôli ľudstvu. A ľudská slabosť, ku ktorej došlo luciferským zvodom, spočíva v tom, že človek je síce subjektívne schopný spasiť sa svojou karmou, ale nie je schopný oslobodiť Zem. To uskutočňuje za neho Kristus. Za neho a v spolupráci s ním. V okamžiku keď sa rozhodneme nemyslieť iba na svoje ja, myslíme ešte na niečo iného. Na čo? Na Krista vo mne, ako hovoril sv.Pavol. Tu sme s ním spojení s celým bytím sveta. Potom nemyslíme na svoje oslobodenie, ale povieme:
"Nie ja a moje vyslobodenie, ale Kristus vo mne a vyslobodenie Zeme."
Do vedomia človeka tak prejde nekonečný význam toho byť preniknutý Kristom a cítime najhlbšiu a vážnu zodpovednosť voči Kristovi. To nám dá aj silu k zvládaniu svojej osobnej karmy.
K správnemu postoju, k neseniu a zlepšovaniu svojej karmy, je nevyhnutný predpoklad vedieť odpustiť. Znakom pravého odpúšťania je umenie prekonávať sám seba. Keď chce niekto odpustiť, je to vždy z impulzu svojho vyššieho ja. Pravé odpustenie je vždy spojené s obeťou. Povedzme si, čo sa stane, keď niekto bol urazený, poškodený, ublížený a nechce odpustiť.
Čo sa stane v duchovnom svete?
Musí byť karmicky zariadené, aby sa títo dvaja ľudia opäť stretli a aby bola vina vykúpená nejakým dobrým činom toho, kto vtedy ublížil. A pretože si ľudia činia zlo veľmi často, môžeme si predstaviť, aká ťažká je práca duchovného sveta s ľudskými osudmi, aby bolo zlo vyrovnané. Ak človek odpustí, zrieka sa odplaty, zadosťučinenia, náhrady za spôsobené zlo. Čo sa stane v duchovnom svete. Sily, ktoré by slúžili k tomuto vyrovnaniu sa uvoľnia, stanu sa voľnými. Keď odpustíme vznikajú v sieti karmických vlákien trhliny, prázdne miesta slobody. Do týchto prázdnych miest pôsobí sila Kristova. Je to priestor, ktorý Kristovo pôsobenie mení na priestor slobody a milosti. Týmito ľudskými činmi sa uvoľňuje cesta, aby železnú nutnosť karmického vyrovnávania, mohol Kristus premieňať na slobodu. Pravzor k tejto udalosti nachádzame v mystériu golgotskej udalosti ukrižovania Krista. Kristus vzal na seba objektívne škody, ktoré sme svojimi činmi spôsobili vesmíru. Kristus vzal na seba objektívne karmické následky. A toto je rovnaký makrokozmický dej, ktorý v mikrokozme odpustením činíme sami. Keď pôjdeme cestou odpustenia a spoločného nesenia karmy, tým sa môžeme stávať viac a viac naozajstnými priateľmi éterického Krista a spolupracovníkmi na éterickej úrovni. Kristus je jediná duchovná bytosť, ktorá môže pôsobiť v ľudskom ja bez toho, aby ho vymazala.
http://www.putnici.sk/subject.php?subject=n%E1bo%9Eenstv%E1%20a%20duchovno

VIZIONÁRKA

agnesa@seznam.cz


[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]