wz
Myspace Layouts

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Veľký piatok

 

Krížová cesta

Gustáv Hupka

 Koľko je hrobov na našej planéte,
Syn Boží v jednom zvíťazil nad smrťou,
Boh Otec hľadí oblohou zľaknutou,
v priestore lásky aj večnosť nájdete.  
Vždy s Veľkou nocou nás spoja pašie,
Boží hrob, pri ňom modlitby piatočné
a keď sa slávnosť Vzkriesenia započne,
večnú jar radosti náš svet zažije.  
Bože náš dobrý, Ty Bože láskavý,
nech Tvoja vôľa chybný krok zastaví,
nech sa svet drží iba Tvojich stôp.  
Ľudský vek určí snáď Vesmír ďaleký,
no Kristus je v nás a s nami naveky,
symbolom živým zostáva Boží hrob.
 

XIV. zastavenie zo zbierky
Krížová cesta, Symbol večnej lásky,
Vydavateľstvo Ars Stigmy, Bratislava

       .          

.Trojdnie pokračuje Veľkým piatkom - dňom utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu, pokánia a jediný deň roka, kedy sa neslávi Eucharistická obeta. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba - farba krvi. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie

Veľký piatok  vo zvykoch našich predkov v obciach  Veľké Bedzany a Horné Chlebany

 

V predvečer sa dával pred posteľ železný predmet, na ktorý sa stúpalo bosou nohou vždy vo Veľký piatok a to preto, aby boli nohy zdravé a aby neboleli od chôdze. V tento deň sa všetky dievky, ale i vydaté ženy, česali pri vŕbe, verilo sa, že budú mať pekné, lesklé a dlhé vlasy. Bolo zvykom vždy v tento veľký deň urobiť si kúpeľ, pretože voda mala v tento deň ozdravovací účinok na človeka a všetkých, ktorí si kúpeľ urobili. Nik z domu nesmel ísť von do role, v tento deň bolo zakázané hýbať zemou, inak by nebola dobrá úroda a gazdinky do ranného východu slnka mútili veľkopiatkové maslo, ktoré bolo účinné na hojenie rán.
Ako iste vieme, tak veľkonočný piatok je  najsmutnejším dňom z celého roka, keďže ide o deň Kristovho umučenia a v tento deň po novom veriaci od 14 rokov nemajú jesť mäso a starší ako 18 rokov sa smú najesť do sýtosti len raz denne. Tak veriaci, ako i neveriaci majú možnosť vyhnúť sa ťažkým mäsitým jedlám v tento deň, keďže dnes je množstvo všakovakých možných i nemožných jedál a dobrôt bez  mäsa. Napríklad taký predpestovaný zelený záhradný šalát v surovom či varenom stave ako omáčka alebo šalát z naklíčených strukovín organizmus príliš nezaťaží a pritom dodá telu potrebné vitamíny. Aj vajíčok sa môžeme v tento deň zriecť, veď o niekoľko dní neskôr ich budeme mať toľko, až sa nám o nich
bude aj snívať. Máme predsa kopu fantázie, tak sa dá vymyslieť, ako odľahčiť organizmus od mastných jedál, ktorých sme mali v zimnom čase neúrekom. O nič horší nie je varený karfiol zaliaty bešamelom so strúhaným syrom...
Večer sa potom môžeme pustiť do pečenia tradičného Veľkonočného baránka – ktorý je pripomienkou slávnostného židovského jedla. Pečie sa buď z piškótového cesta, buď z
kysnutého, buď z treného atď., veď čo iný kraj, to iný mrav a zvyk. Baránok potom stojí po celú Veľká noc na slávnostne vyzdobenom stole a víta prichádzajúcich hostí, pondelkových oblevákov...

agnesa@seznam.cz
http://www.cbrsk3.pisem.net 
http://www.sweb.cz/agnesa 
http://www.mudraaloradio.pisem.net 
http://vianocesk.szm.com

