wz
Myspace Layouts

Vitajte na stránke o Veľkej noci!

 [ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Zelený štvrtok -  Missa chrismatis

Podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto sv. omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých.
Olej je znamením sily. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.
Olej katechumenov: pomazanie katechumenov olejom má byť znamením posily v boji so zlým duchom.
Olej chorých: pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých sa používa olej nemocných (Oleum infirmórum). Olej má tiež liečivé účinky - tlmí bolesť. Sviatosť pomazania chorých posilňuje chorých na duši i na tele, mierni ich bolesť a úzkosť.
Krizma: je to olej, do ktorého sú primiešané voňavé prísady. U Izraelitov a iných vtedajších národov uvádzali kráľov do úradov tak, že ich pomazali olejom. Aj slovo „Kristus“ pochádza z gréčtiny (Christos) a znamená „Pomazaný“. (Po hebrejsky znie toto slovo „Mesiáš“.)

Pomazanie krizmou pri krste alebo birmovaní znamená prevzatie úlohy žiť podľa Ježiša, ktorý je naším Kráľom. Už od prvotných dôb kresťanstva je prostredníctvom 4 evanjelií (poznáme podľa: Mareka, Matúša, Lukáša a Jána) známa "Posledná večera". „Posledná večera“... výjav,  ako si Ježiš sadol so svojimi učeníkmi k stolu a oznámil, že jeden z nich ho zradí. Posedenie bolo pôvodne oslavou „PASCHI“ - židovského sviatku veľkej noci, kedy Izraeliti odišli z Egypta, čiže sviatok vyslobodenia.  „Hovorím vám, jeden z vás ma zradí.“ Apoštoli sa navzájom k sebe otáčajú s údivom, ohromením či s odmietavým výrazom. Pýtajú sa: „Pane, kto to je?“ Ježiš odpovie: „Je to ten, pre koho omočím tento kúsok chleba a podám mu ho.“ Ježiš Kristus pri „poslednej večeri“ poukázal na smrť na kríži a zdôraznil  apoštolom naliehavú nutnosť svojho učenia, ktoré prišiel zvestovať. Jeho slová pri požehnávaní chleba a vína chápeme ako „ustanovenia cirkevných sviatostí“. Hlavnými zložkami večere je oznámenie o zrade a prvé sväté prijímanie apoštolov. Cirkev v dobe renesancie kládla dôraz na 7 sviatostí, hlavne na eucharistiu – sviatosť oltára.

Vo štvrtok večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: kňazstva a eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami „Toto robte na moju pamiatku“.
V Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej. Táto svätá omša je tiež známa obradom umývania nôh 12 mužom, ktorý pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov. Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený.
Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Obnažené oltáre symbolizujú opustenosť Krista v Getsemanskej záhrade.


Missa chrismatis - Omša svätenia olejov

Sviatok Veľkej noci bol odpradávna pastierskym sviatkom. V Izraeli sa slávil spolu so sviatkom nekvasených chlebov na pamiatku východu z Egypta. Pre nové generácie bola táto udalosť vyslobodenia z otroctva sprítomňovaná, keď sa jedol obetovaný baránok. A spomienkou na tieto veľké Božie skutky záchrany dostávala ich nádej na ešte väčšiu udalosť spásy nové sily.
Táto obetná slávnosť je predobrazom eucharistickej obety a baránok, ktorého krv zachránila príbytky vyvoleného národa pred skazou, symbolizuje Ježiša Krista, ktorého krv sa vylieva za nás všetkých a oslobodzuje nás od večnej smrti.

Chcete si predo mnou a pred Božím ľudom obnoviť sľuby, ktoré ste kedysi urobili?
Chcete sa bližšie primknúť k Pánu Ježišovi a lepšie sa mu prispôsobiť?
Chcete sa zrieknuť samých seba a verne plniť kňazské poslanie, ktoré ste z lásky ku Kristovi a jeho Cirkvi vzali na seba v deň svojej kňazskej vysviacky?
Chcete v Eucharistii a v ostatných liturgických úkonoch verne vysluhovať Božie tajomstvá?
Chcete posvätný učiteľský úrad vykonávať podľa príkladu Ježiša Krista, nášho Učiteľa a Pastiera, teda nie z túžby po hmotných výhodách, ale jedine z lásky k dušiam?
A kňazi odpovedajú zakaždým: "Chcem. "
Celá pieseň vďaky (prefácia) hovorí o Kristovom kňazstve a o službe kňazov:
Veď Kristus nielen povýšil tvoj vykúpený ľud na kráľovské kňazstvo,
ale s láskou brata povoláva si z neho učeníkov
a vkladaním rúk im dáva účasť na svojej kňazskej službe.
V jeho mene obnovujú obetu nášho vykúpenia,
a rodine veriacich pripravujú veľkonočnú hostinu.
S opravdivou láskou slúžia tvojmu ľudu, živia ho tvojím slovom a posväcujú sviatosťami. Zasvätiac svoj život tebe a spáse svojich bratov,
majú sa pripodobňovať Ježišovi Kristovi a tebe stále dosvedčovať vernosť a lásku.

Oslávenie pamiatky Poslednej večere

Správa o Poslednej večeri a o ustanovení Eucharistie patrí u prvých troch evanjelistov k stati o Ježišovom umučení a zmŕtvychvstaní.
V liturgii Zeleného štvrtka už začíname akoby slávenie Veľkého piatku. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie, sú hlavnými témami štvrtkového večera a noci. Schádzame sa na oslávenie pamiatky Poslednej večere, pri ktorej Ježiš Kristus prv než seba samého vydal na smrť, zveril ľudstvu vedenému Cirkvou večnú obetu - hostinu svojej lásky. V slávení večere je zjavné, čo znamená Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie pre neho i pre nás. Ježiš dáva učeníkom chlieb a víno a hovorí:
"Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás... Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov." Ohlasuje svoju smrť a vysvetľuje jej zmysel: za vás a za všetkých.
Jeho krv vyliata za nás je krvou novej a večnej zmluvy. Takto vkladá do eucharistickej obety, svoje oslávené telo a svoju oslávenú krv, aby sme v omši zvestovali jeho smrť a zmŕtvychvstanie, kým nepríde v sláve. Každá svätá omša je preto skutočným sprítomnením Kristovej vykupiteľskej smrti. Ježiš nám zo svojho obetného stola podáva najväčší dar - svoje telo a krv - ako prameň nového života.

Láska je životným zákonom Krista a jeho Cirkvi

Radosť z nesmierneho Pánovho daru vzápätí vystrieda hlboký smútok z Judášovej zrady i smútok z našich vlastných hriechov, krívd a zrád, za ktoré Ježiš podstúpi smrť na kríži. Preto umĺkne jasavý hlas zvonov i zvoncov, utíchne vznešený zvuk organa a až do Veľkonočnej vigílie ich nahradia tupé drevené údery klepáčov.
Svätý Pavol v druhom čítaní z listu Korinťanom podáva prvú písomnú správu o ustanovení Eucharistie. V čase evanjelizácie Korintu, teda asi dvadsať rokov po Kristovej smrti (okolo roku 50), táto správa už mala ustálenú formuláciu, ktorá sa nachádza v evanjeliách.
Evanjelista Ján vykladá Ježišovu cestu ako lásku „do krajnosti“, až do krajnosti svojej božskej a ľudskej možnosti. Jeho božská veľkosť je zrejmá od umývania nôh až po kríž. Umývanie nôh je ako Večera; predstavenie toho, čo sa stane na kríži: je to láska, ktorá slúži, a oddanosť až na smrť. Kristus ponúkol Otcovi obetu svojho života a zároveň ju už nekrvavým spôsobom vopred vykonal. Oddelil telo od krvi, ako to bolo zvykom pri všetkých starozákonných obetách a vykonal obetnú hostinu. Prijali sme jeho telo a krv. Teraz sa už začína uskutočňovať Kristova krvavá obeta. Ježiš odchádza do ticha Getsemanskej záhrady, aby sa tam v modlitbe k svojmu Otcovi pripravil na utrpenie a smrť. Tento odchod nám teraz pripomína prenesenie Oltárnej sviatosti buď na bočný oltár, alebo do bočného bohostánku niekde vo vedľajšej kaplnke.

Obnažovanie oltárov - Kňaz v tichosti obnažuje oltáre. Čo nám to pripomína? Pán Ježiš v Getsemanskej záhrade bdel v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali. Ježiš ostáva sám, celkom opustený. Túto opustenosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok a zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.
Kristus prežíva smrteľnú úzkosť a prosí apoštolov, aby s ním bedlili:
Bedlite a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.
Je to výzva aj pre nás. V duchu ostaňme s Kristom v Getsemanskej záhrade.
Preto si teraz pripravte pre tieto sväté tajomstvá, v ktorých si pripomíname ustanovenie Oltárnej sviatosti, sviatosti kňazstva i Pánovo prikázanie o bratskej láske, ochotné a vnímavé srdcia i duše.