Mučeník, ktorý zomrel s ružencom v ruke

Františkánsky terciár Zefirín Jiménez Malla zvaný „El Pelé" sa stal prvým blahoslaveným Rómom v dejinách Katolíckej cirkvi. Ktosi ho opísal ako vysokého, chudého a mocného chlapa s „odstávajúcimi ušami“. Tak ako bol poctivým obchodníkom, bol i vzorným vdovcom. Rokmi stratil na sile svojho tela, no o to viac mu pribudlo síl ducha. Nezavraždili ho preto, že bol Róm, ale preto, že bol odvážny katolík. Postavil sa na obranu kňaza, za čo znášal príkorie a nakoniec s ružencom v ruke podstúpil i mučenícku smrť.
Zefirín Jiménez Malla sa narodil roku 1861 v Benavente de Segriá, v provincii Lérida v Katalánsku, ako príslušník španielskych kočovníckych Rómov, ktorí sami seba nazývajú Kalo či Kalosi (Kalo znamená v romštine čierny).
. Jeho detstvo sa podobalo detstvu väčšiny kočovníkov – chodil po žobraní, zbieral lesné plody, slimákov, plietol prútené košíky a v zimných mesiacoch trpel chladom i hladom. Nenavštevoval žiadnu školu, takže zostal negramotným a nikdy sa nenaučil ani čítať a písať.
Keď chlapec vyrástol, stal sa z neho tzv. tratante – obchodník s mulicami, koňmi a inými zvieratami; navštevoval trhy po Španielsku i Francúzsku. Zvieratá miloval a občas si ponechal niektorého koňa, na ktorom hrdo jazdil jemu vlastným spôsobom.
Zakúsil aj trpkosť väzenia. Sudca však po dvoch mesiacoch vyhlásil: „Zefirín nie je ani zlodej, ani klamár ...“ a uznal ho za nevinného. Keď ho prepustili, prešiel kolenačky s dvomi sviečkami v rukách viac ako kilometer z domu do katedrály, aby sa poďakoval Pánu Bohu.
Ako osemnásťročný sa podľa obyčaje „oženil po cigánsky“ s Terezou Jiménez-Castro z kmeňa Kalosov. Bola to údajne krásna a rozmarná parádnica, nosila drahé šatky a šperky. S Terezou sa neskôr - 9. januára 1912 zosobášil aj cirkevne, v kostole sv. Vavrinca v meste Lérida. (Je možné, že v tomto čase prijal aj prvé sväté prijímanie a sviatosť birmovania.) Z kočovníckeho spôsobu života postupne upustili, najprv sa stali polokočovníkmi a napokon usadlíkmi.
Keď sa Zefirínovi v obchode darilo a trochu sa zabezpečil, usadil sa v mestečku Barbastro, v regióne Huesca v Aragónsku, kde boli známe trhy. Jeho poctivé obchodovanie viacerí dosvedčili prísahou. V rómskej štvrti San Hipólito si prenajal dom a žil usporiadaným rodinným životom. Vyznačoval sa veľkým charitatívnym spolucítením. Navštevoval chorých a starých súkmeňovcov v ich biednych obydliach, pomáhal im materiálne i duchovne, učil ich modliť sa, najmä ruženec. Čoskoro sa stal richtárom i „advokátom chudobných“ a neraz musel zmierovať rozhádané rómske rodiny. Vo svojom dome často prijímal žobrákov, dával im jesť a obliekal ich.