ODKAZY

http://www.christ-net.sk/portal/?q=easter-komentar_zs 

Posledná večera . Da Vinciho kód . Hriadky Posledná večera ; Abd-ru-shin: Vo svetle pravdy . Sviatky Starého a Nového zákona ; Historická revue a Posledná večera . Kristove cesty OBSAH.  Katechizmus: Súhrn otázok a odpovedí . Zápas o dušu  . Kázeň . Eucharistia ; Edmund Pascha a jeho tvorba . Pascha - Greckokatolíci . Po stopách veľkonočného baránka ; kniha Levitikus . Žalm... . Tajomná hviezda . Študentské stránky Evanjelická mládež . Katolícka univerzita v Ružomberku . Judaizmus ; Etická výchova : Zelený štvrtok  ÚSTAV INFORMATIKY . Evanjelická cirkev na Slovensku http://www.cbrsk2.pisem.net/ ; agnesa@seznam.cz

ZVYKY, POVERY - MORENA a očista vodou z potoka

Na zelený štvrtok sa vynášala Morena Morena ako symbol zimy, smrti, zla a hladu. V tento deň sa ľudia naplno venovali svojej telesnej očiste a to ešte pred východom slnka, aby im priniesla účinok. Očista tela mala podporiť pružnosť a sviežosť so zdravím, Umývať sa chodili všetci bez rozdielu: ženy, muži, mládež i deti a gazdovci aj svoje kone brodili na "Kubrickej", aby v priebehu roka nechoreli.
Reťaz a vajíčko - Pri vyháňaní kráv gazda položil na prah zamknutú reťaz a vajíčko. Pokiaľ ho niektorá krava rozbila, stalo sa to predzvesťou, že táto krava do roka skape, alebo ju gazda bude musieť dať zaklať. Ak vajce zostalo celé, tak ho gazda podaroval prvému žobrákovi, ktorého uvidel. k nám do dediny chodil žobrák zvaný "Redeky" a býval vždy u gazdu Gašparíka v stajni pri kravách a koňoch. Žobrák Redeky bol nábožný a v tento deň mu dávali vajíčka všetci gazdovci v okolí .
No a večer pred zeleným štvrtkom si ľudia dávali k posteli železo, lebo sa verilo, že kto vo štvrtok z postele hneď na železo stúpi, bude po celý rok zdravý. Keď sa v dome našiel človek, ktorý sa nemohol ísť umyť do potoka, najmladšia dievka vzala krčah a nabrala do neho vodu na tri razy. Dva razy v smere toku a tretí raz proti prúdu.

Zariekavanie - Dievky verili, že keď si umyjú tvár v tečúcej vode a potom sa poutierajú do opaku spodnej sukne, nebudú mať pehy. Ak si umyjú vlasy, vraj im skôr narastú. A ak si umyli tvár, aby nemali pehy, tak nesmeli zabudnúť tri razy povedať zariekavačku: "Dolu z tváre pehy moje, zíďte všetky na plecia!"
Zaviazanie zvonov - V tento deň sa zaväzovali na kostoloch zvony a namiesto zvonenia sa rapkalo na veľkom drevenom rapkáči. Bol čas, kedy sa mali sadiť do zeme tekvica, uhorky a aj hrášok a bôb, pretože tak, ako sa v tomto období zaviažu zvony, tak sa zaviažu aj korienky rastliniek.
Nosenie mravcov - Ešte starší zvyk, ktorý si pamätala moja stará mama a v mojom čase detstva sa už nerobil, bolo rozšírené nosenie mravcov. Večer chodili mládenci po domoch, kde mali dievky a klopali na dvere. Ak gazda nechcel otvoriť, vyvolali ho von, vraj mu po dvore behá krava. Keď gazda vyšiel, jeden z mládencov mu do domu vysypal mravenisko aj s mravcami. Gazda sa len tak naoko hneval, že bude musieť odpratávať, ale v skutočnosti bol rád, pretože mravce v tento deň mať v dome znamenalo mať šťastie, nikto ich dom neobíde a budú mať veľa priateľov.
Voda z deväť studní - V noci chodili niektoré gazdinky potajmä kradnúť z deväť studní vodu, aby k sebe privolali časť úžitku zo všetkých deviatich dvorov a domov od susedov. Touto vodou potom museli do rána opláchnuť svojim kravkám vemeno: a použitú vodu vliali do svojej studne.
Veľkopiatkové maslo - Maslo, zmútené vo Veľký piatok sa vraj nepokazí, naopak, má liečivú moc, preto ho gazdovia odkladali, alebo si ním natierali ruky pri prvom siatí, aby bolo zrno hladké a biele.
Bosorky a okiadzanie stromkov - V noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa diali čudné veci. V našej dedine bolo miesto bosoriek nad cintorínom, kde sa schádzali v túto noc strigy. Bosorky vraj tak divoko vystrájali a tancovali, až si nevšimli, keď sa k nim niekto priblížil a pokiaľ niekto spoznal bosorku, museli mlčať, lebo by ho mohli o život pripraviť, či nejako kruto zmrzačiť. Keď bosorky diveli a mali orgie s bosorákmi, tak lietali do ovocných sadov a lámali tam mladé stromky, aby ľuďom škodili. Aby bosorky kravičkám mlieko neodobrali, tak o polnoci zo štvrtka na piatok okiadzali gazdiné stajňu metlou, ktorou predtým cestu pred cintorínom pozametali. Podkladali aj maselnicu pod stôl kvôli tomu, aby im bosorky kravky nepočarovali.

Veľkonočné menu - Gazdiné varili na Zelený štvrtok iba zelené jedlá ako špenát, kapustu, hrach, ale všetko bez mäsa a zásmažka sa robila nasucho bez masti. Podľa starej ľudovej tradície stará matka hovorila: vraj, i Ježiš Kristus jedol pri poslednej večeri bylinkový šalát pokvapkaný olivovým olejom a citrónovou šťavou. I my môžeme vykúzliť niečo podobné, ale skôr dáme prednosť hlávkovému šalátu, ktorý je obzvlášť dobrý s kyslou smotanou alebo si pripravíme šalát (zmes uhorky, paradajok a papriky posypaná strúhaným syrom). Ak však chceme využiť dary jarnej prírody, môžeme to skúsiť so šalátom z čerstvých púpavových lístkov (robí sa rovnako ako hlávkový šalát) alebo sa môžeme rozhodnúť pre žihľavový špenát. Na neho si natrháme potrebné množstvo čerstvých mladých žihliav, z väčších použijeme len vrchné výhonky, tie potom sparíme vriacou vodou. Na doštičke najemno nakrájame a ďalej postupujeme rovnako ako pri príprave klasického špenátu. Na dochutenie nezabudneme pridať predovšetkým strúčik cesnaku rozotrený so soľou, vajíčko a mlieko. Večer sme išli všetci do kostola a keď sme vyšli z kostola, mala som sa pozerať hore na oblohu, či príde dážď, vraj, aby splavil sneh do potokov, alebo sledovať a dobre počúvať, či udrie hrom, vraj, aby od nás odohnal zimu. "Čím viac hromov príde, tým skôr zima odíde." To hovorievala stará mama.

Miluj ma, ako ja milujem teba

Nos ma vo svojej mysli, vo svojej pamäti,
vo svojich túžbach, vo svojom vzdychu,
vo svojom plači a vzlykaní.
Pamätaj, človeče, akého som ťa utvoril,
ako som ťa vyvýšil nad ostatné stvorenia,
akou hodnosťou som ťa vyznačil,
ako som ťa ovenčil slávou a cťou,
ako som ťa stvoril len o niečo menšieho od anjelov,
ako som ti všetko položil pod nohy.
Pamätaj nielen na to,
aké veľké veci som ti urobil, ale aj na to,
aké drsné a potupné veci som zniesol pre teba.
Povedz: či nie si nespravodlivý voči mne, ak ma nemáš rád?!
Kto ťa má tak rád ako ja?
Kto ťa stvoril, ak nie ja?
Kto ťa vykúpil, ak nie ja?!
Ty, ktorý očisťuješ srdce a čisté srdce miluješ,
zmocni sa môjho srdca a bývaj v ňom...
Vtlač do môjho srdca svoj obraz.
Vtlač do môjho srdca svoje milosrdenstvo.
Boh je Bohom môjho srdca a podiel večitý.
(Balduin Canterburský - z jeho modlitby)

 [ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 


Odporúčam do pozornosti webové stránky s kresťanskou tématikou

Božie milosrdenstvo STRÁNKA Webhosting Rybka.sk
Bannerový systém Rybka.cz Slovenský kresťanský portál Biblia - Sväté písmo