Keďže manželstvo bolo aj po tridsiatich rokoch spolužitia bezdetné, roku 1910 si osvojili manželkinu neter Jozefínu (Pepitu), ktorú vychovávali ako vlastnú dcéru. Vrúcne ju milovali až rozmaznávali, ale pravidelne ju posielali do školy sestier sv. Vincenta. Zefirín mal rád všetky deti. Obdarúval ich dobrotami, jednal s nimi láskavo a najchudobnejšie z nich podporoval. Privádzal ich do kostola sv. Ramona, rozprával im príbehy zo života Ježiša Krista, a poučoval ich o jeho dobrote a láske. Učil deti slušne sa správať, vážiť si prírodu a zvieratá.
Roku 1915 sa spriatelil s profesorom Nicolasom Santosom de Otto Escuderom a jeho rodinou, ktorá žila v Barbastre a mala usadlosť aj v blízkom San Esteban de Litera. Bol to praktizujúci katolík, profesor civilného a kanonického práva na univerzitách v Oviede, Zaragóze, aj Barcelone a v istom čase zastával funkciu vicekonzula Venezuely. Celá jeho rodina si Zefirína vážila a profesorova manželka mu prejavovala dôveru – neraz ho požiadala, aby sprevádzal jej manžela na cestách po Španielsku pri príležitosti štátnych osláv, kontrolách a pod. Ich štyri deti mali Zefirína rady, lebo im vedel zaujímavo rozprávať rozprávky, legendy o svätcoch i povesti o zbojníkoch.
Zefirín sa rovnako usiloval o svoj duchovný rast i zaradenie do spoločnosti. Spolupracoval s poprednými občanmi mesta, dokonca si získal obľubu miestneho biskupa a kňazov. Biskup Florentino Asensio Barroso, se na neho často obracal so žiadosťou o radu. (Biskup zomrel mučeníckou smrťou spolu s El Pelém a boli spoločne blahorečený).
El Pelle obchodne najviac prosperoval koncom prvej svetovej vojny. V južnom Francúzsku vykupoval armádne mulice a kone a prevádzal ich z Daxu a Oloróna cez Pyreneje do Španielska. So svojimi pomocníkmi cestoval cez priesmyky celé týždne, aby došiel na trhy španielskych miest. Osvedčil sa ako skúsený a prezieravý obchodník, čoskoro si mohol prenajatý dom, v ktorom žil, odkúpiť. Pri jeho oprave aj pri ďalšom obchodovaní zamestnával svojich súkmeňovcov. Evanjelizačnú a charitatívnu prácu medzi Rómami považoval za svoju kresťanskú povinnosť.
Po smrti manželky Terézie roku 1922 sa už druhý raz neoženil a denne sa za ňu modlieval ruženec. Neter Pepita sa vydala, ostala bývať v jeho dome a porodila päť detí. Zefirín k nim prechovával úprimnú lásku, obľúbil si najmä prvorodenú Máriu.
Roku 1926 sa Zeferín stal členom Tretieho rádu sv. Františka. Denne sa zúčastňoval na svätej omši a prijímal Eucharistiu. Bol skutočne hlboko veriacim človekom i aktívnym členom katolíckych spolkov a ako ctiteľ Panny Márie, nosil ruženec vždy pri sebe – miloval ho a s ružencom v ruke podstúpil i mučenícku smrť. Bol členom spoločenstva Eucharistické štvrtky, ktoré malo v Barbastre asi štyridsať členov – mužov a pravidelne navštevoval nočné poklony Sviatosti Oltárnej. Pán Ježiš ho napĺňal radosťou, pokojom a dobrotou. Rád si pri rôznych príležitostiach opakoval: „Nech je Boh za všetko pochválený ...“
Keď roku 1936 v Španielsku vo voľbách opäť vyhral ľavicový ľudový front, „Komunistická internacionála“ rozpútala revolúciu. V Madride zavraždili vodcu monarchistov Calva Salvetu a pravicoví príslušníci armády na čele s generálom Francom začali protivládne povstanie. Rozpútala sa hrozná občianska vojna (1936-1939). Jej obeťou sa stalo množstvo kňazov, rehoľníkov a angažovaných laikov. Podľa dokumentov v oblasti, kde pôsobila ľavicová republikánska vláda, bolo zničených 22 000 kostolov, zavraždených 6 783 kňazov a rehoľníkov, 13 biskupov a tisíce veriacich kresťanov, ktorí sa neprestali verejne hlásiť ku svojej viere. Tieto represálie najviac postihli diecézu Barbastro, pretože cez ňu prebiehala línia bojov medzi pravicou a ľavicou. Navyše tu pôsobila neslávna skupina 1500 milicionárov z Barcelony. V diecéze zbúrali 8 kostolov a zničili 1735 oltárov s historickými umeleckými dielami neoceniteľnej hodnoty. Vyvraždili 82 % duchovenstva vrátane miestneho biskupa a rehoľníkov i stovky laikov.
Dňa 25. júla 1936 Zefirín Jiménez-Malla uvidel, ako milicionári na ceste bijú mladého kňaza, a začal ho brániť. Vojaci ho podrobili osobnej prehliadke a keď u neho našli ruženec, zbili ho a odviedli do väznice zriadenej v kláštore klarisiek v Barbastre. Svedkovia o ňom vypovedali, že sa vo väzení správal pokojne a väčšinou bol pohrúžený do modlitby. Jeho neter Pepita ho denne navštevovala a všemožne sa usilovala pomôcť mu. Získala si priazeň jedného z anarchistov, ktorý bol ochotný starého Róma prepustiť, ale iba pod podmienkou, že sa nebude verejne modliť, vyznávať vieru a odloží ruženec. Zefirín takúto „veľkodušnosť“ odmietol.
Po pätnástich dňoch väzenia, v noci z 8. na 9. augusta 1936, Zefirína spolu s ďalšími väzňami, medzi ktorými bol aj biskup Florentino Asensio Barroso, odviezli na nákladnom aute na miestny cintorín. Tam ich všetkých bezcitne zastrelili a hodili do spoločného hrobu. Posledným výkrikom Zefirína boli slová, ktoré predtým opakoval celou cestou: „Nech žije Kristus Kráľ!“ Bol najstarším z umučených laikov. Jeho telesné pozostatky sa, žiaľ, nenašli.
Roku 1993 sa začal diecézny informačný proces blahorečenia. Pápež Ján Pavol II. beatifikoval Zefirína Jiméneza Mallu 4. mája 1997 v Ríme na námestí sv. Petra spolu s inými španielskymi mučeníkmi a jeho sviatok ustanovil na 4. mája.

Modlitba, ktorú Zefiríno učil svoju malú neter


S Bohom si líham, Troch anjelov mám pri nohách,
s Bohom vstávam, troch pri hlave,
s Najsvätejšou Pannou troch pri boku,
i s Duchom Svätým. Najsvätejšiu Pannu pri druhom boku. ...
Matka moja, Panna Mária,
neodvracaj odo mňa svoj zrak,
sprevádzaj ma, a nedopusť,
mojej duši zahynúť. ...

Modlitba za svätorečenie Zefirína
Otče, ty si svetlom
a silou Ducha Svätého obdaroval
Zefirína milosťou viesť skutočný kresťanský život
až po hrdinskú mučenícku smrť
podľa príkladu Ježiša Krista.
Prosíme, aby náš blahoslavený bol čím skôr
prijatý medzi tvojich svätých.
Nech nám jeho príklad a orodovanie pomáha
byť pravými kresťanmi
na krížovej ceste života
v radostnej nádeji,
že ťa budeme vo večnosti oslavovať. Amen.
Patrón Rómov, pamiatky -  Rómske komunity v Španielsku, Taliansku, a v iných štátoch Európy si uctievajú blahoslaveného Zefirína ako svojho patróna a ochrancu. Vedia oceniť, čo to znamená, ak Róm čestne pracuje, zabezpečuje rodinu, dokáže nesebecky pomáhať susedom, a pritom nezabúda na Pána Boha. Zakladajú preto spoločenstvá, ktoré podporujú a evanjelizujú svojich súkmeňovcov a na jeho počesť stavajú kaplnky či kostolíky.
Pamiatky: Miesta pripomínajúce život blahoslaveného Róma sa nachádzajú v Barbastre. Je to múzeum klaretánskych mučeníkov, v ktorom časť priestoru vyhradili pamiatke Zefirína Jiméneza - Mallu. Umiestnili tam jeho fotografiu a drobné predmety osobnej potreby. Pamätná izba so spomienkovými predmetmi sa nachádza aj v San Esteban de Litera, v sídle rodiny profesora Nicolasa Santosa de Otto Escuderu, kde blahoslavený strávil posledných šesť rokov života.
Na múre farského kostola sv. Františka Assiského je pamätná kamenná tabuľa so sedemdesiatimi menami popravených občanov – Zefirínovo meno je medzi nimi. Spomienka na neho sa tiež nachádza v kláštore kapucínok, ktorý bol roku 1936 väzením pre 350 väzňov a Zefirín v ňom prežíval ťažké dni pred popravou.
Katedrála v Barbastre je miestom, ktoré Zefirín často navštevoval. V múzeu tejto katedrály uchovávajú poškodené torzá katedrálnych sôch ako svedectvo vandalizmu milicionárov. V katedrálnej kaplnke sv. Karola Boromejského umiestnili ostatky miestneho biskupa Florentina Asensia Barrosa a ostatky ďalších popravených mučeníkov - kňazov a seminaristov.
Aj na cintoríne v Barbastre je pomníkom označený spoločný hrob mučeníkov, v ktorom by malo byť aj telo blahoslaveného Zefirína. Pri exhumácii roku 1939 však už nevedeli identifikovať jeho pozostatky. Zefirínovu fotografiu umiestnili príbuzní na náhrobný kameň jeho manželky
Terezy.

Spomienka na blahoslaveného Zefirína žije aj na Slovensku

V Košiciach - Šaci založili Konferenciu blahoslaveného Zefirína Jiméneza - Mallu. Jej členmi sú Rómovia a pracujú pre dobro svojich súkmeňovcov. Jeden z nich, Rudolf Mata, mal tú česť, že sa ako zástupca konferencie zúčastnil na blahorečení ich patróna v Ríme.
V Bardejove, v mestskej časti Poštárka, kde žije prevažne rómske obyvateľstvo, si postavili moderný kostolík zasvätený blahoslavenému Zefirínovi. Pastorácii obyvateľov štvrte sa venujú saleziáni.

Zdroj: Don M. Riboldi - Blahoslavený Róm; Leopoldína Scheidová, Norbert Scheida: V službách evanjeliovej lásky, 2004, Riboldi: Blahoslavený Róm: Životopis prvého blahoslaveného Róma – Zefirín Jiménez Malla. Kniha je doplnená množstvom fotografií.http://www.dominik.sk/index.php?m=2&id=13412 

OBSAH: List kardinála Carla M. Martiniho; List biskupa Bernarda Bobera , List barbastrianskeho biskupa; Predslov; Dejiny Rómov v skratke, Narodenie, Kočovnícky život, Dom v Barbastre, Sviatosť manželstva , Medzi deťmi , Veľký medzi Rómami, Mimoriadne priateľstvo, Obchodník so zvieratami, Prvý raz vo väzení, Človek modlitby, Stal sa vdovcom, Modlí sa stále viac, A opäť bez domu, Rodí sa Druhá republika, Po sedemdesiatke, Vypuknutie občianskej vojny, Vo väzení za vieru, Pätnásť dní väzenia, Rómovia na nútených prácach, Katolík, ktorý sa nedal zastrašiť, Poprava, Pochovaný v spoločnom hrobe, Od mučeníkov sa učíme odpúšťať , V spoločenstve blahoslavených, Niekoľko udalostí zo života Zefyrína, Smerom k oltáru, Väzba: brožovaná. Kniha má   250  strán a vydalo ju vydavateľstvo Don Bosco, cena: 130,-Sk

www.cemetery.sk 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]